Peking – Ako sme prežili stopover
Keď sa niekedy v lete objavili letenky smer Ázia so spoločnosťou Air China, tak sme ani sekundu neváhali a začali sme s plánovaním. Vyskákali mnohé destinácie. Hlavne Bangkok, Kuala Lumpur, ale najviac nás oslovila Manila. Na Filipíny sme vždy chceli ísť. Trošku som sa s tým pohral a vznikol náš základný itinerár. Odlet z Viedne do Manily s dlhým prestupom v Pekingu a domov z Hong Kongu do Ženevy. Termín ako obyčajne cez Vianoce a Silvestra za skvelých 420€. Ak by sme leteli o týždeň skôr, dalo sa to kúpiť už za 369€.
Ako sa čas výletu bližil, tak som postupne dokúpil miestne prelety. Najskôr so spoločnosťou Air Swift z Manily do El Nido na Palawane za 40€ vrátane batožiny. Potom sme sa rozhodovali medzi ostrovom Boracay a Coron. Nakoniec zvíťazil Boracay a letisko Caticlan opäť so spoločnosťou Air Swift za 80€. A posledný prelet z letiska Kalibo (2 hodiny od ostrova Boracay) cez Cebu do Hong Kongu s Cebu Pacific za 120€. Chýbal už len posledný diel do skladačky. Cesta zo Ženevy. Tu sme zvolili Swiss do Prahy za 60€.
A aby bola prírava kompletná, tak som si v piatok objendal od chalanov zo smartwear drona. Prísť mal v pondelok ráno o 9:00 a odchod vlaku do Viedne sme mali krátko po 11 zo Žiliny. Takže to vyzeralo na tesnotku. Ale poďme už na cestopis.
17.12.2018 Ušiel nám vlak a vianočné trhy vo Viedni
Ušiel nám vlak
Chalani zo smartwear maju sídlo v Čadci, tak sme sa dohodli, že si po krabičku so Sparkom prídem osobne aby sme sa vyhli prípadnému zdržaniu u kuriéra. Z domu som vyrazil už okolo ôsmej, ale ako všetci poznáme cesty na Kysuciach, nebola to žiadna sláva a dorazil som tam dosť výrazne po deviatej. Krátko pred desiatou som si prevzal novú hračku na cesty a utekal som domov. Samozrejme som sa opäť zdržal v zápche pred Kysuckým Novým Mestom a do Žiliny som vchádzal v čase odchodu vlaku. Smola….Zmena plánov, ideme vlakom o 12.
Rýchlik 712 Limbach získal na trase zo Žiliny do Bratislavy asi pol hodinové meškanie, to nám však nevadilo. Aspoň sme čakali kratšie na prípoj do Viedne.
Ubytovanie vo Viedni som nemal vôbec vopred zajednané. Mal som vybraté 2 hotely priamo oproti železničnej stanici a stále som čakal kedy zlacnejú. V jednom z nich sme bývali už asi 2x pred odletom z Viedne. Stále si držali cenu okolo 60€ bez raňajok. Nakoniec vo vlaku z Bratislavy do Viedne mi vyskočila v aplikácii od hotels.com suma 51€ s raňajkami. Výborne. Prvý hotel vybavený.
Prechádzka po Viedni
Do Viedne sme dorazili krátko pred 17:00. Zhodili sme si veci do izby a vybrali sme sa na nočnú prehliadku Viedne. Cieľom bolo nájsť cigánsku v žemli. To sa nám mimochodom nepodarilo.
Vo Viedni sme boli už niekoľkokrát a tak sme prakticky vôbec nefotili. Bola to len taká pohodová prechádzka mestom. Obehli sme všetky populárne lokácie s trhmi, obzreli sme Belveder, Pištov kostol na námestí, Hofburg, operu a ukončili sme to na námestí pred radnicou. Tam sme zjedli asi všetko čo tam majú. Slané, sladké…Však to poznáte. Ako na trhoch.
Do hotela sme sa vrátili krátko pred 22. Pobalené sme už mali, takže sme sa len uložili spať aby sme si poriadne oddýchli. Čakali nás totiž takmer 3 dni bez spánku.
18.12.2018 Odlietame do Ázie
Odlet do Pekingu bol plánovaný až o 13 hodine popoludní. Prvý krát po dlhej dobe sme tak mali šancu zbehnúť na raňajky a odísť smer letisko ako ľudia bez skorého ranného vstávania.
Po raňajkách sme sa presunuli na železničnú stanicu a vlakom o 10:30 za 4,20€ sme sa presunuli na miestne letisko. Necelé dve hodinky pred odletom sme boli na check ine. Ľudí tam bolo tak pomenej a tak sme boli na rade medzi prvými. Potom už len rýchly presun ku odletovej bráne a nástup do lietadla.
A tu sa mi stal dosť trapas. Celý let som si myslel, že mi nefunguje obrazovka a až nejaké dve hodiny pred príchodom do Pekingu som prišiel na to, že jej nič nie je a môžem ju pozerať. Nevadí….Aspoň som nejakých 7 hodín pozeral do blba. To je jedna z mojich najobľúbenejších činností v lietadle. Aj keď zvyčajne na krátkych letoch. Majka čítala a počúvala hudbu. Toto mňa moc nebaví, ja radšej pozerám len tak bez cieľa.
Čo sa servisu týka, tak do pohody. Mnoho ľudí má niečo proti čínskym spoločnostiam, ale mne sa s nimi chodí dobre. Určite zvážime aj v budúcnosti ak budú mať dobré ceny.
Let prebehol v pohode a krátko po piatej hodine ráno nás privítal Peking. a jeho medzinárodné letisko.
19.12.2018 Peking – nik tu nevie po Anglicky
Cesta z letiska
Po vystúpení z lietadla sme sa rovno presunuli na prepážku, kde udeľujú tranzitné víza. Tu sme sa trošku zdržali. Problémom bol môj pas. Vystriedali sa pri ňom asi 3 pracovníčky a stále sa im niečo nepozdávalo. Konkrétne pečiatka za Istanbulu. Všetky vždy ostali na stránke kde som mal pečiatku z nedávnych výletov v Turecku. Neviem, čo sa im nepáčilo. Majka bola vybavená hneď, nakoľko má úplne nový pas. Nakoniec asi po pol hodine sa rozhodli, že i môj pas je v poriadku a dostal som víza na 24 hodín.
Presunuli sme sa na pasovku a tam sa príbeh s pasom opakoval. Majka v pohode a ja som opäť ostal vysieť na pečiatke z Turecka. Tu to však bolo rýchlejšie a úspešne sme sa dostali do krajiny.
Prvé kroky viedli k bankomatu. Prvý ma sklamal a nefungoval. Povedal som si, že určite sa bude dať zaplatiť metro i kartou a vybrali sme sa smerom k metru. Tam na moje prekvapenie bolo možné platiť len v hotovosti. Výborne. Nazad. Asi na tretí pokus som si vybral v prepočte 55€ na deň. Nabili sme si kartu na miestnu dopravu a hurá do mesta. Čo sa týka karty, tak musíte za ňu zaplatiť depozit 20CNY (tj cca 2€) a nejaký kredit. Stačiť by malo cca 100CNY. Nám to stačilo na celý deň a cestu z letiska a na letisko. Jedna cesta z letiska stojí 25CNY. Dohromady sme za celý deň minuli len 400CNY, čo je približne 55€. A stačilo nám to na to, aby sme si Peking za tých 13 hodín pozreli, odviezli sa všade kam sme potrebovali, zaplatili pár krát vstupné, dačo zjedli a napili sa.
Zakázané mesto
Ako určite viete, v Číne nefunguje google a podobné západné aplikácie. Takže sme sa rozhodli, že budeme fungovať offline. Papierová mapa a ideme. Prvou plánovanou zastávkou bolo Zakázané mesto kam sme sa dopravili kombináciou Airport Expressu a metra. Vlak z letiska vás odvezie na metro zastávku Donghzimen za približne 30 minút. A tu sa začína dobrodružstvo, čo poznáte z youtube. Metro bolo úplne napráksané a boli tam povzbudzovači a natláčači do metra. Naozaj zaujímavý zážitok. My sme nastúpili asi do tretej súpravy v poradí. Ale fungovalo to asi tak, že jedna odišla a už priparkovala ďalšia. Takže sme čakali asi 3 minúty.
Po vystúpeni z metra na zastávke Tian’anmen East sme sa vydali smerom ku vstupu do areálu. A tu nastal prvý problém. Jazyková bariéra. Na vstupe stáli policajti a niečo kontrolovali. Vyzeralo to ako vstupenky, tak sme sa vrátili, že ideme hľadať pokladňu. Cestou sme stretli policajtov, ktorí nás vrátili nazad, že máme ukázať pas a oni nás pustia. A tak aj bolo. Ale po tejto prvej prekážke nastala ďalšia. Trebalo kúpiť vstupenky naozaj.
Síce bola všade wifi, ale na našich západných telefónoch proste nefungovala a vstupenky sa vraj dali kúpiť len cez barkód online. Super. Stále nám nešlo do hlavy, kde majú schované pokladne. Žiadny nápis. Nič. Opýtali sme sa niekoľko ľudí navôkol, ale všetci od nás utekali ako keby sme mali mor.
Nakoniec nám jedno dievča ukázalo malú búdku, v ktorej sa vraj dajú kúpiť vstupenky. Pred ňou stál ešte jeden chalanisko evidentne tiež turista. Dali sme sa do reči a vypadlo z neho, že tiež nevie zohnať vstupenku. Povedali sme mu, že aj my máme podobný problém, ale 3 malé okienka oproti by mali byť to správne miesto.
Prišiel som k okienku. Nebol tam žiadny nápis, koľko je vstupné…nič. Pani na pokladni nevedela ani slovo po anglicky. Teda jedno vedela. Passport. Tak som jej podal naše pasy a peniaze a čakal som či mi dačo vydá, alebo som jej dal málo. Nakoniec mi vydala, vrátila mi pas a zatvorila okienko. A teraz čo. Nemal som ani peniaze ani vstupenku. To isté sa odohralo pri vedľajšom okienku. Ostali sme stáť a nevedeli sme čo ďalej. Naštastie šiel okolo chlanisko a povedal nám, že pas je vstupenka. Super.
Prišli sme ku vstupu a naozaj. Oskenovali pas, na obrazovke vyskočili naše údaje a pustili nás dnu. Takže prvá úloha splnená.
Nejaké historické údaje tu písať nejdem, to by bolo nadlho. Komplex je naozaj obrovský a je to dosť zaujímavé. Je tam čo pozerať. My sme sa tade motali viac ako 2 hodiny. Niektoré miesta sú naozaj veľmi fotogenické.
Jingshan park
Keď sme prešli celé zakázané mesto, tak sme sa vybrali smerom cez cestu do parku Jingshan. Výhodou je, že tu môžete zaplatiť vstup s kartou na metro.
Veľkou výhodou parku je, že sú odtiaľ nádherné výhľady na všetky strany. Najzaujímavejší, ale asi bude práve ten na Zakázané mesto. Trošku sme sa pomotali a bol čas ísť pomaly na metro a smer ďalšia pamiatka. A opäť sa vraciame k neexistujúcej znalosti angličtiny v tomto meste. Pani na vstupe, mimochodom predáva vstupenky asi aj zahraničným turistom, nevedela ani slovo. Na otázku, ktorým smerom máme ísť len pokrčila plecami a povedala, že oni tam metro nemajú a máme ísť autobusom. Ďakujem pekne. Neostávalo nám nič iné, len ísť hľadať metro bez pomoci. Nakoniec sa to podarilo a mierili sme smerom ku Temple of Heaven.
Temple of Heaven
Zaujímavosťou tejto budovy je najmä to, že ak sa chcete dostať až k nej, odomykáte postupne levely v podobne platbe vstupného. Najskôr zaplatíte vstupné do celého areálu, potom po čase dôjdete k ďalšiemu vstupu do záhrady a nakoniec tesne pred vstupom je ďalší check point, kde vás skasírujú. Toto sa mi neskutočne nepáčilo a kazilo mi to dojem z návštevy. Všade kam ste sa pohli, niekto chcel peniaze a vstupné. Tu sme sa opäť pomotali pár hodín a bol čas ísť pomaly na letisko.
Na letisku to bola klasika. Pasovka a presun na gejt. Tam sme cca 2 hodiny počkali a čakal nás let do jednej z hlavných destinácií Filipíny.
Let prebehol v pohode. Tento krát už aj s palubným zábavným servisom – pozrel som si tematicky Crazy Rich Asians. Celkom haluz.
A čo dodať na záver?
S odstupom času hodnotím rozhodnutie ísť do mesta na vlastnú päsť tak rozpačito. Celkovo to síce stálo aj so stravou a dopravou len cca 27€ na osobu, ale za ten stres a naťahovanie sa s nemožnými Číňanmi mi to asi nestálo. Nabudúce už určite zvážime nejaký výlet ako naposledy, keď sme boli na Čínskom múre.. Ale skúsenosť dobrá. Takto dáko offline sa cestovalo v minulosti. Človek sa aspoň naučí riešiť situácie alternatívne. A myslím, že sa nám to podarilo. Stihli sme všetko, čo bolo v pláne, ale trvalo nám to dlhšie ako som si to doma predstavoval.
Ak budete mať aj vy prestup viac ako 7 hodín, určite neostávajte na letisku. Vybehnite do mesta, na múr, alebo aspoň niekde do okolia na jedlo. Na letisku je nuda.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
