Maroko – po prvýkrát vo štvorici
Všetci poznáme Maroko ako krajinu plnú vôní a farieb. My sme Maroko navštívili už minulý rok. Tento krát sme tam však šli primárne za úplne iným cieľom. A tým bola cestovateľská konferencia – Trablin International Summit. S Veronikou a Karolom sme sa dohodli, už koncom augusta, že tam musíme ísť. A čo všetko sme zažili? Šialenú medinu, množstvo jedla, prekvapivé vodopády, skryté záhrady. A samozrejme sme spoznali i mnoho zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. Tak poďme na to.
13.11. 2018 Indka zjedla oko!
Maroko – Príchod a ubytovanie
Náš výlet do Maroka začal ako obvykle na letisku. Tento krát sme však nešli sami. Pripojili sa k nám Veronika a Karol. Letenky sme si kúpili už dávno na novú linku spoločnosti Ryanair z Bratislavy. Stáli nás dohromady aj s batožinou, sedadlom a priority boardingom cca 100€ na osobu. Dá sa kúpiť i lacnejšie. My sme však potrebovali presný termín a vtedy sa to nakupuje trošku zložitejšie.
Let prebehol v proriadku a podľa plánu bez meškania sme pristáli na letisku v Marrakéši. Tu si dovolím jeden pro tip na ušetrenie času. Vezmite si pero, a vstupný formulár vypíšte v rade pred pasovkou. Ušetríte veľké množstvo času. Nám táto procedúra trvala minulý rok 3 hodiny, lebo sme to vypisovali pri stolíkoch. Tento rok sme vedeli, čo čakať a tak sme boli vonku za pasovkou za necelú hodinku.
Potom už len nájsť bankomat, vybrať pár peňazí do úvodu a hurá zohnať taxík. Keďže sme boli 4, potrebovali sme väčší. Ceny si tam chalani strieľali asi od oka. Najskôr chceli 300 dirhamov, ale po chvíľke diskusie sme sa dohodli na 250. Stále veľa. 1:0 pre taxikára. Po príchode k hotelu som skúsil fintu, že mu dám len 200. Nakoniec neprotestoval. Skóre vyrovnané 1:1. Takže cca 5 € na osobu. Nie zlé, ale mohlo to byť i horšie.
Na recepcii prebehla rýchla registrácia, prvý sladký čaj a sušienky a rýchlo na izbu. Hodinky ukazovali nekompromisných 17:35. O 18:00 nám začínala nočná street food tour s tým, že sme tam mali byť minimálne 15 minút pred začiatkom. Neostávalo nám nič iné, len zhodiť veci na izbe, a utekať do mesta.
Začíname!
Peši by sme to už asi nestihli a tak sme sa rozhodli vziať taxík. Cena na hlavné námestie mala byť vraj max 70 dirhamov. Hovorím si dobre. Dáko to uhráme. Celkovo v Maroku sa na cene za taxi treba dohodnúť dopredu. Inak to môže byť drahé. Prvý nástrel od taxikára bol 100. Veľa. To určite neberieme. Skúsil som 30. Po chvíľke sme sa dohodli na 50. Výborne. To sa celkom dá.
Po krátkej jazde sme sa na námestí Jemaa El – Fna ocitli chvíľku pred začiatkom tour. Už čakali len na nás. Stretli sme sa výborná partia. Chalanisko z Belgicka, ďalší z Nemecka a dve baby. Jedna originál Poľka a druhá Indka žijúca v Poľsku. Plus dvaja super sprievodcovia. Ak budete uvažovať nad food tour, tak určite kuknite Marrakesh food tours. Fakt výlet na úrovni.
Veľké námestie
Čo všetko sme zjedli?
Hneď prvá zastávka bola zaujímavá. Doviedli nás na ulicu, kde už 200 rokov pripravujú jedlo rovnakým spôsobom. Do veľkej vyhriatej jamy hádžu ovce a jahňatá, ktoré sa tam pečú približne 2 hodiny. Takto pripravené mäso nám potom ponúkli na ochutnávku. Bolo to naozaj výborné. Počas tejto prvej zastávky sa prejavila odvaha indickej slečny. Normálne zjedla oko. A potom zjedla ešte aj jazyk. A to bol úvod jej žracieho maratónu. Ona zjedla za ten večer úplne všetko.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ďalšou zastávkou boli stánky s olivami. Naozaj veľké množstvo druhov a príchutí. Potom sme si dali zastávku v miestnej cukrárni. Tam nám pripravili kuracie na sladko. Bolo to v takej rolke. Opäť chuťovo výborné. Tiež tam pripravovali niečo ako naše šišky. Bolo to s medom. Ten bol pripravený z pomarančov. Opäť trošku iné.
Takto sme sa postupne presúvali po rôznych miestach. Celkovo to trvalo viac ako 3 hodiny a zastávok bolo 9. Na každej sme ochutnali niečo zaujímavé. Majka len tak trošku a ja trochu viac. A slečna z Indie všetko okrem jednej ponuky – korytnačky. Pri stánku so slimákmi, nám ponúkli i korytnačku. Neviem či zo srandy, alebo vážne. Nikto nesúhlasil a nenechal sa ukecať. Prekvapilo ma, že do toho nešla.
Food tour sme zakončili v jednej zapadnutej uličke. Pani tam už 22 rokov pripravuje kuskus. Opäť sa budem opakovať, bolo to výborné.
Potom sme sa už len rozlúčili a utekali do hotela. Bolo krátko po 22:00 a ráno nás čakal výlet na vodopády. Dvaja ľudia z dnešného dňa mali ísť s nami. Takže paráda, budeme niekoho poznať.
Dá si niekto nápoj?
Výborný kuskus
Slimáka si dáte?
A takto robia pečivo
Miestna pizza
Výborná polievka
Máte tu nejaké olivy?
Tajin, hlava, pečivo…
14.11. 2018 Ako sme sa na vodopádoch nenechali ojebabrať!
Je toto náš mikrobus?
Ráno bol plánovaný odchod o 8:00. Takže raňajky sme naplánovali na 7:30. Ako sa priblížil čas odchodu, presunuli sme sa na recepciu a čakali sme na minibus. Medzi tým mi prišla správa od partie z predošlého dňa, že už sedia v mikrobuse. Paráda. O chvíľu sú tu. Tá chvíľa trvala asi 30 minút a k hotelu niekto prišiel. Chalanisko nemal ani potuchy koho má brať. Spýtal som sa ho, či prišiel po nás. On nám tvrdil, že má vziať 6 ľudí. My sme boli len 3. A ani dvaja ľudia zo včera tam nesedeli. Bolo to dáke podozrivé. Moc sme mu neverili a nechceli sme nastúpiť. Po asi 10 minútach dohadovania mi podal telefón. Pán v telefóne mi oznámil, že určite prišiel po nás a máme nastúpiť. Tak sme teda nastúpili.
Vodopády už sme tu!
Vozidlo sa rozbehlo a smerovali sme do centra. Tam nás už čakalo pár ľudí. Samozrejme aj partia z predošlého dňa. Super. Sme tu správne. Zoznámili sme sa so zvyškom posádky a nič nám nebránilo vyraziť na 3 hodiny dlhú cestu k vodopádom. Počas tejto cesty sa nič mimoriadne nestalo. S Veronikou sme akurát prebrali, ako je v poslednej dobe instagram v čávese a umiera ako facebook. Podobný názor zdieľali i ďalší členovia.
Keď sme dorazili do mestečka Ouzoud, už nás tam čakal miestny sprievodca. Tomu na konci treba dať v prepočte 2 – 3 eurá za sprevádzanie. Bolo to i v papieroch od cestovky, že je to odporúčaná suma. Takže sme s tým samozrejme počítali.
Postupne nás sprevádzal po okolí a rozprával rôzne zaujímavosti o vodopádoch, o mestečku a o hoteloch, ktoré sa tam postupne budujú. Jeden priamo oproti vodopádom na kopci. Vraj to má jeho kamarát a keď sa o rok vrátime, vybaví nám zľavu. Sranda ako sa všetci v Maroku poznajú.
Štandardne trvá prehliadka a cesta dole kopcom cca hodinku. Nakoľko sme však boli skupinka, kde sa fotilo dosť vo veľkom, tak nám to trvalo viac ako 2 hodiny. Cestou dole sme stretávali rodinky opíc. Tie bolí drzé ako opice 😀 Však to poznáte a jednému chalaniskovi dokonca jedna hore naskočila na hlavu, a viezla sa až dole. Bolo to veľmi zábavné.
Dole pod vodopádom sa dá otočiť a vrátiť rovnakou cestou nazad, prebrodiť rieku, alebo využiť lodičku. Tá vás za 2 € odvezie až kúsok pod vodopád a následne na druhú stranu. My sme zvolili lodičku. Pri tejto variante treba rátať s tým, že budete mokrí od hlavy až po päty. Foťák sme starostlivo spratali a vydali sme sa na pospas nádhernej hnedej vode. Bežne vraj vodopád býva kryštálovo čistý. Ale deň pred našou návštevou pršalo. Krátku jazdu sme uknčili na druhej strane. Odtiaľ nás čakalo už len milión schodov hore. Možno aj dva milióny. Počas cesty hore sme opäť stretávali rodinky opíc a mnoho predavačov.
Na vrchu sme sa už len presunuli do reštaurácie na zaslúžený neskorý obed a rozlúčili sme sa so sprievodcom.
Všade samá opica
Nádherné vodopády
Obzrieme ich z blízka?
Koľko to stojí?
Vodopády Ouzoud
Ďalšia opica
Celkom plno
Výhľad zhora
Ako nás chcel čašník ojebabrať….
Mali sme už toho dosť a bol čas poriadne sa najesť. A tu sa prejavila negatívna stránka Maroka. Všade vás berú ako pochodujúcu pokladničku. Obed na osobu 10€. Fúha…Na Maroko dosť veľa. Keďže sme boli organizovaná skupina, nechceli sme trhať partiu a prispôsobili sme sa. Mali sme dostať kuskus, ovocie, nápoje a dáke iné prílohy. Výsledok bol, že nám dosť veľa zo sľubovaných vecí nedorazilo. To nás dosť nahnevalo a dohodli sme sa, že viac ako 8 € nezaplatíme.
Keď došlo na platenie, tak som podal čašníkovi 200 dirhamov a on mi mal vydať 120. Vydal mi 20. Pozerám na neho, či si robí srandu. A nerobil. Tak sme chvíľu podiskutovali a nakoniec mi vydal 120 ako mal. Po mne šiel platiť ďalší človek zo skupiny. Situácia sa samozrejme opakovala. Úplne bez hanby to skúsil následne na úplne každého zo skupiny. Bol to profesionál….
Po tejto udalosti sme sa pomaly presúvali ku mikrobusu. Ten samozrejme nestál na mieste, kde mal, a tak nám chvíľu trvalo, kým sme našli jeho aktuálnu polohu.
Potom už len 3 hodiny cesty nazad. V Marrakéši potom postupne vyhadzoval ľudí tam, kde ich nabral. Moc sa mu však nechcelo. Ani nás nevyložil tam, kde sme potrebovali. Nakoniec sme sa dohodli na mieste cca 1 – 2 km od nášho hotela. Neviem kde bol problém. Asi bol lenivý. 😀
Ideme na večeru
Do hotela sme prišli asi hodinu po plánovanom príchode. Tam nás už čakal hladný Karol. Aby sme sa moc zbytočne nepresúvali, tak sme šli na večeru hneď vedľa hotela. Pokecali sme o zážitkoch na oboch stranách. Karol o tom, kde zohnať dáky chlast. A my o tom ako bolo na vodopádoch. Po večeri sme už len zbehli na izbu aby sme sa pripravili na ďalší deň.
15.11. 2018 Dnes varíme my a párty v štýle Madonny
Hlavným dôvodom našej návštevy bola tento krát konferencia Trablin International summit. Bola to už tretia akcia v poradí. Prvá sa konala na Islande, druhá v Krakove a tretia nás zaviedla do Afriky. Očakávania sme mali také zmiešané. Fakt sme nevedeli, čo máme očakávať. Poďme však na to.
Oáza pokoja v strede šialenstva
Ráno sme sa ako obyčajne naraňajkovali a po jedle sme sa vybrali do mesta. Plán bol ísť obzrieť krásnu záhradu Le Jardin Sacret. Otvára už o 9:00. My sme dorazili asi hodinku po otvorení. Stále tam bolo prázdno. Pomotali sme sa tam a urobili pár krásnych fotiek. Toto miesto je naozaj unikátne. Je to taká oáza pokoja. Všade navôkol je ruch veľkomesta. Ozajstné šialenstvo. A tu len prejdete cez bránu a ticho. Určite odporúčame navštíviť.
Le Jardin Sacret
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Lekcia varenia v Dar Cherifa
Zo záhrady sme sa presunuli do jednej z najstarších reštaurácií Dar Cherifa. V pláne bola lekcia varenia. A čo iné by sme varili, ak nie Tajine. Reštaurácia sa nachádzala kúsok od Riádu, kde sme bývali minulý rok a tak som išiel na istotu. Našiel som to na prvý krát. Parádička. Lekcia mala začať o 11:00. My sme prišli asi 10:45, takže sme mali čas si miesto poriadne obzrieť. Naozaj krásne priestory.
Po chvíli sa k nám pridali ďalší účastníci konferencie. Blogeri a youtuberi z celého sveta. Najviac ich bolo samozrejme z USA. Potom slečna z Kanady a pár z Talianska. Stále sme však nezačínali. Najskôr sme nevedeli prečo. O 11:45 dobehol dopotený chalanisko. Bol to oficiálny fotograf. Nemohol to nájsť. Krúžil vraj 45 minút okolo a nevedel, kde to je. Aj toto sa vám môže stať v strede mediny.
Keď sme už boli všetci, tak sme mohli začať. Ujala sa nás strašne milá pani a jeden mladý chalanisko. Za nejaké dve hodinky sme pripravili výborný tajine, dáke šaláty a podobne. A samozrejme sme pokecali o zážitkoch z ciest, kto odkiaľ je, kde už bol a kam sa chystá. Naozaj super strávené 3 – 4 hodinky s ľuďmi na rovnakej vlnovej dĺžke a s rovnakým koníčkom.
Po jedle nám už neostalo veľa času. Museli sme utekať do hotela, pripraviť sa na prvý oficiálny program. Čakala nás uvítacia párty.
Vyzerá to chutne, však?
Šéfkuchárka v akcii
Nádherné priestory Riádu
Welcome night
Cesta na akciu
Veronika s Majkou potrebovali samozrejme viac času ako my chalani. Ja som sa začal pripravovať asi 15 minút pred odchodom. Vyrážali sme cca 45 minút pred začatím akcie. Cesta nemala trvať viac ako 15 minút podľa google maps.
Spýtali sme sa prvého taxikára či vie kde to je. Povedal, že on nevie, ale má kamoša čo vie a máme počkať. Tak sme čakali. Medzitým pri nás zastavil druhý a spýtal sa kam ideme. Tak som u povedal. Samozrejme vedel kam má ísť. Hovorím mu, že nedám viac ako 70 dirhamov. Súhlasil. Tak sme nasadli a vydali sme sa smerom k reštike. Smer zvolil dobrý, ale čím viac sme sa mali približovať, tým viac sa vzďaľoval. Tak som mu ukázal mobil s google maps, aby vedel kam má ísť. Moc mu to nepomohlo a viac krát zastavil, aby sa spýtal na cestu. Nakoniec som mu dal číslo do reštaurácie. Tak tam zavolal, ale aj tak mu to moc nepomohlo. Keď sa mi podľa mapy zdalo, že to už nie je ďaleko, tak som ho poprosil aby zastavil . Keď sme vystúpili, pýtal 100 dirhamov, lebo to vraj bolo ďaleko. Tento krát sa diskusie ujal Karol. Samozrejme s cenou nesúhlasil. Nakoniec sa dohodli na 80 dirhamov.
Príchod ako z filmu
Po vystúpení z taxíka sme sa vybrali smerom, kde by sa mala nachádzať reštaurácia. Prešli sme len pár metrov a zrazu sme zbadali červený koberec. To je pre nás? Akože naozaj? A veru, bolo to tak. Ten koberec šiel cez pol mediny až ku vstupu do reštaurácie. Ako sme sa blížili tak sme začuli zvuk hudby. Všade navôkol to žilo. Domáci sa len tak pozerali, že čo sa to deje. Úvod ako z filmu.
Výlet Maroko
Pri vchode boli hudobníci, rozdávali sa kvety….Vošli sme dnu a tam nás po mene pozdravila organizátorka akcie. Toto sa nám neskutočne rátalo. Mala tam asi 300 účastníkov konferencie a každého jedného poznala po mene a vedela odkiaľ je. Na podobnej akcii Bloger roka v Bratislave sa môžu učiť. Tam nás nikto nepozdravil (doteraz mi to nejde do hlavy, že prečo….)
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Po vstupe a privítaní sme sa presunuli na strechu. Tam sa nachádzal bar, kde miešali drinky a rôzne drobnosti. Zrkadielka, šatky na hlavu, dievčatá tam maľovali henou…Proste to bolo domyslené do posledného detailu. A aby som nezabudol. Bolo tam neskutočné množstvo jedla. Človek nevedel, čo skôr ochutnať.
Dar Zelij
Hlavným programom však bol networking. Určite poznáte veľké mená zo sveta instagramu, youtube a podobne. Tak tu ste mali možnosť porozprávať sa s nimi i mnohými inými. Spoznali sme naozaj veľké množstvo inšpiratívnych ľudí. Prvou z väčších bola Katie.one Strašne milé dievča.
Potom sme len tak postávali s Majkou a sledovali barmanskú show. A hádajte kto prišiel. Johnattan známejší ako momimfine. Prišiel k nám a začal sa s nami rozprávať. Neskutočný sympaťák. Prebrali sme naše i jeho plánované cestovateľské ciele.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
A takto bežal celý večer. Stále sa niečo dialo. Tanečnice, kaligraf, skvelé jedlo a rozhovory s ľuďmi z celého sveta. Táto akcia na nás zanechala neskutočný dojem.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Skončilo to okolo 22:00 večer. Keď sme odchádzali, tak sme diskutovali, že ako nájdeme cestu von z mediny. Ale aj toto mali zabezpečené. S každým účastníkom išiel zamestnanec reštaurácie až ku taxíkom. A tam sme zažili niečo čo som ešte nevidel. Chalani nám nedovolili nastúpiť do miestnych taxíkov, ale vždy čakali na nejaký overený. Keď dorazil, tak taxikár vystúpil, nastúpil chalan z reštiky a on nás odviezol do hotela. Organizácia 100%.
Výlet Maroko
16.11. 2018 Prvý deň konferencie
Trablin international summit prvé prednášky
Konferencia mala plánovaný začiatok o 8:00. Hotel sme mali vzdialený necelých 10 minút pešo. Celé sa to odohrávalo v priestoroch hotela Mövenpick Hotel Mansour Eddahbi Marrakech .
Po príchode sme sa zaregistrovali, a išli sme si pohľadať nejaké miesto na sedenie. Opäť super priestor. Sedelo sa v kreslách a na gaučoch, takže to bolo naozaj pohodlné.
Registrácia
Začíname
Cestujzamenej batôžtek
Prvý deň bol naozaj plodný. Hneď od úvodu to malo vysokú úroveň a naozaj zaujímavých speakrov. Prvým bol Taylor. Tohto chalana som doteraz moc nepoznal. Ale určite poznáte pieseň Closer od Chainsmookers. Tak on im robil klip. Haluz.
Ďalšou bola Katie z Gruzínska. Mala trošku trému, nakoľko prednášala vraj prvý krát.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
A takto sa prestriedalo niekoľko zaujímavých mien. Potom nasledoval obed. Opäť výber od výmyslu sveta. Po obede mal byť networking s firmami. Tam sme trošku pokukali a zhodnotili sme, že to nie je moc pre nás a tak sme sa pobrali do hotela.
Občerstvenie
Prvý speaker
Poznáte ho?
Po provom dni konferencie sme toho mali dosť, a preto sme dali na izbe chvíľu pauzu. Po krátkom oddychu sme sa spoločne aj s Veronikou a Karolom vybrali do mesta. Pozreli sme si miestnu mešitu, nakukli na veľké námestie a trošku sa potúlali po medine.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Námestie v noci
Výlet Maroko
Ďalšia párty
Po krátkej prechádzke mestom sme mali v pláne ďalšiu párty. Tento krát na streche jednej reštiky kúsok od mešity. Opäť sme dačo zjedli a pokecali s ľuďmi. Takéto akcie sa mi neskutočne páčia. Ak máte možnosť, určite sa niečoho podobného zúčastnite. Minimálne spoznáte veľmi veľa nových ľudí.
Po akcii sme sa už len pobrali smerom hotel. Opäť pešo. Mnoho ľudí sa pýta na bezpečnosť. Nám sa nič neštandardné nestalo a cítili sme sa naozaj bezpečne.
17.11. 2018 Druhý deň konferencie
Trablin international summit- prednášky a workshopy
Tento deň mal byť veľmi dlhý. S Majkou sme sa dohodli, že ona pôjde len na prvú polovicu a na workshopy pôjdem už len ja.
Hneď ráno bola na pláne Raya. Toto dievča sledujeme už veľmi dlho. A potom ďalší a další. Naozaj inšpiratívne prednášky. Najviac nás zaujala dvojica Raresh a Irina. Doteraz sme ich nepoznali.
cestujzamenej na trabline
Daniel a Majka
Raresh a Irina
Dorazila aj Raya
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Potom opäť obed. Popoludní boli na programe workshopy. Ja som sa zúčastnil 2. O tom ako spolupracovať so značkami a druhý o fotografii.
Workshop 1
Workshop 2
Deň končil naozaj neskoro. Až po 18:00. Po príchode na hotel sme sa dohodli, že už nikam ďaleko nepôjdeme. Zbehli sme len do reštiky vedľa hotela.
18.11. 2018 Fúka ako bláznivé, ale nám to nevadí
Ráno sme ako každý deň začali raňajkami. Po nich sme sa ešte rýchlo pobalili a odložili si veci na recepciu. Dnes sme sa totiž presúvali do mediny. Doobedný plán bol jasný. Trošku pobeháme mesto, navštívime záhrady Le Jardin Majorelle a presunieme sa do nového ubytka.
Keď sme vyliezli von, tak sme dostali facku v podobe silného vetra. Spoločne s 10 stupňovou teplotou to nebolo to, čo sme od africkej krajiny očakávali. Suverénne najhoršie počasie. Nevadí. Postupne sme sa mestom presunuli k vstupu do záhrady. Rad ešte nebol moc dlhý a tak sme približne za 5 minút čakania dostali možnosť zakúpiť vstupenky. Tie od minulého roka zdraželi,. Aktuálne stoja 70 dirhamov na osobu.
Záhrada bola opäť ako minulý rok veľmi pekná. Ľudí však bolo akosi viac. Ak chcete fotiť, tak sa určite oplatí prísť čo najskôr. Čím neskôr prídete, tým viac ľudí tam bude.
Tento rok sme odfotili skoro nič. Majka tento výlet štrajkovala. Nechcelo sa jej ani pózovať a ani fotiť. Zvyčajne odfotíme za deň tých 200 – 300 fotiek. A na tomto výlete to bolo vždy max do 50.
Najvypuklejšie to bolo práve v tejto záhrade. Máme asi 20 fotiek, ale vznikali ťažko. Keďže pršalo, tak sa Majke nechcelo prezliekať. Po asi hodinke však vykuklo slniečko. A vtedy nastala naša chvíľa. Počas prípravy som vyzeral ako vešiak. Foťák, kabát, klobúk, batoh, taška, selfie tyč….no poviem vám, vyzeral som podozrivo. Takto najstajlovaného si ma všimli asi 3 skupiny ľudí. Ak poznáte The Amazing race, tak asi hrali niečo podobné. Beháte po meste, plníte úlohy a hľadáte indície, kam máte ísť ďalej. Ja som bol vraj ten pán s klobúkom, čo im má povedať , kam majú ísť. Žiaľ, nevedel som im poskytnúť túto informáciu. 😀 Ale aspoň bola sranda.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Záhrada
Všade samé kaktusy
Zo záhrady sme si to namierili do miestnej reštiky na obed. Bolo tam asi o dve tretiny lacnejšie ako v medine. A jedlo bolo famózne. Žiaľ, názov si už nepamätám.
Po jedle sme sa pobrali do hotela po batožinu a presunuli sme sa do ďalšieho ubytovania. Opäť som ho zajednal cez booking. Bol to nádherný Riád Jemaa El fna boutique and Spa.
Tu sme strávili celé popoludnie. Tento typ ubytovania odporúčame všetkými 10.
Tradičný Riád
Tradičný Riád
Výhľad zo strechy
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Večer sme sa už len tak potúlali uličkami a vrátili sme sa do hotela. Tam sme si pri bazéne s Karolom a Veronikou porozprávali, čo sme počas dňa zažili. Celkom fajn večer pri pohári….Tu sa alkohol nesmie, tak mlieka 😀
18.11. 2018 Kde je ten palác a stratení v medine
Kde je ten palác?
Doobeda sme mali v pláne návštevu paláca Bahia. Bol to dosť oriešok nájsť toto miesto. Chodili sme okolo neho dosť dlho. Miestny predavač nám tvrdil, že ideme zle a je to na opačnej strane. Asi po 15 minútach hľadania vchodu sme narazili na skupinku, ktorá to hľadala tiež. Dali sme sa do reči a po chvíli sme prišli na to, že sú to Česi. Spojili sme s bratmi sily a hľadali sme spoločne. Stále však bez úspechu. Potom ma napadlo, opýtať sa v múzeu. Tam mi chlapík vysvetlil cestu. Dva krát doprava, raz doľava, a potom ešte raz doprava a ste tam. Jednoduché.
Nakoniec bol vchod do paláca presne oproti tomu predavačovi, čo tvrdil, že ideme zlým smerom. Srandista. Kúpili sme lístky a trošku sme sa tam poprechádzali. Je to pekné miesto. Ale ľudí je tam naozaj dosť.
Vstup do paláca Bahia
Kto si počká, ten má fotku bez ľudí
c
Bahia palace
Stratení v medine
Cestou od paláca sme sa rozdelili. V pláne boli nejaké nákupy. A tak sme sa s Majkou vybrali v ústrety medine a miestnym trhom. Táto časť výletu je pre Majku najobľúbenejšia. Len tak sa motať uličkami. Strávili sme tu pár hodín. Využívali sme čas naplno. Na druhý deň sme totiž leteli domov.
Večer sme už len v riáde pokecali a dohodli sme sa, kedy ráno vstávame.
Všade samé mačky
Vstup do Mediny
Trhy
Ďalšia mačka
Prechádzka po trhoch
V srdci mediny
20.11. 2018 Ideme domov
Let domov bol plánovaný na 7:05. A ak si spomínate, letisko v Marrakéši je brutálne neefektívne. Odporúča sa doraziť aspoň 3 hodiny vopred. To sa nám zdalo veľa. Plán bol vyraziť 4:15, aby sme tam o pol boli. A tak aj bolo. Chvíľu po štvrtej sme sa stretli na recepcii a vybrali sme sa spoločne s recepčným hľadať taxík. Podarilo sa nám zohnať dva. Každý po 100 dirhamov.
Ak letíte domov so spoločnosťou Ryanair, tak si treba dať letenku oraziť ešte na check ine. Tiež treba vypísať rovnaký papierik ako pri vstupe. Celkovo vás budú kontrolovať asi 4 – 5x. Let odletel načas a v Bratislave sme pristáli krátko po 11 miestneho času do zasneženého predpoludnia.
Ešte sme odviezli Niku a Karola domov a hurá do Žiliny.
A čo dodať na záver?
Počas výletu sme neabsolvovali všetko, čo sme plánovali. Môže sa zdať, že sme skoro nič nevideli. Naším cieľom však bolo naučiť sa niečo nové od známych ľudí z oblasti, v ktorej sa v poslednej dobe pohybujeme. A toto sa nám na 100% splnilo. Dozvedeli sme sa mnoho nových informácií, ktoré nám snáď v budúcnosti pomôžu. A celkovo Marrakéš a okolie je nádherné a plné vnemou. Zažijete tu niečo iné. Určite návštevu odporúčame každému.
A koľko nás to celé stálo? Letenky cca 100€, vstupenka na konferenciu 100€, ubytko 225€ a všetky výdavky na taxi, stravu a suveníry 75€. To nám dáva rovných 500€ na osobu na 8 dní komplet so všetkým. Samozrejme sa to dá urobiť lacnejšie. Viete kúpiť letenky za polovicu, ubytovanie v jednoduchších hoteloch a chodiť môžete pešo namiesto taxi.
Celkovo však pomer cena / výkon je na tomto mieste výborný. S kým sa vidíme nabudúce? Lebo my tam určite ešte pôjdeme.
A ešte jedna prosba. Ak sa ti článok páči, podporte ho lajkom alebo zdieľaním. Ďakujeme.
Cestujzamenej
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
