Hallstatt – dedinka ako z rozprávky
Hallstatt bol vždy jedným z miest, kam sme chceli ísť. Dlho sme ho mali na zozname. Ale život ľudí s dušou cestovateľa je nevyspytateľný. Keď už sme sa tam konečne chystali, vždy vyskočili nejaké lacné letenky. A tak sme ho stále posúvali do úzadia. Až doteraz. Keď už sme boli v Neuschwansteine, do Rakúska to bolo len na skok. Cestou dole z hradu sme sa preto s Majkou dohodli, že tam ideme.
Keďže už bolo dosť neskoro, asi osem hodín, ubytovanie v okolí mesta Hallstatt bolo naozaj drahé. Našiel som preto niečo v Salzburgu. Cesta tam nemala trvať viac ako 3 hodiny.
Cesta do Rakúska
Plán bol napojiť sa čo najskôr na diaľnicu smer Mníchov a potom Salzburg. Je to síce kilometrovo ďalej, ale rýchlejšie. Avšak chybu sme urobili už pri výjazde z parkoviska a vydali sme sa na opačnú stranu. Malo to však aj jedno pozitívum. Našli sme naozaj nádherné miesto na fotenie hradu pri západe slnka. Keď sme dofotili už bola skoro tma a nás čakala 3 hodinová cesta do Salzburgu.
Krátka pauza na fotenie
Predpokladaný príchod bol o 23:00. Realita však bola úplne iná. Išli sme cez nemecký a rakúsky vidiek. To by nebol problém, ale na ceste bolo 5 uzavretých úsekov a trebalo ísť nejakou obchádzkou. Všade žlté tabule. Išlo mi to pekne na nervy a Majka mala zo mňa hlavu v smútku. Celú cestu som nadával. Do hotela sme prišli krátko po polnoci. Viac ako hodinu po predpokladanom príchode.
Ubytovanie v Salzburgu
Hotel sme mali hneď vedľa zjazdu z diaľnice. Nechcelo sa mi hľadať niečo v noci v centre a tak som objednal Star Inn Hotel Salzburg Airport-Messe, by Comfort. Ako vždy cez booking. Tento krát to však bolo pekne drahé. Stál závratných 95€ na noc. Nevýhoda ak cestujete v sezóne a na poslednú chvíľu. Čo už. Ale aspoň parkovisko bolo zadarmo. Zaparkovať sa dalo do pohody. Problém nastal až ráno.
Ráno sme vstávali krátko po 6:00. Hallstatt sme chceli zažiť skoro ráno a bez ľudí. A na parkovisku nás čakalo prekvapenie. Nedalo sa odtiaľ odísť. Všade plno. Ulice plné. Blokoval nás autobus a nejaké autá. Ukázalo sa, že akurát začínali prichádzať ľudia na maratón. Celé okolie dopravne kolabovalo. Nakoniec sa nám podarilo vykľučkovať a vybrali sme sa smerom čarovná dedinka.
Hallstatt – cesta tam
Zo Salzburgu sme sa vymotali veľmi rýchlo a po chvíľke cesty po diaľnici sme sa presunuli na miestne komunikácie. Prechádzali sme cez rozprávkovú horskú krajinu a pár krát sme aj zastavili aby sme to tam odfotili. Subjektívne sa nám zdalo, že aj tá tráva tam bola akási zelenšia. Však to poznáte.
A aby som nezabudol. Opäť nás navigácia povodila po skvelých cestách. Samozrejme sa dá ísť normálne, alebo ako my. Ak poznáte cestu na Poľsko cez Oščadnicu, tak toto bolo horšie. Ale zas aj malebnejšie. Niekoľko krát sme museli zastaviť, aby prešlo oproti idúce auto. Taká úzka cesta to bola. Tieto krátke zastávky sme využili i na fotenie. Fakt ten vidiek tam je ako z pohľadnice. Lúka, krava, strom, hmla a v pozadí hory.
Posledné kilometre sa cesta kľukatí ostrými zákrutami po brehu jazera. Vjazd do mestečka, učupeného medzi strmé horské svahy a jazero, je cez tunel. Ten je taký úzky, že sa tam už ozaj nič nevôjde. Nechcel by som tam ostať stáť. Aj v mestečku je všetko malé a stiesnené – ulice, námestíčka aj domčeky.
Keď vyleziete z tunela tak vás v celej svojej kráse privíta mesto Hallstatt. Už len zaparkovať. Nachádza sa tu viacero parkovísk. Ja som si vybral parkovisko P1. Logicky som očakával, že bude najbližšie. Nebola to však pravda. Parkovné na 3 – 12 hodín ma stálo 9,5€. Je to veľa? Málo? Podľa mňa dosť. A jedna rada nad zlato. Snažte sa doraziť čo najskôr. Keď sme šli popoludní domov, nebolo kde zaparkovať a ľudia len zúfalo čakali v rade kým niekto z parkovísk neodíde.
Ranné parkovisko
Prechádzka dedinkou
Hallstatt je malé mesto, na prehliadku každému normálnemu človeku stačí necelá hodina. My sme tu boli od siedmej do nejakej jednej popoludní. Ráno sme mali mestečko len pre seba. Nikde hordy z Ázie. O nejakej 10 sa však karta obrátila a mesto ovládli turisti z východu, kde vraj nič nie je. Alebo to platí len o východnom Slovensku? Neviem.
Všade turisti
Ešte jedno selfie a ideme ďalej
Hallstatt
Mestečko je to naozaj malebné. Okrem toho, že ho okopírovali Čínania, tak je Hallstatt známy najmä ťažbou soli. Dedinka leží na brehu jazera Hallstätter See, a okolie dotvárajú obrovksé kopce. Priestoru tu nie je na rozdávanie, a preto sú domčeky natlačené na seba a kaskádovito sa zarezávajú do priľahlého brala. Atmosféru dotvárajú úzke romantické uličky, ktorými sa môžete prechádzať.
Hallstatt
Kam ide tá loďka
V Hallstatte nájdete aj niekoľko kostolíkov. Jeden na hlavnom námestí a na druhý narazíte ak sa budete prechádzať ďalej až na vyvýšený pahorok. Pri tomto sa nachádza i cintorín a je odtiaľ krásny výhľad na okolie.
Taktiež sa tam nachádza niečo ako nábrežie. Super miesto na romantickú prechádzku. Ale len dovtedy, kým neprídu turisti. Ak máte možnosť, skúste prísť ráno.
Cintorín
Výhľad od kostolíka
Výhľad na kostolík
Cintorín
Promenáda
Veľmi pekné je i námestie a okolité domčeky. Prostredie je čisté a nádherne udržiavané. Všade kvitnú kvety a stromy. Mnoho z nich i priamo na fasádach domov.
Počas dňa sme sa i trošku najedli. Počas posedenia pri jedle sme sa trošku i zabavili. Chlapík pre vedľajšom stole sa spýtal, či tu stále ťažia soľ. Čašník odpovedal, že áno. Nasledovala ďalšia otázka, či teda majú dostatok soli. Odpoveď bola opäť kladná. A posledná otázka bola, prečo teda nemá nejakú soľ na stole. Vtedy mi skoro zabehlo. Celý rozhovor bol neskutočne vtipný.
Potom už bol pomaly čas pobrať sa domov. Presunuli sme sa pomaly k autu a vyrazili smer Žilina.
Rybičky kde ste?
Ako z pohľadnice
Povozíme sa?
Domčeky
Už prichádzajú
Pohľadnica musí byť
Kostolík
Výhľad na Hallstatt
V okolí námestia
Kúsok od kostolíka
Krátka zastávka v Trauenkirchen
Cestou domov sme sa zastavili ešte v maličkej dedinke Trauenkirchen. Toto miesto na nás pôsobilo výborným dojmom. Krásna a čistá dedinka uprostred hôr. Vládla tam pohodová atmosféra. Dedinka je populárnym cieľom dovolenkárov. Nachádza sa tam niekoľko miest, kde môžete chytať bronz, alebo len tak skočiť do jazera a okúpať sa. Ak pôjdete okolo, určite stojí za návštevu.
Chvíľu sme sa tam poprechádzali a užívali si lúče slnka. Škoda, že náš výlet končil. Potom nás čakala niekoľko hodinová cesta domov o Žiliny. Na tej sa nič mimoriadne nestalo a okolo desiatej večer sme už parkovali pri našom byte.
Ja?
Popoludnajšia pohoda
Trauenkirchen
Oplatí sa tam ísť?
A čo dodať na záver? Hallstatt vôbec nie je ďaleko. Preto je ideálnou voľbou na víkend. Určite sa to oplatí. Nám sa tam naozaj páčilo a určite sa ešte niekedy vrátime. Viete sa tam dostať pohodlne autom alebo vlakom.
Za návštevu stojí nie len dedinka samotná, ale i okolie. Či už soľná baňa, jazierko a podobne. Viete sa vyviezť i lanovkou hore do hôr a vychutnať si nádherný výhľad na okolie.
Ak sa vám článok páčil, tak nechajte lajk na facebooku alebo follow na instagrame. Prípadne ho ukážte aj kamarátom.
Ďakujeme.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
