Umenie na mieste X v Košickom kraji 2024
Slovensko je krajinou s bohatou históriou a nádhernou prírodou, ktorá skrýva mnoho tajomstiev. Tentokrát sme sa po roku opäť rozhodli vrátiť na Kraj sveta, a preskúmali sme nie až tak známe, ale o to fascinujúcejšie miesta v Košickom kraji, ktoré vznikli vďaka zaujímavému projektu: Umenie na mieste X.
Naše dobrodružstvo nás zaviedlo do Smižian, Drnavy a Tajby. Nie len tieto miesta sme spoznávali vďaka pozvaniu od Košice Región Turizmus. Poďte s nami na cestu plnú zážitkov a prekvapení!
Deň 1 a 2 – Smižany a ZOO Spišská Nová Ves, Tomášovský výhľad a Rozhľadňa Schulerloch
Naše dobrodružstvo v Košickom kraji začalo v Smižanoch, v ktorých okolí sme strávili prvé dva dni.
Začali sme v oblasti Košiarny briežok – krásne rekreačné miesto v srdci prírody. Tento obľúbený cieľ pre turistov a rodiny je ideálnym miestom na prechádzky či pikniky v lese. Najnovšou atrakciou je umelecká inštalácia „Dúha vodu pije“.
Umenie na mieste X – Dúha vodu pije
Autor Jozef Pilát ho vyrobil z recyklovaných materiálov a kombinuje prvky ľudovej architektúry s funkciou rozhľadne. Jeho oblúkový tvar symbolicky prepája nebo a zem, čím vyjadruje nádej a šťastie. Použité drevo pochádza z tradičných stavieb, pričom remeselné techniky spájajú minulosť so súčasnosťou. Tento umelecký objekt prináša do krajiny estetiku a funkčnosť, čím vytvára výrazný a významovo bohatý prvok v prírodnom prostredí.
Zaujímavosťou je, že do dúhy viete vojsť. A keďže tam sú aj schody, tak tam Mili behala hore a dole. Schody musia byť. A sú super v akejkoľvek forme. Zároveň je tento oblúk naozaj fotogenický a do prostredia sa celkom hodí, takže je to pekný cieľ výletu. Prístup je naozaj jednoduchý. Dá sa prísť prakticky bezprostredne do jeho blízkosti autom. Ale kľudne môžete prísť aj peši po jednej z mnohých turistických trás v okolí.
Čo vidieť v okolí
V tesnej blízkosti sa nachádza unikátna rozhľadňa s lezeckou stenou, detské ihrisko, požičovňa bicyklov a štartovací bod na mnohé pekné túry v Slovenskom raji. A keďže sme tento výlet absolvovali v novej zostave, tak sme ho rozdelili na dve časti. Na pomoc som si tentokrát vzal brata, takže niektoré miesta sme si pozreli spoločne s babami a niekde som šiel len s ním, lebo predsa len, na Tomášovský výhľad sa s kočíkom a 3-mesačnou dcérou veru ísť nedá.
Mili, Oli a Majka sa mohli v kľude časť dňa zahrať na detskom ihrisku a ja s bratom sme mohli vybehnúť na jednu z najpopulárnejších prechádzok v Slovenskom raji či na neďalekú rozhľadňu.
Zoo Spišská Nová Ves
Prvý deň na východe sme okrem rozhľadne stihli ešte návštevu ZOO v Spišskej Novej Vsi s našou malou princeznou v kočíku a našou dva a pol ročnou dcérou, ktorá už behala a skúmala všetky zákutia. Bola to pre ňu úplná radosť, lebo mohla vidieť zvieratá zblízka a pozerať na ne vlastným tempom.
Táto zoo je najmenšia na Slovensku, ale to jej neuberá na kráse ani zážitkoch. Rozkladá sa na ploche asi 8 hektárov, čo je ideálne na pohodlnú prechádzku s kočíkom. Chodníky sú široké a rovné, takže sme sa dostali všade bez problémov.
Zoo má asi 300 druhov zvierat, vrátane levov, opíc a tiav, ktoré zaujali najviac našu staršiu dcérku. Najväčším hitom boli rozhodne opice, ktoré ju úplne fascinovali svojím bláznením. Pre deti sú tam aj hracie zóny, kde sa môžu vybehať a vyšantiť. Asi najviac času sme strávili na skákacích hradoch a na detskom ihrisku. Ale s tým sme samozrejme počítali, takže to bolo úplne v pohode.
Zaujímavosťou a novinkou v zoo je, že tam po dlhých dva a pol rokoch otvorili prvú reštauráciu s názvom Bystro u Rysa! Toto bistro je naozaj príjemné miesto na oddych po celodennom behaní za zvieratkami. Ponúkajú tam jedlá a nápoje, ktoré v zoo doteraz chýbali. Perfektné na to, aby si návštevníci mohli dať niečo chutné priamo na mieste.
Pre rodiny s deťmi je tam dokonca detský kútik, takže zatiaľ čo sme si my vychutnávali jedlo, staršia dcérka mala o zábavu postarané. Je to fakt skvelý doplnok k zážitku zo zoo – už žiadny rýchly snack na lavičke, ale príjemný obed v peknom prostredí! Toto bistro by sa podľa mňa nestratilo ani niekde v meste na námestí.
Celkovo bola návšteva zoo super a odporúčame všetkými desiatimi. A práve tu sme ukončili program prvého dňa.
Tomášovský výhľad
Na druhý deň som mal naplánovaný program s bratom. Začali sme naozaj skoro a už krátko po 6 sme vyrazili na výlet. Zo Spišskej Novej Vsi sme sa presunuli kúsok ďalej do oblasti Ďurkovec, odkiaľ je najlepší prístup na Tomášovský výhľad. Výhodou je, že je tu free parkovisko a prechádzka na výhľad je naozaj jednoduchá. Určite ju zvládnu aj trošku väčšie deti. My sme sledovali zelenú značku, ktorá označuje Náučný chodník Prielom Hornádu. Na samotný výhľad sme sa dostali približne po 30 minútach.
Cestou sme si urobili pár odbočiek na výhľady. A stálo to zato. Je to naozaj veľmi pekné prostredie. Len si dávajte pozor. Určite berte turistickú obuv a treba sa pozerať pod nohy. Ja som šiel ako taký manták a podvrtol som si členok. A potom tu už išlo. Stabilita v nohe bola fuč a bolelo ma to ako sviňa. Skvelý štart do turistiky naplánovanej na ďalšie dni. Aj vďaka mini zraneniu som trošku upravil program na nasledujúce dni.
Aj vďaka tomu sme neprešli komplet celú trasu, ktorá trvá približne 7 hodín. Trošku sme ju skrátili a okruh sme ukončili opäť na parkovisku Ďurkovec. Tu sa nachádza celkom fajn vychytávka. Pivkomat. Po túre padne celkom vhod. Zaplatíte, kartou alebo v hotovosti, a načapujete si pivko alebo kofolu. Paráda. Pol dna bolo za nami a na nás čakala druhá polka programu.
Vyhliadková veža Schulerloch
Presunuli sme sa do Spišskej Novej Vsi – konkrétne do Sadovej ulice k BMZ, kde sme zaparkovali a vydali sme sa po červenej trase nahor k vyhliadkovej veži. V tento deň boli rekordné teploty, viac ako 35 stupňov, takže to bola naozaj makačka aj napriek tomu, že cesta je to naozaj jednoduchá.
Po ceste k vyhliadkovej veži Schulerloch v Spišskej Novej Vsi je zastávka pri kaplnke Panny Márie Karmelskej. Je to ideálne miesto na chvíľku oddychu a rozjímania predtým, ako sa dostanete k samotnej veži. A je to tam aj naozaj veľmi fotogenické. Osobne si to viem predstaviť, ako skvelé miesto na piknik.
Od kaplnky je to potom k veži už len kúsok. Počas našej návštevy na chodníku takmer nik nebol. Len jeden chalanisko na prechádzke so psom. Možno aj s dvoma, aj keď ten druhý vyzeral, že k nim nepatrí. Samozrejme sa obaja zvierací návštevnící pristavili aj pri nás a nezabudli nás oslintať. 😀
K veži sme prišli za približne hodinku a vyliezli sme hneď úplne hore. Vyhliadková veža Schulerloch ponúka nádherné výhľady na mesto, Hornádsku kotlinu, Levočské vrchy a dokonca až na panorámu Vysokých Tatier. My sme žiaľ šťastie nemali. Tak ako ráno, ani teraz sme nemali šťastie. Tatry boli v opare a takmer nič nebolo vidno.
Výška veže je 25 metrov a trasa k nej je nenáročná, vhodná pre rodiny s deťmi. Ja by som kľudne zobral 5-6 ročné deti. Okolo veže sú lavičky a stoly, čo ju robí ideálnym miestom na piknik. Farby veže – červená a biela – sú kvôli jej umiestneniu v blízkosti vzdušného koridoru a už z diaľky si ju všimnete. Je to naozaj pekný tip na výlet.
Vojenský bunker Schulerloch
Po prehliadke sme pokračovali v okruhu a postupne sme sa okolo strelnice dostali až ku bunkru. Ak máte záujem o vojenskú históriu, určite sa oplatí navštíviť tento zrekonštruovaný vojenský kryt typu ÚŽ-6b v prímestskej lokalite Schulerloch v Spišskej Novej Vsi. Tento unikátny objekt vás zavedie späť do obdobia studenej vojny a umožní vám nahliadnuť do autentického vojenského prostredia z rokov 60. – 80. 20. storočia. Mini expozícia vo vnútri bunkra obsahuje množstvo historických predmetov a dokumentov, ktoré pripomínajú činnosť Vojenského útvaru 3521.
Do bunkru sa dá aj pozrieť. Avšak v čase našej návštevy bol uzatvorený z dôvodu, že ho nejaký dobrák pokazil. Tomuto ja nerozumiem. Máme konečne niečo pekné a zaujímavé a zadarmo, a ničíme to. Škoda veru. Dnes však už bunker opäť funguje a objednať sa dá vopred tu.
A po dvoch dňoch v regióne Spiš sme sa presunuli južnejšie do obce Betliar v regióne Gemer. Tu si dovolím malý tip na ubytovanie. Ubytovali sme sa v Apartmánoch nad kostolom. Apartmány sa nachádzajú 3 minúty chôdze od národnej pamiatky Kaštieľ Betliar a jeho rozľahlého zámockého parku. A sú naozaj veľmi pekné a priestranné. Nám sa tam naozaj veľmi páčilo.
Kraj sveta – Smižany, Spišská Nová Ves, Slovenský raj
Deň 3 – Betliar, Drnava, Jasov
Ráno sme sa prebudili v Betliari, dali sme si raňajky a pomaličky sme išli do miestneho kaštieľa. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza aj detské ihrisko, takže Mili bola radosťou bez seba.
Betliar
Ak ste fanúšikom histórie a architektúry, návšteva zámku v Betliari je nezabudnuteľným zážitkom. Tento pôsobivý barokový zámok, obklopený nádhernou záhradou, ponúka fascinujúci pohľad na život aristokracie v minulosti. Prehliadka interiéru vás prevedie elegantnými miestnosťami, kde uvidíte bohaté dekorácie a historický nábytok, ktorý vás prenesie do doby jeho najväčšej slávy. Každý detail zámku je starostlivo zachovaný a prezrádza príbehy z minulosti. Zaujímavosťou je, že je to jediný kaštieľ na Slovensku, kde sa nachádza ešte pôvodný mobiliár.
Okrem samotného zámku sa oplatí preskúmať aj rozľahlé záhrady, ktoré sú skvelým miestom na oddych a vychutnanie si prírody po prehliadke zámku. Odporúčam túto návštevu každému, kto má rád historické miesta a krásne prírodné scenérie. Dá sa tu celkom fajn kočíkovať. Je tu pokoj a pohoda.
Socha anjela v obci Háj
Po prehliadke kaštieľa a prechádzke v záhradách sme pokračovali v našich potulkách po Slovensku. Čakalo nás hneď niekoľko zaujímavých miest. Prvou zastávkou bola obec Háj, kde sa nachádza jedna zaujímavá socha.
Socha anjela s odlomeným krídlom v obci Háj je skutočnou kuriozitou. Nachádza sa na cintoríne neďaleko kostolíka a je známa tým, že bola použitá ako rekvizita v americkom vojnovom filme Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines). Aj keď ide o rekvizitu, jej unikátnosť a spojenie s filmom ju robia zaujímavou atrakciou. Je to príjemné spestrenie návštevy slovenského krasu.
Návštevu sochy je možné skombinovať s prehliadkou Hájskych vodopádov, ktoré sú blízko, alebo s výletom do neďalekej Zádielskej tiesňavy či zrúcaniny Turnianskeho hradu. Tam sme boli napríklad minulý rok, tak ak chcete, môžete pozrieť na článok tu.
Socha je ľahko dostupná a navádzajú k nej informačné tabule, čo ju robí obľúbenou destináciou pre turistov a náhodných okoloidúcich.
Umenie na mieste X – 1+1 = Les Drnava
A z obce Háj sme sa presunuli do Drnavy v regióne Gemer, kde sa nachádza ďalšie unikátne dielo.
“1+1=Les” je oceľová socha od Matúša Kurdela, ktorú nájdete v Drnave. Tento interaktívny kus umenia je poctou neďalekému dubu a mení svoj vzhľad v závislosti od toho, ako sa na ňu pozeráte. Z diaľky pripomína torzo stromu, ale keď do nej vstúpite, vytvára ilúziu lesa, obklopeného vertikálnymi líniami stromov. Socha tiež pripomína industriálnu minulosť Drnavy, keďže časom získa patinu, ktorá bude vyzerať ako povrch stromovej kôry.
Dielo sa nachádza v tesnej blízkosti hlavnej cesty, takže ho nájdete naozaj jednoducho a je to zaujímavá inštalácia. Hlavne keď vojdete dnu a pozrite sa nahor. Celkom rozumne zapadne do indistriálnej histórie Drnavy.
A práve pri industriálnej minulosti ešte zostaneme. Len pár krokov od sochy sa nachádzajú Historické železiarne Andrássyovcov.
Obec Drnava bola v minulosti významným centrom pre spracovanie železa. Železiarne tu vznikli v roku 1825 a stali sa významným výrobným miestom. Vyrobili tu napríklad oká na známy Reťazový most v Budapešti. V minulosti mali železiarne veľký význam, keďže sa tu vyrábali rôzne produkty, od sporákov a nádob až po železničné kolesá a strojové súčiastky. Dnes je však budova opustená a pomaly chátra. Stále má však skvelú atmosféru a pohľad na ne si najlepšie vychutnáte s koláčom a limonádou v Cafe Kipest.
My sme sa tu zastavili hlavne z dôvodu, že si tam Mili všimla hračky na záhradke. Ale návšteva nakoniec stála zato. Interiér je krásny a mali výborné koláče a limonády. Určite vyskúšajte.
Jasov – Premonštrátsky kláštor s Kostolom svätého Jána Krstiteľa
A deň sme ukončili v regióne Abov, kde sa nachádza obec Jasov. Pri plánovaní výletu som na túto obec natrafil tak trošku náhodou a zaujalo ma, že o miestnom opátstve som ešte nikdy nepočul. Chcel som si to ísť pozrieť osobne, pretože na fotkách z internetu to vyzeralo naozaj pekne.
A poviem vám, architektonický skvost v Jasove, barokový kláštorný komplex premonštrátov, je neprehliadnuteľným národným pokladom. Premonštráti prišli do Jasova už v 12. storočí, ešte pred vpádom Tatárov, a na mieste staršej gotickej stavby v roku 1766 vyrástol kláštor podľa návrhu architekta A. Pilgrama. Fascinujúci barokový interiér kostola, pôsobivá knižnica a romantická francúzska záhrada tvoria z tohto miesta dokonalý mix histórie a krásy. Naozajstný poklad, ktorý musíte vidieť! My sme mali parádnu súkromnú prehliadku vo dvojici.
Prehliadky sa konajú síce pravidelne, ale treba si pozrieť vopred, kedy presne. My sme stihli poslednú prehliadku dňa o 14:45. Cez letnú sezónu sa konajú minimálne 3 alebo 4 za deň a je jedno, koľko ľudí príde. V zimnej sezóne sa treba objednať vopred. Asi najviac ma zaujala knižnica. Tá bola naozaj nádherná. Tak pekné miesto som tu, uprostred Abova, veru nečakal. Škoda, že o opátstve nevie viac ľudí.
Jasovská jaskyňa
A keďže prehliadka skončila po hodinke, ostal nám čas ešte na prehliadku miestnej jaskyne. Posledný vstup o 16:00. Hneď po príchode nás však schladila slečna, čo predávala vstupenky. Do jaskyne treba ísť minimálne vo štvorici. Nakoľko aj v opátstve sme boli len 2, tu som nejaké davy alebo autobusy plné turistov nečakal a zmieril som sa s tým, že si pekne zaplatíme 4 vstupenky. Tú jaskyňu som si totiž pozrieť chcel. Nakoniec to však dobre dopadlo a pustili nás dnu aj dvoch. Inak, pri návšteve slovenských jaskýň ma fascinuje 7€ poplatok za fotenie. Vždy ma to dosť pobaví.
Prehliadka takto súkromne bola naozaj super. Videli sme hneď niekoľko netopierov, pokecali sme so sprievodkyňou a hlavne sme sa mohli pýtať, čo nás napadlo. Bolo to naozaj príjemné spoznávanie tohto skvostu Abova.
Jasovská jaskyňa je jedným z najväčších pokladov Národného parku Slovenský kras. Fascinuje návštevníkov bohatou kalcitovou výzdobou, unikátnymi skalnými útvarmi a rozsiahlou sieťou podzemných priestorov. Táto jaskyňa je aj domovom rôznych druhov netopierov a jej bohatá história je podložená mnohými archeologickými nálezmi. Ako súčasť svetového prírodného dedičstva UNESCO, patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. Jasovská jaskyňa je nielen prírodným, ale aj historickým skvostom, ktorý stojí za objavenie! Ak pôjdete okolo, tak sa tam musíte zastaviť.
A z Jasova sme potom pokračovali do poslednej destinácie na Východnom Slovensku, ktorou bol Tokaj. Opäť tu mám aj tip na ubytovanie. Hlavy sme sklonili v obnovenom kaštieli v Borši. Hotel Brigadír nás privítal parádnym koncertom na nádvorí, ktorý sme si pri večeri naozaj užili.
Kraj sveta – Betliar, Drnava, Háj, Jasov
Deň 4 – Tajba, Tokaj a Trebišov
Ďalší deň na východe nás opäť privítalo tropické počasie. To nám však nevadilo, nakoľko na tento deň sme mali naplánovaných hneď niekoľko zaujímavých miest, kde sme sa mohli celkom fajn schladiť. Avšak hlavným bodom programu bola Streda nad Bodrogom, kde sa nachádza ďalšia z landartových inštalácií v prírode. Tú sme si naplánovali hneď na úvod.
Umenie na mieste X – Korytnačí bunker
Z Borše sme sa presunuli do pár kilometrov vzdialenej Stredy nad Bodrgom, kde sa v bývalom kameňolome nachádza nové dielo z edície Umenie na mieste X. Najskôr sme si mysleli, že sme zle, nakoľko to vyzeralo, že ideme niekomu do dvora, ale tesne pred vstupom do chalupy sa chodník stáča doprava, a pekne sa prejde do kameňolomu. A práve tu vznikol Korytnačí bunker.
Korytnačí bunker od Radovana Čerevku stojí v starom kameňolome v Strede nad Bodrogom, kde sa stal súčasťou krajiny. Jeho tvar, inšpirovaný pancierom korytnačky, spája prírodné línie s pevnými tvarmi bunkra. Dielo je umiestnené blízko národnej prírodnej rezervácie Tajba, kde žije ohrozená korytnačka močiarna, čo dáva bunkru hlboký význam. Symbolizuje ochranu a útočisko, ale jeho vojenský vzhľad pripomína aj dnešné spory o ochrane zvierat a prírody. Z týchto nových diel sa mne osobne páči najviac práve toto.
Len úvod bol trošku kostrbatý. Stratila sa mi SD karta a nemohol som fotiť. Samozrejme som na to prišiel až na mieste. A keďže bol sviatok, tak na Slovensku sa moc nakupovať nedalo. Nebolo to však nič, čo by nás zastavilo. Stačilo zbehnúť do 10 minút vzdialeného Maďarska a bolo po probléme.
Najnižší bod Slovenska, Klin nad Bodrogom
Po týchto mini problémoch sme nakoniec úspešne pokračovali v spoznávaní okolia. Presunuli sme sa do obce Klin nad Bodrgom, kde sa nachádza Najnižší bod Slovenska, ležiaci v nadmorskej výške 94,3 metra. Je označený žulovým obeliskom, na ktorom je vyznačená výška a štátny erb. Nachádza sa pri starom koryte rieky Bodrog, hoci skutočným najnižším bodom je hladina samotnej rieky. V blízkosti tohto miesta sa nachádza ruina gotického Kostolíka sv. Joachima a Anny z 13. storočia, ktorá dodáva lokalite jedinečnú atmosféru a historický význam. Je to naozaj príjemné a pokojné miesto a určite stojí za návštevu.
Vyhliadková veža Tokaj
Druhú polku dopoludnia sme sa venovali hlavne vínu. Prvou zastávkou bola obec Malá Tŕňa, kde sa nachádza Vyhliadková veža Tokaj. Je postavená uprostred viníc a prístup k nej je naozaj jednoduchý. Viete prísť peši, na biku, ale aj autom.
Postavená je v tvare vínneho suda a je symbolom slávnej tokajskej vinohradníckej oblasti. Z jej vrcholu sa naskytá fascinujúci panoramatický výhľad na rozľahlé vinice, rieku Bodrog a okolitú krajinu, ktorá sa mení s ročnými obdobiami. Táto netradičná stavba spája tradíciu vinárstva s modernou architektúrou, čím návštevníkom ponúka nielen vizuálny zážitok, ale aj možnosť ponoriť sa do bohatej histórie a kultúry tokajského vína, ktoré patrí medzi najstaršie a najznámejšie na svete.
Veľká Tŕňa
Od rozhľadne sme sa posunuli pár kilometrov do dedinky Veľká Tŕňa. Tá je známa hlavne tufovými pivnicami.
V Tokajskej oblasti sa nachádzajú unikátne stredoveké a novoveké tufové vínne pivnice, ktoré patria medzi národné kultúrne pamiatky. Prvé pivnice vznikli už v 12. storočí, kedy ich miestni obyvatelia začali budovať ako úkryty pred nájazdmi mongolského vojska vedeného Chánom Batu. V obci Veľká Tŕňa sa nachádza až 33 takýchto pivníc, v susedných obciach Viničky a Malá Tŕňa sú ďalšie tri. Tieto tufové pivnice poskytujú ideálne podmienky na zrenie vína vďaka stabilnej teplote počas celého roka. Najväčšou a najstaršou pivnicou v tejto oblasti je pivnica spoločnosti Tokaj&CO s dĺžkou 2,5 km a kapacitou viac než 1 500 dubových sudov. V jej najstaršej časti sa dokonca našiel nápis v hlaholike, čo naznačuje, že vznikla už v 12. storočí.
Významný rozmach budovania pivníc nastal po roku 1526, kedy došlo k vpádu Turkov do Uhorska. Lúpežné nájazdy Turkov a ich spojencov, Krymských Tatárov, viedli k tomu, že obyvatelia opäť začali budovať pivnice v tufových podložiach, ktoré slúžili ako úkryty pre ľudí a ich majetok. Neskôr ich však začali využívať na kvasenie a zrenie vína, čo postupne položilo základy pre dnešnú tokajskú vinársku tradíciu. Tufová pivnica spoločnosti TOKAJ MACIK WINERY dnes ukrýva jednu z najväčších vínnych bánk na Tokaji, kde sa nachádza takmer 100 000 fliaš tokajského vína.
A čo by to bolo za návštevu Tokaja, ak by sme do niektorej z nich aj nenakukli. My sme sa pozreli na tie novšie v obci Veľká Tŕňa. Je v nich naozaj príjemne chladno. Ochutnávku vína nám zabezpečil miestny vinár Jarino. Porozprával, ako sa pivnice dedia z generácie na generáciu. On sám tam skladuje víno už viac ako 25 rokov. Počas návštevy sme mali možnosť ochutnať 5 druhov vína a nejakú tú domácu.
Samozrejme sme si na pamiatku zobrali pár fliaš aj domov. 🙂
Trebišov
A po víne sme sa presunuli do najväčšieho mesta v okolí – Trebišov. Pôvodne som chcel ísť pozrieť miestne múzeum v kaštieli, to však bolo žiaľ zatvorené. Tak sme si to obehli aspoň okolo po parku.
Ale najväčší dojem na mňa urobilo mauzóleum Andrássyovcov, ktoré je hneď vedľa kaštieľa. Vyzerá ako niečo z rozprávky – vysoké gotické oblúky a vitrážové okná, všetko nádherne zdobené. Postavili ho na prelome 19. a 20. storočia a je tam pochovaný gróf Július Andrássy s manželkou. Tá budova má úžasnú atmosféru, úplne cítiť, ako tam dýcha história. Ak sa niekedy ocitnete v Trebišove, určite sa tam choďte pozrieť.
Kaštieľ Rákóczi Borša a Boršiansky les
V tento deň sme si naplánovali aj prehliadku múzea v kaštieli, kde sme boli ubytovaní. Ak budete niekedy v okolí, nezabudnite navštíviť Kaštieľ Františka II. Rákocziho. Výborne tam varia, kaštieľ je krásne zrekonštruovaný a má príjemné izby, je tam parádne detské ihrisko, a ak budete mať šťastie ako my, možno bude aj nejaký ten koncert na nádvorí. A prehliadka múzea je TOP. Nádherné, interaktívne a pútavé. Mne sa veľmi páčilo. Fakt je to urobené veľmi pekne. Všetko sa dá stlačiť, ťuknúť, potiahnuť, spustiť. Jedno z najkrajších a najzaujímavejších muzeí na Slovensku.
A hneď vedľa je aj Boršiansky les, kde sa pekným krátkym chodníkom dostanete až do srdca lužného lesa. Tu som bol počas troch dní v Tokaji hneď niekoľkokrát. Hlavne ráno pri východe slnka mala mini prechádzka skvelú atmosféru.
Chateau Grand Bari
Po prehliadke múzea nám dosť vyhladlo a tak sme sa rozhodli, že sa pôjdeme najesť do jedného z najkrajších vinárstiev na Slovensku – Grand Bari v obci Veľká Bara.
A musím povedať, že to miesto je naozaj úžasné! Architektúra vinárstva s prvkami talianskeho štýlu je ohromujúca – budova je zapustená do terasovitého terénu a obklopená nádherným svahom.
V podzemí sú stovky metrov tradičných tufových pivníc, ktoré sú sprístupnené návštevníkom. Okrem výrobnych priestorov a degustačných miestností je tam aj tokajská expozícia a najväčším lákadlom je originálny vinársky lis z roku 1873 – skutočný unikát!
Moderným prvkom je rozhľadňa so zvonicou, kde sa nachádza krásny 70 kg zvon pomenovaný Jozef, na počesť svätého Jozefa a majiteľa vinárstva. A okrem toho super varia. Nám tam náramne chutilo. Kebyže je za plotom nejaké jazero, alebo priehrada, tak mám pocit, že som niekde pri mori. Skvelá atmosféra vo veľmi peknom prostredí.
AQUA PLAYA Veľaty
A deň sme nakoniec ukončili na kúpalisku v obci Veľaty. Toto miesto nebolo vôbec v pláne, ale keď sme šli z Trebišova, tak som si ho všimol z auta a bolo rozhodnuté. Keď skončíme v múzeu a naobedujeme sa, ideme tam. Bolo fakt teplo a schladenie na kúpalisku padlo vhod. Plavecký bazén, vírivka, či detský bazén so šmýkalkami. Viac nám nebolo treba. A ani ľudí tu nebolo vôbec veľa. Nakoniec sme tu ostali celé popoludnie až takmer do záverečnej. Tesne pred západom slnka sme sa rýchlo pobalili, urobili sme si krátku zastávku v Malej Bare v kempingu na kofolu a na záver sme ešte zbehli do Stredy nad Bodrogom kuknúť Korytnačí bunker, keďže ráno sme mali trampoty s sd kartou. A po západe nás čakala už len večera v Borši a ďalší pekný deň bol za nami.
Kraj sveta – Borša, Tajba, Malá a Veľká Tŕňa, Trebišov
Deň 5 – Košice
Posledný deň na východe sme si rozdelili na dve polovice. Skoro ráno sme s bratom vyrazili ku susedom do Maďarska, kde sme navštívili tokajskú oblasť z druhej strany. Ale to nebolo všetko. Okrem toho sme ešte stihli navštíviť novinku, jeden z najdlhších visutých mostov pre peších na svete a parádnu bobovú dráhu. O tom však nabudúce.
A druhú polovicu dňa a posledné hodiny sme strávili v metropole východu v Košiciach.
Cieľom bolo rekreačné stredisko Alpinka.
Stredisko Alpinka Košice
My sme tu strávili niekoľko hodín. 3D bludisko, skákací hrad, šmýkanie na kolesách dole kopcom, mini zoo, šlapadlá, detské ihrisko, či bufet. V podstate všetko, čo potrebujete na rodinný výlet. Mili bola ako v siedmom nebi. Asi najviac času strávila v skákacom hrade a na trampolíne. Tam by vedela veru skákať aj celý deň.
Detská železnica a drezinový ovál
Okrem toho sa tu nachádza aj jeden unikát – uzatvorený 300 metrov dlhý koľajový okruh, jediný na Slovensku, na ktorom sa môžete povoziť ekologicky – na cyklopohon. Košické cyklodreziny sú naozaj cool a aj počas našej návštevy bol o ne záujem. Pôvodne sme chceli ísť aj my, ale nestihli sme. Príliš veľa času sme strávili vedľa na ihrisku a ušiel by nám posledný vláčik. A to by bola škoda. Nachádza sa tu totiž ďalšia zaujímavosť – Detská železnica Košice.
Košická detská historická železnica bola vybudovaná v rokoch 1955 – 1956 ako Pionierska železnica. Miestnu dráhu financovalo Ministerstvo dopravy a išlo o prvú rekreačnú železnicu vo vtedajšom Československu. Okrem iného, po vzore podobných železníc v vtedajšom Sovietskom zväze, slúžila aj na výchovu a motiváciu mladých železničiarov. Takéto železničky neskôr vznikli aj v Prešove, Plzni či iných mestách Československa, ale zachovala sa iba tá v Košiciach.
V našom prípade sa na nej odviezla Majka a Mili a my sme ich počkali na konečnej v Čermeli. Bol to naozaj milý zážitok na záver. Celkovo popoludnie v Alpinke bolo super a odporúčame všetkým rodinkám s deťmi.
A po tomto zážitku nás čakala dlhá cesta domov. Náš výlet na Kraj sveta bol na konci.
Kraj sveta – Košice
A ako sa nám páčilo na Kraji sveta?
Päť dní v Košickom kraji bolo naozaj intenzívnych a zažili sme mnoho skvelých zážitkov, navštívili sme mnohé krásne miesta a stretli kopa milých ľudí. Všetci sme si to nesmierne užili a už teraz plánujeme, že sa na niektoré miesta opäť vrátime, aby sme ich preskúmali podrobnejšie.
A ak vás zaujímajú i iné destinácie nie len doma, ale aj v zahraničí, nezabudnite sledovať aj náš blog Cestuj za menej, instagram a facebook.
Vidíme sa na KRAJI SVETA!
Dovidenia!
*Disclaimer: Článok vznikol v spolupráci s Košice Región Turizmus.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
