V poslednej dobe sa u nás stalo štandardom, že destinácie vyberáme na poslednú chvíľu a Marrakéš sme vybrali rovnako .  Blížil sa sviatok 17.11. a my sme vedeli, že niekam chceme ísť. Ale kam? Z mojej strany padali návrhy typu Kodaň + Malmo a Majka na druhej strane chcela ísť niekam do tepla – Punta Cana a okolie, prípadne Marrakéš v Maroku. Dominikánu som už mal pomaly naklikanú, ale stále som s tým nebol stotožnený. Nechali sme preto rozhodovanie až na pondelok v týždni odletu.
Nadišiel pondelok a my sme spoločnou diskusiou dospeli k názoru, že chceme ísť do Maroka. Letenky z neďalekého Krakowa presne na náš termín boli tiež v celkom rozumnej cene, a preto som to teda zakúpil Marrakéš. Termín – piatok až pondelok. Plán bol nasledovný. Vo štvrtok ráno vyrazíme aby sme zbehli ešte do miestnej Krakowskej IKEI.

Ďeň prvý – 16.11. 2017 – Krakow

Ráno mala Majka ešte nejaké vybavovačky, a preto sme nevyrazili ako bolo v pláne, ale až chvíľu pred obedom. Do navigácie som navolil IKEA Krakow a vyrazili sme. Po príchode do mesta sme obehli obchod, nakúpili zas ako vždy nejaké veci do bytu a vybrali sme sa smerom do hotela. Nakoľko sme vyrazili neskôr, pomaly zapadalo slnko.  Hotel síce poskytoval aj parkovanie, ale cca 5 minút peši bolo verejné parkovisko otvorené 24/7 za polovičnú cenu tak som to odparkoval tam. Ak by to niekoho zaujímalo, tak to bolo parkovisko neďaleko od hlavného námestia – Parking przy muzeu.

Hotel sme si našli priamo v centre asi 2 minútky peši od hlavného námestia. Objednali sme ho ako vždy cez booking a cena bola závratných 29€. Hneď ako sme dostali kľúče od izby, hodili sme si tam veci a vybehli rovno do mesta.  Pozreli a pofotili sme si zapadajúce slnko, nejaké uličky a hlavné námestie. Potom sme sa ešte navečerali a mohli sme ísť zaľahnúť, keďže odlet bol plánovaný na 6:25 a cca o 4:00 som chcel byť už na  letisku. Budík som nastavil na 3:00 a rezervný na 3:30.

Krakow

Krakow

Krakow

Krakow

 

Ďeň druhý – 17.11. 2017 – Marrakéš – Dobrodružstvo začína

 Prvý budík ako keby ani nebol a tak vstávame až na druhý. Dáme sa dohromady a chvíľku pred štvrtou vyrážame na parkovisko ku autu. Ulice boli úplne prázdne a parkovisko na tom bolo úplne rovnako. Po príchode na letisko som zaparkoval na vonkajšom parkovisku priamo pred terminálom kde momentálne prebieha akcia a za víkend pýtajú 69 zlatiek.

Pred prechodom do terminálu sme sa ešte rozhodovali, či necháme bundy  v aute, ale nakoniec sme si ich vzali, čo s odstupom času hodnotím ako super nápad.

Batožinu sme so sebou nemali žiadnu, a preto sme sa rovno pobrali smerom k odletovej bráne a na pasovku. Pani na kontrole nám povedala, že ešte nie je nič otvorené a či tam ozaj už chceme ísť. Povedali sme , že áno tak pozrela pasy a hurá k bráne. Za nejakých 10-15 minút sa otvorili obe prevádzky nachádzajúce sa v tejto časti letiska, a tak sme si dali dačo pod zub aby sme na skoro 5 hodinovej ceste do Maroka neumreli od hladu.

Potom sme počkali už len pár minút na nástup do lietadla. Keďže má momentálne spoločnosť Ryanair novinku v prideľovaní sedadiel, tak som sa buchol po vačku a zakúpil som na oba lety miesta vedľa seba (spolu cca 20€). Nástup do lietadla bol celkom vtipný, pretože strašne veľa ľudí sledovalo, či sa bude dať vymeniť sedadlo. Lietadlo však bolo úplne plné a v podstate ani nebolo moc s kým vymieňať lebo všetci mali sedadlá poprideľované naozaj hlúpo a asi by to trvalo večnosť.

Let prebehol v poriadku a po 4 hodinách a cca 30 minútach sme pristáli v našej cieľovej destinácii. Welcome to Marrakéš.  Stačilo už len prejsť cez vstupnú kontrolu a hurá do mesta. A poviem vám, tak neefektívne letisko som veru ešte nevidel. Vstupná procedúra trvala viac ako dve hodiny. Neskutočné…, ale treba s tým počítať. Pri vstupe do krajiny vypisujete kartičku a presne takú istú potom aj pri odlete, preto sa oplatí si zobrať o jednu kartičku navyše a vypísať si ju pred odletom.

Po prejdení do príletovej haly som márne hľadal bankomat. Neviem či som slepý, ale proste tam ani jeden nebol. Nevadí. Mali sme zjednaný odvoz priamo od riádu kde sme boli ubytovaní a malo by sa dať platiť aj kartou, príp. eurom. Chlapík nás už vysmiaty čakal a mával na nás s tabuľkou s menom riádu. Pozdravili sme sa a spýtal som sa ho či nevie, kde by som našiel bankomat, nakoľko nemám žiadne miestne peniaze. On odvetil, že netreba pretože odvoz bude zarátaný do ceny ubytovania. Super. Počas jazdy sme trochu pokecali a vysvetlil nám, že čakať dve hodiny nie je až tak veľa. Vraj sa čakáva aj 3 😀

Po cca 20-30 minútovej ceste (premávka bola ozaj hustá) sme sa ocitli za bránami Mediny – stará časť mesta. Do tejto časti autá nechodia, nakoľko tam sú veľmi úzke uličky a  nevošli by sa tam.Vodič zastavil na akomsi záchytnom parkovisku a povedal, že máme počkať,  kým príde niekto po nás. Za pár minút skutočne dobehol mladý chalanisko a už nás pomaly viedol do nášho ubytovania na nasledujúce dve noci. Cesta bola jednoduchá – doprava, doprava, doľava, doľava, doľava, doprava a už sme tam 😀 Síce to bolo asi 3-4 minútky od miesta kde nás vyložilo auto, ale na týchto 6tich rozdeľovaniach cesty sa dá naozaj výborne stratiť. Všimnite si nenápadný nápis na jednej z odbočiek v Medine – to nenápadné BE 😀

Marrakéš – odbočka k ubytovaniu

Po otvorení dverí ubytovania nás čakal neskutočný pohľad. Keď som to objednával (cez instagram), vedel som, že to bude pekné, ale skutočnosť bola ešte krajšia.  Spoločne s Majkou sme sa zhodli, že to bolo jedno z najkrajších ubytovaní aké sme doteraz mali. Majka dokonca tvrdí, že bolo najkrajšie. Ak niekedy navštívite Marrakéš, tak vrelo odporúčame Riád Be Marrakech.

Marrakéš – Prvý pohľad po vstupe dnu

Privítali nás čajom a koláčikom. Bolo to veľmi milé. Nakoľko je toto miesto ozaj maličké (6 izieb) o všetko sa starajú majitelia a ich rodina samostatne. Po check ine nám priniesol chalanisko mapu a začal nám vysvetľovať, kde čo nájdeme. Hneď prvá veta bola: „Za dverami riádu začína dobrodružstvo“. Toto by som dal vytesať kameňom nad vchod 😀 Bola to úplná pravda. Po tomto krátkom úvodnom predstavení okolia sme sa pobrali do izby. Rýchlo sme sa prezliekli a hurá do uličiek mesta.

Marrakéš – čaj na privítanie

Marrakéš – čaj na privítanie

Plán na dnešný deň bol prejsť nejaké trhy a ísť obzrieť najznámejšie námestie Jemaa el-Fnaa. Cesta k nemu mala trvať najviac 15 minút. Nám to bez preháňania trvalo minimálne hodinu a pol. Spleť uličiek vytvára dokonalé bludisko. Bolo zaujímavé objavovať stále nové a nové cesty, ako sa k námestiu dalo dostať. Po tejto trošku dlhšej ceste sme prišli na námestie, kde na nás vyskočilo mnoho predajcov, krotiteľov hadov, opíc, potulných rozprávačov príbehov, maľovačiek henou a iných…Nasávali sme atmosféru a keďže sme mali už aj hlad rozhodli sme sa ísť najesť. Vybrali sme si podnik Cafe de France. Bol odtiaľ nádherný výhľad na celé námestie. Menu bolo len vo francúzštine  a tak sme šli na istotu a objednali sme si len pizzu.

Marrakéš – v srdci Mediny

Marrakéš – v srdci Mediny

Marrakéš – Cafe de France

Po jedle sme sa vybrali smerom ku mešite Koutoubia a odtiaľ sme si dali okruh mestom cez uličky. Po niekoľkých hodinách spoznávania mesta a po niekoľkých nesprávnych pokusoch nájsť náš riád sme sa do neho konečne po zotmení dostali. V svetle sviečok a v prítmí bol ešte krajší. Vybehli sme na strechu a s nápojom v ruke sme si vychutnali večer a pohľad na večerný Marrakéš.

Marrakéš – Koutoubia

Marrakéš – Koutoubia

Marrakéš – posedenie na streche

 Ďeň tretí – 18.11. 2017 – Ako nás taxikár ojebabral

 Ráno sme sa zobudili na miestne pomery skoro. Preto bol plán na ráno naraňajkovať sa a urobiť fotky z ubytka. Jedlo sme si dali vyniesť na strechu a kým nám ho pripravili tak sme sa venovali foteniu. Raňajky na streche boli super – bolo tam však trochu chladno. Cez deň sa síce teplomer zastavil až na čísle 26, ale ráno bolo len okolo 5-6 stupňov.

Marrakéš – raňajky

Marrakéš – na streche riádu

Po jedle bol plán jasný. Ideme do Le Jardin Secret, odtiaľ smerom ku Ben Youssef Madrasa a potom sa uvidí.  Papierovo a podľa mapy jednoduchý plán, v skutočnosti to však bolo nakoniec náročnejšie, ako sa mohlo v úvode zdať.  Postupne sme sa nechali zatiahnuť do úzkych uličiek a blúdili sme Medinou. Prvý cieľ sme našli dosť rýchlo. Otváralo sa o 9:00 a my sme tam dorazili okolo 9:25, takže tam nebol skoro nikto. Vstupné do záhrady bolo 50 dirhamov na osobu. Záhrada to bola celkom pekná a pôsobila kľudným dojmom. Na jej konci bola taktiež vyvýšená kaviareň, kde sme si na chvíľu sadli a vychutnávali sme si prvé do obedňajšie lúče slnka.  Potom sme sa opäť pustili do hľadania ďalšej atrakcie, ktorú sme mali v pláne. Na instagrame dobre známa škola. Hľadali sme to pekne dlho a po asi hodine márneho hľadania som sa rozhodol, že to asi nenájdeme a vezmeme si taxík.

Marrakéš – uličkami starého mesta

Marrakéš – zatiaľ prázdna záhrada

Zohnať taxík nebolo vôbec náročné, problém však bol v cene. Jeho prvá suma, že 100 dirhamov sa mi zdala neskutočne premrštená, ale trval na svojom, že to je ďaleko a bude musieť ísť cez tie uličky a podobne. Nechal som sa teda ukecať aj na v prepočte cca 10€ jazdu aj keď sa mi to nezdalo. Po nastúpení začal hovoriť, že teda 100 dirhamov za jedného a 100 za priateľku a teda dohromady 200 dirhamov. No ďakujem pekne za takú ponuku. Začali sme sa hádať a povedal som mu, že mu viac ako 100 dirhamov nedám. Stále trval na svojom, tak som mu povedal nech zastaví, že vystupujeme a nedám mu nič. To nepripadalo v úvahu, a nakoniec teda súhlasil s pôvodne dohodnutou sumou 100 dirhamov.

Po asi 20 minútovej ceste nás vyložil na jednej ulici a povedal, že ďalej sa už autom nedostane, ale ukázal nám smer kam máme ísť. Táto cesta sa mi zdala neskutočne povedomá. A samozrejme bola to tá istá ulica, na ktorej nás pred 20timi minútami naložil. Miesto kde sme nastúpili do taxíka bolo asi 1 minútu cesty peši od miesta kam sme chceli ísť. Takže výborne. Bol som na seba dosť nahnevaný, že som sa nechal takto jednoducho nachytať. Jediné pozitívum bolo, že sme už aspoň vedeli kde je cieľ našej aktuálnej cesty.

Po asi 2 minútkach chôdze po ulici sme dorazili na miesto určenia. Bol tam menší rad na vstupenky a za nejaké 2-3 minútky sme už boli dnu. Vstupné bolo 20 dirhamov čo je asi 2 eurá. Určite toto miesto stojí za návštevu. Nádvorie tejto náboženskej školy je  naozaj  veľmi pekné a fotogenické. Internáty, alebo skôr cely kde žili študenti, sú tiež veľmi zaujímavé. Nebolo tam síce veľa ľudí, ale stále sa niekto motal do záberu. Chcelo to fakt veľa trpezlivosti a čakania na správny moment keď nebol nik navôkol.

Marrakéš – Majka ide do školy

Po prehliadke tejto budovy sme chceli ďalej pokračovať smerom do garbiarní. Vedeli sme, že by mali byť neďaleko.  Netrvalo dlho a oslovil nás miestny, s tým, že určite stojí za návštevu miestna garbiareň. A zhodou okolností išiel okolo jeho kamarát čo tam pracuje….To mi je, ale náhodička. Tento príbeh s rovnakým scenárom nám zopakovalo asi 5 ľudí….Nakoľko som bol nadupaný z internetu informáciami, vedel som ako to chodí. Viac menej som sa úspešne bránil týmto útokom.

Keď už sme boli tam, tak si nás odchytil „manažér“ jednej z týchto garbiarní. Dal nám do rúk mätu aby sme si ju priložili k nosu. Bol tam naozaj dosť zápach. Najskôr nám ukázal menšiu „prevádzku“ kde sa spracovávali malé zvieratá, a potom sme sa postupne presunuli do väčšej. Taktiež sa nám snažil vysvetliť celý proces ako to spracovávajú. Jednoznačne to bolo dosť zaujímavé. Na konci nás zaviedol do predajne, aby sme si mohli kúpiť hotový produkt. Tam som hneď v úvode povedal, že nič kupovať nebudeme a je zbytočné nám niečo ukazovať. Predavača to moc nepotešilo a ukázal nám dvere.

Tam nás už čakal sprievodca a pýtal peniaze za prehliadku. Jeho suma bola 150 za osobu, nakoľko sme vraj z nie moc bohatého Slovenska. Od ostatných vraj pýta po 300. Túto sumu som vysmial, a povedal som mu, že mu nedám viac ako 20 dirhamov za osobu. A aj to sa mi zdalo dosť veľkorysé. Chvíľu nadával, ale keď videl, že so mnou nepohne,  pobral sa preč aj s 40 MAD. Obišli sme celkom dobre a podľa predstáv.

Marrakéš – kúsok od garbiarní

Marrakéš – mäta v ruke

Nakoľko sme boli už aj dosť hladní rozhodli sme sa, že pôjdeme smerom na veľké námestie a najeme sa tam niečoho. Samozrejme peši. Dosť sme sa v uličkách zamotali, ale nakoniec sme námestie našli. Najskôr sme vybehli do reštiky po pravej strane od námestia, ale tam mali menu len vo francúžštine a nevedeli sme si vybrať. Preto sme odtiaľ odišli a zamierili už k osvedčenému france cafe po pravej strane. Tento krát si Majka objednala inú pizzu a ja som skúsil nejaké miestne grilované mäso. Neviem čo to bolo – mali tiež len francúzske menu. Asi baran. Ale chutilo to dobre.

Marrakéš – cestou na námestie

Marrakéš – všade samé uličky

Marrakéš – výhľad z reštaurácie

Po jedle sme sa opäť pomotali po trhoch a zamierili do ubytovania. Tam sme si len tak sadli pred izbu a sledovali život navôkol. A tu sa nám stala vtipná príhoda. Počas oddychu na pohovke pred izbou nám cez otvorené okno vbehla do izby mačka. Vbehli sme za ňou, ale nechcela vybehnúť von. Prišla aj majiteľka a povedala, že meno tej mačky je problém a vyhodila ju niekam do preč. 😀 Bolo to celkom vtipné.  Ešte chvíľu sme posedeli, a potom hurá nazad do mesta obzrieť  nočný život. Tu sme vedeli, že cez trhy nechceme ísť, a preto sme to zobrali pozdĺž hradieb priamo na námestie. Pozreli sme si námestie, ruch okolo stánkov, chúdence opičky a hady a keď sme toho už mali dosť vrátili sme sa do izby a spať.

Marrakéš – predavači

Marrakéš – nočný pohľad na námestie

Ďeň štvrtý – 19.11. 2017 – Meníme Riád a ideme von z Mediny

Nakoľko ubytko kde sme trávili predošlé dve noci už nemalo voľno, museli sme sa v tento deň presunúť. Aby som eliminoval nejaké časové straty, tak som cez booking.com  objednal miesto hneď vedľa nášho aktuálneho ubytovania. Odpadlo tým aj hľadanie v spleti uličiek.

Pred raňajkami sme ešte pofotili nejaké fotky na instagram. Po raňajkách (opäť na streche) sme odovzdali kľúče a batožinu a pobrali sme sa do mesta. Dnes bola na pláne modernejšia časť Gueliz, Jardin Majorelle, Cyber Park a odtiaľ pohodovým tempom smerom ku mešite Koutubia a klasika Jemaa el-Fna.

Cestujzamenej tričko

Riad BE – fotíme na instagram

Riad BE – fotíme na instagram

Marrakéš – raňajková miestnosť

Nikam sme sa neponáhľali, a preto sme išli do prvej destinácie pešo. Po pohodovej prechádzke sme sa dostali ku Jardin Majorelle, kde už stálo dosť ľudí v rade na lístky.  Vidno, že je to jedno z najnavštevovanejších miest v krajine. Vstupenky boli za 70 dirhamov do záhrady a 30 do múzea. Rad celkom rýchlo ubiehal. O chvíľu sme sa už prechádzali po areáli.  Je to naozaj veľmi pekné a kľudné miesto. Úplný opak Mediny, kde po vás všetci pokrikujú a ťahajú vás do obchodov. Vidno, že sa o túto záhradu starajú. Pôsobí naozaj veľmi pekne.

Marrakéš – Jardin Majorelle

Marrakéš – Jardin Majorelle

Po prehliadke sme sa ešte trošku potúlali po novšej časti mesta. Naozaj to bol iný svet. Nikto nič neponúkal a ceny v baroch a reštauráciách boli asi tretinové.Postupne sme si obzreli túto časť mesta a prepracovali sa až ku Cyber Parku. Nebol tam skoro nik a tiež pôsobil veľmi dobrým dojmom. Odtiaľ to bolo už len na skok ku mešite a na námestie. Tam sme poobzerali, čo predávajú miestny predavači, opäť sme sa najedli a hurá nazad po batožinu aby sme sa presunuli do ďalšieho nádherného riádu. Tam nás už čakal majiteľ, ktorý nás privítal opäť čajom a sušienkami ako sa na domácich patrí. Ukázal nám celý riád a izbu kde sme mali stráviť noc pred odletom. Určite odporúčame zvoliť tento typ ubytovania namiesto klasického hotela.

Kto je na rade?

Hľadal niekto kobar?

Marrakéš – Koutoubia

Tento oslík ma dosť vyľakal keď vykukol spoza steny

Keďže sme už mali všetko čo sme v meste plánovali obehané rozhodli sme sa, že večer strávime na streche a vychutnáme si západ slnka. Toto ubytovanie malo strechu ešte vyššie ako predošlé, a preto bol výhľad krajší. Celkovo aj toto ubytko nemalo chybu, a za iných okolností by sme z neho boli nadšení. Žiaľ sme tam boli po jednom z najkrajších riádov Marrakéšu, a preto na nás nepôsobil takým wau efektom. Večer sme už len zaľahli do postele a nastavili si budík na ráno aby sme sa stihli ešte pobaliť.

Riád Bindoo – výhľad zo strechy

Riád Bindoo

Riád Bindoo – pohľad z izby

Ďeň piaty – 20.11. 2017 – Ideme domov

 Odlet bol plánovaný až na 10:30, ale zo skúseností ostatných cestovateľov som vedel, že by bolo dobré doraziť na letisko aspoň 3 hodiny pred odletom. Plán bol vyraziť niekedy po pol siedmej z ubytovania a zobrať taxík. Takže budík nám zazvonil niekedy okolo 6:00. Pobalili sme sa a vyrazili smer letisko.  Najskôr sme sa museli vymotať z Mediny za hradby, kde sa dali zohnať taxíky. Tam netrvalo dlho a jeden sme si zastavili. Cesta na letisko nás stála 70 dirhamov. Autobus by stál pre dvoch cca 60 dirhamov takže to bolo vcelku výhodné a netrebalo čakať na autobus.

Po príchode na letisko sme si počkali v krátkej rade na vstup na letisko – niekedy sa môže stať, že tam budete čakať naozaj dlho. Leteli sme s leteckou spoločnosťou Ryanair a aj napriek tomu, že sme mali urobený web – check in, trebalo ísť na prepážku dať si oraziť boarding pass.  Nakoľko nám ostali nejaké miestne peniaze, išli sme aj do zmenárne zmeniť ich nazad na eurá. Prekvapivo bol spätný kurz naozaj výhodný a dostal som dokonca viac ako som si našiel aktuálny kurz na nete. Potom nasledovalo ešte niekoľko kontrol. Toto letisko je naozaj brutálne neefektívne a všetko tu strašne dlho trvá. Po všetkých kontrolách sme sa šli naraňajkovať, a chvíľu pred odletom sme sa presunuli ku odletovej bráne. Let prebehol v pohode a v Krakowe sme pristáli podľa plánu. Tam už len rýchla pasovka, presun k autu na parkovisko a hurá domov. Ďalší výlet za nami.

Ak sa vám článok páči tak ho prosím podporte zdiaľaním na facebooku. Taktiež viac našich fotiek môžete vidieť na instagrame a ak sa chcete dozvedieť niečo o nás, tak si kliknite sem. My budeme len radi.