Zakopane je miesto, ktoré sme mali dlho v hlave, ale nikdy „nebol čas“. A pritom je to len pár hodín od hraníc, s atmosférou, ktorú inde nenájdete – drevená architektúra, tatranské výhľady, lanovky, termály, dobré jedlo a množstvo aktivít pre deti. Strávili sme tu 4 dni s deťmi (2 a 4 roky) a bol to presne ten typ výletu, kde sa rodičia nenaháňajú a deti sa nenudia.
Deň 1 – ihriská, talianske chute a prvé dojmy zo Zakopaného
Zakopane nás privítalo presne tak, ako si predstavuješ ideálny začiatok rodinného výletu – bez stresu, s dobrým počasím a s miestami, kde sa deti zabavia skôr, než stihneš vyložiť batohy z auta. Zaparkovali sme priamo v centre, kúsok od nápisu Zakopane v časti Rówień Krupowa.
Rówień Krupowa – miesto, kde sa začal celý výlet
Rówień Krupowa je obrovský zelený park v centre Zakopaného. My sme tu plánovali krátku zastávku, ale nakoniec sme tu strávili takmer celé popoludnie. Dôvod bol jednoduchý – ihriská. Nie jedno, nie dve, ale hneď niekoľko rôznych, každé iné, každé niečím zaujímavé.
Najviac nás zdržalo veľké ihrisko kúsok od ikonického nápisu ZAKOPANE. Preliezky, šmykľavky, drevené prvky, piesok… baby sa rozbehli a už sme ich len sledovali, ako objavujú každý kút. Pre rodiča ideálny moment – nič nemusíš organizovať, len necháš deti robiť to, čo ich baví. Jediná nevýhoda, treba behať za nimi. Hlavna za Oli, je síce malá, ale naozaj veľmi odvážna.
A kým sa baby hrali, prišiel k nám starosta Zakopaného, Łukasz Filipowicz. Práve na pozvanie mesta Zakopane sme tu boli a milo nás toto stretnutie potešilo. Privítal nás, porozprával o meste, o tom, ako sa Zakopane mení, čo pripravujú pre rodiny a akí turisti sem najčastejšie chodia. A vraj najviac zo zahraničia prichádzajú Slováci – blízko, dostupne, známe prostredie, Tatry, dobré jedlo. A hlavne – radi sa vracajú. Po pár hodinách v parku sme tomu úplne rozumeli.
Villa Toscana – taliansky obed s detským kútikom
Po ihriskách sme sa presunuli na obed do Villa Toscana. Taliansku kuchyňu my môžeme a je to stávka na istotu. Baby pizzu vždy zjedia.
Veľkým plusom bol mini detský kútik, kde sa deti na chvíľu zabavili. Pre rodičov to znamenalo jediné – pokojnejší obed, viac času na jedlo a menej „pozor, nesyp to, sadni si, počkaj chvíľu“. Jednoduchá vec, ale veľmi pomohla. Za mňa – Kútik do každej reštaurácie!
Nosalowy Dwór – rodinný hotel, ktorý nás prekvapil hneď pri príchode
Po obede sme sa presunuli do hotela Nosalowy Dwór, kde sme boli ubytovaní počas celého pobytu. Hneď pri check-ine nás čakal upgrade izby – veľká rodinná izba s výhľadom, priestorom na hranie, oddych aj večerné „vybaľovanie hračiek“.
Keď sme vyšli von preskúmať areál, stalo sa niečo, čo deti úplne odrovnalo – nad hotelom preletela helikoptéra. Pristála priamo pri rezorte. Nevieme, kto z nej vystúpil, vraj nejaká miestna celebrita, ale deti to vôbec neriešili. Ich pozornosť okamžite prebral veľký vonkajší hrad – detské ihrisko. Preliezky, tunely, mostíky, šmykľavky… miesto, kde by pokojne strávili celý deň.
Detské kútiky v hoteli – Pinokio a Stonoga
Po vonkajšom ihrisku sme sa presunuli dnu. Nosalowy Dwór má dva veľké detské kútiky:
- Pinokio – nachádza sa v lobby Grand Nosalowy. Je to priestor s guľôčkami, šmykľavkami, mäkkými preliezkami a oknami, cez ktoré rodičia môžu sledovať deti pri koláčiku.
- Stonoga – druhý kútik pri lobby v hoteli Rezydencja. Menší, ale útulný, s hračkami pre menšie deti, mäkkými podložkami a priestorom na pokojnejšiu hru. Tento sme potom využívali častejšie, pretože práve v tejto časti rezortu sme mali izbu.
Tu sme strávili takmer dve hodiny. Deti sa hrali, my sme oddychovali. Presne to, čo od rodinného hotela očakávaš.
Večera v Regionalnej reštaurácii
Večer sme už nič nekomplikovali. Rezort má vlastnú Regionalnu reštauráciu v drevenom domčeku pred hotelom. Tradičné chute, príjemná atmosféra, rýchla obsluha. Po celom dni to bolo ideálne miesto na pokojné zakončenie prvého dňa. A hlavne netrebalo nikam chodiť.
Deň 2 – Gubałówka, Kościeliska, Krupówki a večer s goralskou hudbou
Ráno sme začali v hoteli. Nosalowy Dwór podáva raňajky na dvoch miestach – v hlavnej budove a v Rezydencii, kde sme bývali my. Vybrali sme si teda raňajky „u nás doma“, aby sme to mali na pár krokov. Už pri vstupe do sály bolo jasné, že tu si každý nájde to svoje. Obrovský výber, krásne naaranžované stoly, vône, ktoré ťa naladia na dobrý deň. Mili okamžite objavila stanovište so živým varením, kde si sama vypýtala palacinky. Pani kuchárka jej ich pripravila priamo pred očami a Mili bola hrdá, že si „objednala sama“. A keď má dieťa palacinky, je vybavené. Oli si našiel svoje jogurty a ovocie, my sme si dali kávu a už sme boli pripravení na ďalší deň.
Gubałówka – výhľady, atrakcie a bobová dráha, ktorá nemala konca
Po raňajkách sme sa presunuli k dolnej stanici lanovky na Gubałówku. Je to ikonické miesto Zakopaného – kopec, ktorý ponúka výhľady na celé Tatry, množstvo atrakcií a jednoduchý prístup aj pre rodiny s malými deťmi. Lanovka je pohodlná, rýchla a dá sa ísť aj s kočíkom, čo je veľká výhoda. Počas jazdy hore sme sledovali panorámu Tatier, ktorá sa postupne otvárala pred nami. Deti sa nevedeli vynadívať na domčeky, lesy a všetko, čo sa mihalo pod nami.
Hore na Gubałówke nás čakal malý svet atrakcií. Mini zoo, kde si baby mohli pozrieť kozy a ovečky zblízka. Stánky so suvenírmi, drevenými hračkami a goralskými čiapkami. Reštaurácia s výhľadom, kde si ľudia užívali obed na terase. Lehátka, v ktorých by si pokojne oddýchol aj hodinu. A hlavne bobová dráha. Tá sa okamžite stala naším highlightom. Mili je odvážna, takže sme si dali jazdu… a potom ďalšiu… a ďalšiu. Smiech, vietor vo vlasoch, rýchlosť, výhľady – kombinácia, ktorá bavila všetkých. Je to bezpečné, jednoduché a fakt zábavné. Ak máte deti, toto je povinná jazda.
Kościeliska – najstaršia ulica Zakopaného
Keď sme sa vrátili dole, presunuli sme sa na ulicu Kościeliska – jednu z najstarších a najkrajších ulíc v Zakopanom. Je známa tým, že tu nájdete tradičné drevené goralské domy, ktoré sú typické pre tento región. Mnohé z nich sú postavené v štýle zakopianskej architektúry, ktorú preslávil Stanisław Witkiewicz. Drevo, ozdobné prvky, šikmé strechy, malé okná, všetko s detailmi, ktoré sú pre tento región unikátne. Prechádzka touto ulicou pôsobí ako cesta späť v čase. Drevené kaplnky, staré chalupy, malé múzeá, tradičné krčmy – všetko vyzerá ako z rozprávky. Deti zaujali hlavne drevené domčeky, ktoré pripomínali chalúpky z rozprávok.
Krupówki – centrum Zakopaného
Z Kościeliskej sme sa presunuli na Krupówki, hlavnú ulicu mesta. Je plná obchodov, reštaurácií, atrakcií a ľudí. Pulzuje od rána do večera. Na obed sme si vybrali Góralski Browar, ktorý je priamo na Krupówkach. Moderný interiér, veľká terasa s výhľadom na ulicu, dobré jedlo. Dali sme si mäso, pizzu, limonády a deti si vybrali svoje klasiky. Obsluha bola rýchla, jedlo chutné a poloha ideálna – keď ste v centre, toto je veľmi dobrá voľba.
Czerwony Dwór a Karczma Przy Mlynie
Po obede sme pokračovali ulicou ďalej. Veľké ruské koleso, stánky so sladkosťami, suveníry, goralské výrobky. Na konci našej prechádzky sme dorazili k Czerwony Dwór. Je to krásna historická budova v tradičnom zakopianskom štýle, ktorá dnes slúži ako kultúrne centrum a galéria. Nájdete tu výstavy lokálnych umelcov, fotografie, obrazy, drevené rezbárske práce a prezentácie goralskej kultúry. Mili si prehliadku užila – páčili sa jej hlavne farebné obrazy a drevené prvky. Je to pokojné miesto, kde si na chvíľu oddýchneš od ruchu Krupówek.
Večer sme zakončili v Karczma Przy Młynie. Už pri vstupe nás privítala živá goralská hudba – husle, basa, spev, presne tá atmosféra, ktorú si spájaš s Poľskom a Zakopaným. Personál bol veselý, priateľský a deti si ich okamžite obľúbili. Aj keď sme si na jedlo trochu počkali, vôbec to nevadilo – deti tancovali, hudobníci ich zabavili a celý večer mal veľmi príjemnú energiu. Po večeri sme sa vrátili do hotela, aby sme sa vyspali – čakalo nás totiž náročné a krásne tretie ráno.
Deň 3 – Strążyska, vodopád, termály, Javorina a me-time v spa
Ráno sme začali presunom do Strążyskej doliny. Je to jedna z najľahších a najpríjemnejších dolín v okolí Zakopaného, ideálna pre rodiny s malými deťmi. Parkovať sa dá priamo pri vstupe, čo je veľká výhoda, najmä keď máte deti, batohy, nosiče a všetko ostatné, čo sa na rodinný výlet nabalí.
Pri vstupe do Tatranského národného parku treba zaplatiť vstupné. Dá sa to vybaviť priamo v pokladni alebo online. My sme mali lístky kúpené vopred, čo sa ukázalo ako skvelý nápad – prišli sme totiž skoro ráno, pokladňa ešte nebola otvorená a vďaka online vstupenkám sme mohli ísť rovno dnu bez čakania.
Prechádzka k vodopádu je nenáročná, ale kočík by sme určite neodporučili. Sú tam úseky, kde sú väčšie kamene, korene a nerovnosti, a človek by sa skôr trápil, než si užíval výlet. Nosič je tu jednoznačne lepšia voľba. Deti majú výhľad, rodičia pokoj a cesta je oveľa príjemnejšia.
Vrch Giewont a vodopád Siklawica
Cestou sa otvára krásny pohľad na Giewont, ikonický vrch nad Zakopaným, ktorý spoznáte podľa charakteristického tvaru pripomínajúceho spiaceho rytiera. Je to jeden z najznámejších symbolov Tatier a už z diaľky pôsobí majestátne.
Kúsok pred odbočkou k vodopádu sa nachádza skupina tradičných dreveníc. Je to veľmi fotogenické miesto – drevo, lúka, hory v pozadí. Vyzerá to ako scéna z rozprávky a človek tu automaticky spomalí, aby si to všetko vychutnal.
Vodopád Siklawica, ktorý je cieľom tejto prechádzky, je príjemným zakončením trasy. Nie je veľký, ale má svoje čaro. Voda padá z úzkej skalnej steny, okolie je chladnejšie, vlhké a veľmi osviežujúce. K vodopádu som šiel len ja, ako som spomínal, cesta tam nebola moc vhodná na kočík a aj baby sú ešte dosť malé.
Po návrate do mesta sme prišli do hotela presne včas na raňajky. Deti si dali svoje obľúbené veci, my sme doplnili energiu a pokračovali sme v programe.
Po raňajkách sme sa presunuli na detské ihrisko – veľký drevený hrad, ktorý už poznali z predchádzajúcich dní. Hodinu sa naháňali, liezli, šmýkali, a keď už mali dosť, presunuli sme sa do detského kútika. Ten je v hoteli naozaj výborný a baby sa tam vždy zabavia. My sme si dali koláčik v lobby, oni si našli kamarátov, chalanov z Česka, a čas bežal rýchlejšie, než sme čakali.
Termy Zakopianske a Reštaurácia Javorina
Tesne pred obedom sme sa presunuli do Zakopiańskych termov. Termály sú moderné, čisté a veľmi príjemné. Je tu veľký bazén, teplá voda, šmykľavky, detská zóna, vonkajšia časť a množstvo miest, kde si môžete oddýchnuť. Baby sa vyšantili v detskom bazéne, Oli sa vyšpliechala tak, že sme ju museli dvakrát prezliekať, a my sme si užili chvíľu vo vode. Hlavne pomalá rieka a vonkajší sedací bazén s teplou vodou, to je niečo pre mňa.
Na obed sme išli do reštaurácie Javorina. Je to krásne zariadené miesto s dreveným interiérom a veľmi príjemnou atmosférou. A opäť – detský kútik. Dievčatá sa tam zabavili, my sme si dali tradičné pirohy, nejaké mäso a všetko bolo chutné. Obsluha bola milá, rýchla a celkovo to bol veľmi príjemný obed. Určite odporúčame.
Mama a dcéra v SPA
Popoludnie patrilo „me-time“ pre mamu a dcéru. Majka s Mili išli do wellness. Spa v Nosalowy Dwór má aj procedúry pre deti – masáže, čokoládové ošetrenia, vírivky. Mili bola vo svojom živle. Čokoláda, teplá voda, bublinky… čo viac si mohli priať.
Ja som zatiaľ s Oli strávil takmer tri hodiny v oboch detských kútikoch. Olivia to tam zobrala útokom a bola hlavná vedúca. Každú hračku musela vyskúšať, každú šmykľavku otestovať a každé dieťa osloviť. Pre mňa to bola intenzívna služba, ale Oli bola šťastná, takže všetko v poriadku.
Po wellness a kútikoch sme už nič nevymýšľali. Večeru sme vybavili priamo v hoteli, aby sme mali pokojný koniec dňa. Po takomto programe to bola najlepšia voľba.
Deň 4 – Skokanské mostíky, mini zoo, šmolkovia a myšací domček
Ráno sme začali raňajkami v hoteli – ako každý deň, skvelé, bohaté a presne také, aké si želáš pred posledným dňom výletu. Deti si našli svoje obľúbené jedlá, my sme si dali kávu, a potom už prišiel čas na check-out. Pred nami bol posledný deň v Zakopanom, ktorý sme pôvodne chceli stráviť na Kasprovom vrchu. Plán však zmenilo počasie. Už ráno prišla SMS s varovaním, že sa očakávajú búrky s krupobitím, a pohľad na oblohu tomu úplne zodpovedal. Kasprov vrch sme teda odložili na niekedy nabudúce a vymysleli sme program, ktorý zvládneme aj v daždi.
Mini zoo a prehliadka edukačného centra
Prvou zastávkou bol Tatranský edukačný park kúsok od skokanských mostíkov. Tie sú mimochodom ikonickou súčasťou Zakopaného – Wielka Krokiew je najväčší skokanský mostík v Poľsku, postavený v roku 1925, a konajú sa tu svetové poháre aj veľké medzinárodné súťaže. Fun fact: mostík je pomenovaný po Stanisławovi Marusarzovi, legendárnom poľskom skokanovi a bežcovi na lyžiach.
Edukčný park je vlastne malá mini zoo, kde sa dajú niektoré zvieratá dokonca aj krmiť. Baby to samozrejme okamžite využili. Okrem zvieratiek je tu aj malé ihrisko, kde sa dievčatá chvíľu zabavili. Začalo však pršať, takže sme sa presunuli ďalej – do Centrum Edukacji Przyrodniczej TPN.
Priznám sa, čakal som, že si to prejdeme sami, rýchlo a vo vlastnom tempe. Trochu som si však nenacital, ako to funguje. Do jednotlivých miestností sa vstupuje samostatne alebo v malej skupine, ale vždy treba počkať, kým skončí „program“ – film, projekcia, zvuková prezentácia alebo interaktívna ukážka. Je to pekné, moderné a veľmi kvalitne spracované, ale pre malé deti je to skôr dlhé. Baby to chvíľu bavilo, potom už nie. Je to určite miesto, ktoré odporúčam, ale skôr pre staršie deti, ktoré už vydržia sledovať dlhšie prezentácie.
Obrochtowka, šmolkovia a myšací domček
Po prehliadke už bol čas obeda. Zbehli sme do reštaurácie Obrochtówka, kde nás privítali obrovské porcie. Naozaj obrovské. A veľmi chutné. Ako bonus – mali kofolu. To som ocenil asi najviac zo všetkého. Po obede sme sa presunuli späť na Krupówki, kde sa v strede nachádza šmolkovská dedinka. Baby sa tam neskutočne zabavili. Šmolkovia, domčeky, mini kolotoč, šmýkanie na kolesách – paráda. Strávili sme tam dosť času a vôbec sme sa neponáhľali.
Kúsok od šmolkov je Myšací domček – a to bolo naozaj milé prekvapenie. Je to séria malých miestností, kde žijú myšky v rôznych tematických „domčekoch“. Baby behali z jednej miestnosti do druhej, sledovali myšky, ktoré spali, jedli, liezli, hrali sa. Bolo to pokojné, roztomilé a veľmi príjemné zakončenie celého dňa.
A vlastne aj celého výletu. Tieto indoor aktivity zachránili deň a vôbec nevadilo, že komplet celý deň pršalo. Zakopane nám ukázalo, že aj v zlom počasí má čo ponúknuť a že s deťmi sa tu dá stráviť krásny čas bez stresu.
A čo hovoríme na Zakopane?
Zakopane nás prekvapilo. A to príjemne. Je to miesto, ktoré sme mali v hlave už dlho, ale až teraz sme si uvedomili, aké je v skutočnosti ideálne pre rodiny s malými deťmi. Všetko je tu blízko, dostupné, jednoduché a pritom stále zaujímavé. Hory sú na dosah, atrakcie sú roztrúsené po celom meste, jedlo je chutné, ľudia milí a atmosféra veľmi priateľská.
Deti tu mali každý deň čo robiť – ihriská, lanovky, bobová dráha, mini zoo, termály, šmolkovia, Myšací domček, wellness, detské kútiky… a popritom všetkom sme si aj my našli čas na oddych. Nosalowy Dwór bol skvelou voľbou. Hotel, ktorý myslí na rodiny, ponúka priestor, služby, aktivity a pokoj, ktorý na výlete s deťmi naozaj oceníš.
Zakopane je miesto, kde sa dá stráviť krásny víkend, ale pokojne aj celý týždeň. Je to destinácia, ktorá funguje v lete aj v zime, v dobrom počasí aj v daždi. A hlavne – je to miesto, kam sa chceš vrátiť. My určite chceme. A verím, že ak sa sem vyberiete, budete to cítiť rovnako.
Zakopane je jednoducho rodinná klasika, ktorá nesklame. A po tomto výlete môžeme povedať, že sme tu nielen veľa videli, ale aj veľa zažili. A presne o tom by mali byť rodinné výlety.
Ak vás zaujímajú destinácie nie len doma, ale aj v zahraničí, nezabudnite sledovať náš blog Cestuj za menej, instagram a facebook.
Ďakujeme!
*Disclaimer: Článok vznikol v spolupráci s Visit Malopolska, Mesto Zakopane a Visit Poland.
