Sviatky v Ázii – Thajsko
Thajsko sme pôvodne vôbec neplánovali. Bolo úplne na konci záujmu, ale nakoniec to tak vyšlo, že sme ho zaradili do cestovateľských plánov. Pôvodne som chcel ísť na ostrov Koh Samui, ale nakoniec som to deň pred odchodom zmenil na Koh Phangan. Však sú vedľa seba. Aj tak priletíme na to isté letisko, len zmeníme trajekt. A tak naše kroky po dobrodružstve na Taiwane, smerovali do ďalšej krajiny, ktorou bolo Thajsko.
20.12. 2019 Krátka zastávka v Bangkoku
Po úplne bežnom lete sme pristáli krátko po piatej podvečer v thajskom Bangkoku. Nemali sme sa kam ponáhľať. Jedinou našou starosťou bol presun na druhé letisko DMK a nájdetenie hotela. V kľude a bez zhonu sme si vyzdvihli batožinu a presunuli sme sa k zastávke autobusu.
Obrovskou výhodou na letisku BKK je free transport medzi letiskami. Písal som o ňom v predošlom článku o nákladoch. Zastávka sa nachádza pri Gate 3. Aby ste mohli autobus využiť, musíte ukázať letenku z letiska DMK, ktorá by mala byť platná v nasledujúcich 48 hodinách. Dostanete pečiatku na ruku a hotovo. Už len nastúpite a môžete cestovať.
Keď sme šli my, tak s nami bolo v autobuse len pár ľudí. Okrem iného i malá skupinka Čechov.
Autobus nás zaviezol priamo pred odlety na letisku DMK. Odtiaľ sme sa presunuli cez lávku, ponad cestu a hotel Amari dole na ulicu naproti letisku. A tam niekde sa mal nachádzať Hotel Don Muang, žiaľ bol trošku ďalej ako som čakal. Avšak za tú sumu – 20€ na noc s raňajkami super. Mali sme obrovskú izbu a bolo tam čisto. Takže bez výhrad. Hodili sme rýchlu sprchu a do postele.
21.12.2019 Dlhá cesta na Koh Phangan
Ráno sme sa zobudili naozaj skoro. Let do Surat Thani sme mali plánovaný o siedmej ráno. Budík zazvonil o pol piatej a o piatej sme už stepovali na raňajkách. Dali sme si niečo malé pod zub a o pol šiestej pre nás prišla dodávka, ktorá nás zaviezla za 35 Bathov (1€) na letisko.
Keďže bol hotel hneď vedľa letiska a let bol vnútroštátny, tak sme moc nevymýšľali, a na letisko sme prišli tak akurát. Check in sme si urobili priamo na letisku v automate, a potom sme už len batožinu hodili na pás a išli do gejtu. Celá táto procedúra netrvala viac ako 20 minút.
Ostala nám tak necelá hodina do odletu. Ja som ju strávil pozeraním do blba (moja obľúbená činnosť na letiskách a v lietadle) a Majka si zatiaľ niečo prečítala.
Trajektom na ostrov
Let prebehol bez problémov a krátko po ôsmej ráno sme prileteli na letisko Surat Thani. Batožina zas ako na potvoru dorazila skoro posledná. Vďaka tomu nám ušiel skorší autobus do prístavu. Vzali sme preto iný, ktorý vyrážal o 9:00. Kombinovaný lístok na autobus + trajekt + minibus na ostrove Koh Phangan stál cca 13€ so spoločnosťou Seatran.
Autobusu trvala cesta do prístavu Donsak takmer dve hodiny. Trajekt mal vyrážať o 11, ale vládol tam dosť chaos. Mali tam trošku bordel v tom, kto aký lístok vlastne má. Nakoniec sa to však vyriešilo, nastúpili sme a vydali sme sa na 3 hodinovú cestu na ostrov Koh Phangan.
Cesta bola taká dlhá z dôvodu, že trajekt nešiel priamo, ale najskôr išiel na ostrov Koh Samui. Aspoň som si na Netflixe pozrel nejaké seriály.
Koh Phangan nás privítal dažďom, takže to nebolo moc pekné privítanie. V prístave sme si vzali batohy, nastúpili sme do minivanu a čakal nás posledný presun. Ani nie 15 minút a boli sme konečne na ubytku. Takže presun z Bangkoku trval viac ako 9 hodín.
Zhodili sme si veci a prvá vec, ktorú sme museli vybaviť, bolo jedlo. Ja som si dal konečne Pad Thai a Majka išla do istoty – pizza. Po jedle sme sa už len trochu poprechádzali po okolí, nakúpili sme nejaké zásoby a vychutnávali sme si jemný dážď.
Thajsko – Radšej raz vidieť, ako 100x počuť
22.12.2019 Dnes sa mi nechce nič, ani len prstom pohnúť
Ráno sme sa prebudili do celkom príjemného dňa. Počasie sa konečne umúdrilo, preto sme si mohli vychutnávať prvé slnečné lúče. V pôvodnom pláne sme mali spoznávanie ostrova. Ale akosi sa nám vôbec nič nechcelo. Celé predpoludnie sme len tak preležali na pláži, kde nebol okrem nás nik.
Ja som si ešte urobil krátku prechádzku, aby som zmapoval situáciu. Chcel som totiž natočiť pár záberov z dronu. Cestou som sa dostal do takej malej odľahlejšej zátoky, kde som vyrušil jeden párik, ktorý si užíval dovolenku naplno. Radšej som sa otočil a vrátil sa nazad.
Leela Beach
Keď už sme mali slnka dosť, tak sme sa s Majkou pobrali na prechádzku po okolí. Cieľ bol jasný. Leela Beach a jedlo. Pôvodne sme chceli mať na tejto pláži ubytko, ale nakoniec sme vybrali inde. A poviem vám, že tu bol piesok jemnejší a aj palmy krivšie. Takže ak budete plánovať pobyt na ostrove Koh Phangan, tak určite zvážte oblasť okolo Leela Beach.
Prechádzaním sme strávili pár hodín až do západu slnka. Potom sme našli jeden podnik, kde podávali západné jedlo pre Majku a dačo tradičnejšie pre mňa. Dobre sme sa najedli a deň bol za nami. A naozaj nám padlo vhod, že sme sa vôbec nenaháňali a len tak sme si oddýchli.
Thajsko: Pláže z výšky, ale aj zdola
23.12.2019 Ako mi pes skoro drona zožral
Čo sa týka zážitkov, tak pobyt na ostrove Koh Phangan bol nuda. Využili sme to čisto na oddych. Aj deň pred Štedrým dňom sme sa ráno rozhodli, že nikam nejdeme. Len sme si v kľude zjedli raňajky a presunuli sme sa opäť na pláž. Takmer celé doobedie sme strávili po svojom. Majka si čítala a ja som pozeral Netflix. Krátko pred obedom sme zobrali drona a šli sme sa s ním trošku zahrať.
Nikde ani noha
Miesto som mal už vybraté. Presne tam, kde bol ten párik. Krásna pláž, krivé palmy a pes. Nestranný pozorovateľ by určite nevedel určiť, či my venčíme psa, alebo či pes venčí nás. Najlepšie na tejto prechádzke bolo, že sme nestretli úplne nikoho. Takto nejako si predstavujem dovolenku v Ázii. Žiaľ mnoho miest je už preplnených. O to viac sme si to práve tu užívali.
A potom som vytiahol drona a začal som s ním lietať. Pes si pobehoval okolo. Vôbec som mu nevenoval pozornosť. Zaujímať ma začal až v momente, keď som pristával. Zvuk privolal i nášho spoločníka a začal do dronyho skákať. Skoro mi ho zožral. V jednom momente som musel rýchlo vzlietnuť, inak by skončil v jeho papuli. Nakoniec som úspešne pristál a pomaly sme sa vrátili na ubytko.
Full Moon párty?
Potom sme sa presunuli niekam na obed a postupne až k známej pláži Haad Rin. Táto pláž je známa hlavne akciou, ktorú vyhľadávajú ľudia z celého sveta – Full Moon Party. Koná sa každý mesiac pri splne mesiaca a zúčastňuje sa na nej 10 000 – 30 000 ľudí. Keď sme tam boli my, tak boli prípravy v plnom prúde. Všade hrala hudba. Chvíľu sme sa tam pomotali a potom hurá do prístavu zistiť, kedy nám pôjde na druhý deň trajekt na Koh Samui.
Po návrate do hotela sme sa na recepcii dohodli, že si lístok kúpime cez nich. Cena bola rovnaká a ako bonus nás zadarmo odvezú do prístavu. Takže nebolo o čom premýšľať.
Thajsko: Trošku dron a trošku nie
24.12.2019 Koh Samui: Štedrý večer na ostrove
Ráno sme sa naraňajkovali , pobalili sme si batohy a v pohode sme sa presunuli transferom zadarmo do prístavu. Tam už bolo dosť plno. Pred odchodom treba urobiť niečo ako check in. Ukážete lístok a pri okienku si vás zapíšu do zoznamu.
Loď na Koh Samui vyrazila asi 10 minút po našom príchode do prístavu a bola naplnená asi tak na 50%. Väčšina ľudí išla práve opačným smerom. Z Koh Samui na Phangan, práve kvôli párty. Tá mala byť na štedrý deň.
Po príchode na Koh Samui nás v prístave vítalo mnoho miestnych taxikárov. Jedného sme si vybrali a za 100 bathov na osobu (tj cca 3€) sme sa nechali odviezť do hotela. Nakoľko bolo ešte dosť skoro, tak sme si tam chceli nechať len batohy a vyraziť do mesta. Na naše prekvapenie nás chceli ubytovať hneď. Milá recepčná sa dokonca ospravedlňovala, že izba ešte nie je pripravená. To bolo naozaj super a pozitívne nás to naladilo do úvodu.
Leňošenie na pláži
Po 20 minútach čakania na recepcii bola izba pripravená a my sme si tam mohli nechať veci. Plán bol jasný. Ideme pozrieť na Budhu. Vyšli sme von a tam lialo. A to sa nám veru nechcelo. Behať po daždi po pamiatkach je otrava. Radšej sme si ľahli na pláž. Aj tak bolo teplo. Odchod na pamiatky sme stále odkladali až do momentu, kedy sa nám naozaj nikam nechcelo ísť.
Urobili sme si len krátku prechádzku po pláži, zjedli sme nejaký obed v reštike na pláži a pokračovali sme za občasného dažďa v opaľovaní. Na to si dajte pozor. Aj keď je zamračené a prší, viete sa spáliť ako somári. Presne ako my. Boli sme ako červená paprika.
Podvečer sme sa vrátili nazad do izby, aby sme sa pripravili na večer. Bol totiž Štedrý deň. A to by sa samozrejme patrilo, dať si nejakú super večeru. Najskôr sme poobzerali podniky v okolí, ale všade mali menu, kde hrali hlavnú úlohu plody mora. A to my nemusíme. Vyhrala preto návšteva mesta.
Štedrý večer na ostrove
Cestou na večeru sme samozrejme nakúpili i pár suvenírov. Keď sme konečne našli podnik, kde nám vyhovovalo jedlo, tak sme to trošku prestrelili. Obaja sme si vybrali naozaj obrovské porcie. Ja som to dokonca ani nedojedol. Na stole mi pristál obrovský tanier plný rebier, kuracích stehien, klobás a samozrejme príloha vo forme šalátu a zemiakov. Majka tiež nenechala nič na náhodu a dala si obrovský rezeň.
Úplne plní sme sa cez mesto odgúľali na hotel, kde akurát personál osobne navštevoval každú izbu a prial všetkým pekné Vianoce. A samozrejme neprišli s prázdnymi rukami. Dostali sme koláčiky a ešte nejaké drobnosti.
Potom už len spať. Ráno sme odlietali prvým letom do Bangkoku.
Dnes sa nám moc fotiť nechce
25.12.2019 Na návšteve vo večne zatvorenom paláci
Naozaj skoro ráno sme sa odubytovali a presunuli sme sa na hlavnú cestu nájsť odvoz na letisko. Pôvodný plán bol ísť cez aplikáciu NaviGo (niečo ako UBER a GRAB), ale zbadal som tam stáť taxík. Prišiel som k nemu a ukázal mu, koľko by to stálo cez NaviGO. Dohodli sme sa, že nás odvezie za tú istú sumu, tj. za cca 6€ (200 Bathov).
Na letisku nebola ani noha. A samozrejme boli pozatvárané i letiskové prevádzky. Prišli sme na check in, kde nebol nikto, odovzdali sme batožinu a presunuli sme sa na odletovú bránu. A tu musím miestne letisko pochváliť. Naozaj nás prekvapilo, že sa tam podávali raňajky. Džúsy, bagety, chlebíky, ovocie, cerálie, koláčiky, káva, čaj… Naozaj bolo z čoho vyberať.
Bangkok už ideme!
Trochu sme sa pred cestou posilnili a ani nevieme ako, sedeli sme v lietadle smer Bangkok. Let trval naozaj krátko a bez problémov sme pristáli na hlavnom letisku v Bangkoku. Keďže sa jednalo o vnútroštátny let, tak sme nemuseli absolvovať kontrolu. Za necelých 20 minút sme boli vonku.
Hotel v Bangkoku som vyberal strategicky, podľa plánovaných aktivít. Nachádzal sa hneď vedľa zastávky metra Pahaya Thai, kam smerovala i priama linka z letiska. Lístok stál 45 bathov (cca 1,3€).
Po vystúpení sme sa pobrali do hotela, napriek tomu, že bolo dosť skoro. Plán bol zhodiť si tam batohy a ísť sa pozrieť na najčastejšie zatvorenú budovu v meste. Ráno o 10 samozrejme izba ešte nebola pripravená, ale batohy nám bez problémov vzali.
Z hotela sme vybehli na ulicu a odchytili sme miestny tuk tuk. Keď už sme v tom Bangkoku, tak sa treba presúvať štýlovo. Chvíľu sme sa dohadovali o cene, ale nakoniec sme sa dohodli na 150 bathoch (tj. dačo cez 4€). Tuk tukár naštartoval svojho tátoša a vyrazili sme do bláznivých ulíc veľkomesta.
Najčastejšie zatvorená budova v meste
Samozrejme ako v minulosti, i teraz nám povedal, že tam bude asi zatvorené a či nechceme ísť radšej na plávajúce trhy. Tie sme s vďakou odmietli, že to predsa len skúsime pri paláci. Samozrejme tam nakoniec bolo otvorené. V neďalekom obchodíku sme si kúpili tradičné nohavice so sloníkom a hurá na prehliadku.
Vstupné do Paláca od minulej návštevy trošku stúplo – 500 bathov (cca 15€). Určite to však stojí za to. V cene je i malá fľaša vody, ktorá sa hodí uprostred horúceho dňa. V paláci a okolí sme strávili niekoľko hodín. Naozaj je to nádherný komplex a návšteva Bangkoku by nebola kompletná, ak by ste sa tu nezastavili.
Z Grand Palácu sme mali namierené do Wat Pho. Tento komplex sa nachádza cca 700 metrov nižšie po ulici a vstupné je 200 bathov. Ak sa vám nechce ísť peši, tak si môžete vziať tuk tuk. Ale viac ako 50 bathov by som za cestu nedal. My sme šli po svojich. Chceli sme sa ísť totiž aj naobedovať. Na tripadvisore som našiel fajn podnik a aj po príhode tam bolo dosť plno(väčšinou domáci). To bol znak toho, že tam asi varia dobre.
Po jedle sme sa presunuli do chrámu Wat Pho. Ten je známy hlavne ležiacim Budhom. Opäť si tam chalanisko ležal, a opäť sa to nedalo poriadne odfotiť. Nič to však nemenilo na tom, že tam bolo naozaj pekne a je to ďalšie z miest, kam sa oplatí ísť.
Po prehliadke chrámov sme si zobrali taxík nazad do hotela. Už bola dosť pokročilá hodina, ale deň ešte nekončil. Len sme hodili rýchlu sprchu a vybrali sme sa nazad do mesta. Cieľom bolo nakúpiť nejaké suveníry a ochutnať miestny street food.
Večer v meste
Nechceli sme ísť prvoplánovo na najznámejšie trhy, preto sme si vybrali jeden menej známy. Išlo o trh Art Box, ktorý sa nachádzal neďaleko od metro zastávky Nana. Vo vianočnom období tam bola naozaj veľmi pekná výzdoba a podľa programu na bráne sa tam každý deň odohrával kultúrny program.
Keď sme boli my, tak sa akurát chystala nejaká slečna spievať. Na trhu to rozvoniavalo na všetky strany. Takže hlad nemal šancu. Taktiež sortiment suvenírov bol iný ako inde. Väčšinou handmade veci, takže vybrať sa dalo kadečo.
Potom už len nazad do hotela a spať.
Thajsko: Bangkok a zatvorený palác
26.12.2019 Na bicykloch po Siame
Ráno sme vstali dosť skoro. V pláne sme mali navštíviť jedno z menej navštevovaných miest – Muang Boran Museum. Otváralo ráno o 9 a chceli sme tam byť na otváračku. Dostať sa tam dá naozaj jednoducho – metro + taká miestna dodávka.
Nastúpili sme na metro zastávke Phaya Thai a odviezli sme sa až na konečnú Kheha za necelé euro. Tam sme nastúpili na dodávku. Cena za dodávku bola 6 bathov (cca 0,2€) a fungovalo to spôsobom, že keď ste dorazili na miesto určenia, zazvonili ste na zvonček a vozidlo zastavilo. My sme vychytali dosť plnú dodávku. Ale bola to dosť sranda.
Muang Boran Museum
Vstupné do parku je 700 bathov (cca 21€) a v cene je zapožičanie bicykla. Okrem neho sa dá požičať i golfové vozítko, ale na tom biku to je väčšia sranda. My sme si zobrali bicykle a vyrazili sme v ústrety parku.
Park je považovaný za jedno z najväčších open air múzeí na svete. Nachádza sa tam viac 100 budov. Sú to buď repliky originálov, zrekonštruované a presunuté originály a nejaké kreatívne dizajny.
Toto miesto bola jedna z lokácií, kam som vzal aj dron. Na internete bolo naozaj dosť veľa fotiek z neba. Na moje prekvapenie však všade boli tabuľe, zakazujúce lietať. Dosť smola. Napriek tomu tam však bolo fajn , pamiatky boli fotogenické, ale úprimne musím uznať, že 21 € za vstup bolo naozaj dosť. Za tie peniaze to asi nestálo.
A ani dronovať som nemohol. Na pravé poludnie, keď okolo nás hodnú chvíľu neprešla ani noha som sa rozhodol, že vytiahnem drona a aspoň na chvíľu vyletím. Nestihol som ho však ani vytiahnuť na oblohu a už pri mne stál zriadenec. Upozornil ma, že nesmiem lietať. Tak som ho pekne spratal do krabičky a už som to nerobil.
Chlapík nás následne ešte asi 20 minút pre istotu sprevádzal, aby som si to nerozmyslel.
Strávili sme tam pár hodín a vrátili sme sa nazad do mesta. Tu sme ako obyčajne nabehli i do obchoďáku, ale nakoniec sme zbytočne nemíňali. Len tak sme sa tam pomotali. Keďže bola už dosť pokročilá hodina, tak sme si našli podnik, kde sme sa najedli. Bola to nejaká japonská reštaurácia a jedlo bolo naozaj chutné.
Po jedle sme sa motali ešte mestom a v tejto činnosti sme zotrvali až do zotmenia. Opäť sme navštívili nejaké nočné trhy, street food a spokojne sa sme neskoro v noci vrátili na hotel a išli spať.
Muang Boran Museum cez objektív foťáku
27.12.2019 Dračou papuľou až k nebu
Posledný deň sme mali v pláne návštevu jedného z menej známych chrámov – Wat Samphran. Ďalšie z miest, ktoré sme našli na internete a naozaj nás zaujali.
Po raňajkách sme vybehli na ulicu a odchytili sme si taxík. Suma za cestu do cca 40km vzdialenej destinácie mala stáť medzi 400 – 600 Bathov. My sme sa nakoniec dohodli na 500 bathoch (15€). Chrám Wat Samphran sa nenachádza v takmer žiadnom turistickom sprievodcovi, preto sme ho museli vidieť.
Po necelej hodinke jazdy nás už vítala ružová budova, po ktorej sa štveral drak. Vstupné do chrámu sa neplatí. My sme si len od miestnej tetušky kúpili nejaké stužky, na ktoré sme mali napísať svoje meno a zavesiť na strom prianí. Teda takto nejako nám to pani vysvetlila, že to funguje.
Na vrch chrámu sa dá dostať cez telo draka. Je to naozaj zaujímavé a zhora sa vám naskytne parádny pohľad na okolie. My sme tam boli dokonca chvíľu úplne osamote. A to je už čo povedať. Všetky ostatné chrámy v Bangkoku praskajú pod náporom turistov.
Budova má 17 poschodí a nie je úplne dokončená. Vraj je to z dôvodu, že majiteľa pre nejaké problémy zatvorili. Ale čo je na tom pravdy asi ani miestny nevedia.
Po okolí sa nachádza niekoľko zaujímavých miest. Dominantou je sediaci Budha a budovy pripomínajúce slona, korytnačku a slona. Trošku sme sa tam pomotali ako to máme radi. Stretli sme i pár miestnych a prehodili sme nejaké to slovo. Ale skôr tak rukami a nohami.
Ideme na Kahosan Road
Menší zádrheľ nastal pri ceste nazad. Akosi tam neboli žiadne taxíky. Super. Zapol som appku Grab a pokúsil som sa zohnať nejaký cez ňu. Tu som však narazil na problém. 3 jazdy za sebou vodiči odmietli. Asi sa im do Bangkoku moc nechcelo. Nakoniec sa nám podarilo na ceste niekoho zastaviť. Bol to tretí taxík v poradí.
Odviezť sme sa dali na ulicu Khaosan. Chceli sme sa tu najesť a nájsť nejaké suveníry. Obe misie sme zvládli na jednotku. Suveníry nakúpené a aj jedlo sme našli. Trošku sme sa tam pomotali a zhodnotili sme, že tam aj tak nič nie je.
Keďže máme radi uličky, tak sme sa trošku prechádzali po meste a postupne sme sa dostali až ku chrámu Wat Benchambophit. Vstupné bolo príjemných 50 bathov, tj cca 1,5€. Celé miesto pôsobilo naozaj pokojným dojmom. Kúpili sme si nanuky do ruky a len tak sme si tam posedávali na lavičke. Moc sa nám chodiť nechcelo. Keďže sme už viac plánov nemali, tak sme tam pobudli naozaj dlho, takmer až do západu slnka.
Po prehliadke chrámu a oddychu sme sa pobrali na poslednú cestu k hotelu. Čas bol na našej strane a tak sme sa rozhodli ísť po vlastných. Cestou sme sa zatúlali do niekoľkých uličiek a po tme sme sa vrátili do hotela. Jediný program na večer bol pobaliť sa a ísť spať.
Toto je vždy najväčšia výzva. Napratať batohy. Avšak my v tom už máme skill a netrvalo to dlho.
Fotky z dračej papule
28.12.2019 Nekonečná cesta domov
Ráno sme vstali dosť skoro, aby sme stihli raňajky. Odlet domov bol síce až o pol desiatej, ale človek nikdy nevie. Preto sme sa na letisko vybrali už vlakom o siedmej, aby sme tam boli 2 hodiny pred odletom domov.
Cestu na metro sme si skrátili skratkou cez miestnu železnicu a za necelých 30 minút sme boli na letisku. Tam prebehlo všetko podľa plánu a mohli sme sa vybrať na dlhú cestu domov.
Opäť ako na ceste do Ázie i teraz sme mali naozaj krátky prestup v Istanbule. Dokonca ešte kratší ako predtým. Našťastie teraz lietadlo v Istanbule pristálo bližšie a nám tak ostala takmer hodina na presun. Opäť sme využili skratku cez Short Connect point, kde nebol nik len my a za 30 minút rezkej chôdze sme boli pri odletovej bráne.
Cesta z Istanbulu do Viedne opäť bez problémov, ale vo Viedni na letisku sa to začalo trošku komplikovať. Po ozaj dlhej ceste sme chceli byť čo najskôr doma a tak sme dúfali, že batohy vylezú von rýchlo, aby sme sa stihli prezliecť do teplého oblečenia a presunuli sa na autobus do Bratislavy.
Už sme skoro doma
Samozrejme sa na páse objavili úplne posledné, kedy tam už na batožinu nik nečakal. Len ja a Majka. Výsledkom bolo, že nám ušiel plánovaný autobus. Paráda. 3 minúty nás delili od toho, aby sme v Bratislave pohodlne prestúpili na vlak.
Neostávalo nám nič iné, ako skúsiť Flixbus, ktorý mal príchod pod most SNP necelých 10 minút pred odchodom vlaku a skúsiť zobrať UBER. Ja som bol oblečený na parádu. Tenká bunda a pod ňou tričko s krátkym rukávom. Skoro som zamrzol…
Akcia „PRESTUP“ však nakoniec dopadla super. Ako sa autobus blížil na zastávku, už som objednával UBER. Z autobusu sme vyskočili ešte za jazdy (ha ha jasné, že stál) a na nástup do vlaku sme mali 8 minút. Taxikár to zvládol za famóznych 6 minút a my sme tak do vlaku nastúpili v čase, kedy ho odpískali.
Potom už len „krátka“ cesta vlakom do Žiliny. A výlet bol za nami. Dorazili sme opäť plný dojmov a zážitkov po 18 dňoch domov do nášho bytu, kde nás čakala vianočná večera. Kapustnica, šalát, koláče. Samozrejme sme sa do toho pustili a spať sme šli až nadránom.
A kam pôjdeme nabudúce?
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
