Víkend na Žitnom ostrove: tri dni, ktoré nás milo prekvapili
Žitný ostrov sme mali v hlave ako rovinu na juhu Slovenska, kde sa skrývajú najmä termály a veľa kukurice. A až výlet nám ukázal, že je to živý, pestrý región, ktorý sa dá užiť v každom ročnom období. Zo Žiliny sme sedeli v aute približne dve a pol hodiny a keď sme zišli z diaľnice, svet sa zrazu spomalil. Rovina kam oko dovidí, pokojné dedinky a v pozadí veľká rieka Dunaj. Aj preto je tu vraj najviac pitnej vody v celej strednej Európe – a človek to tak trochu cíti vo vzduchu, že tu je život nejako „vlhší“, zelenší a pokojnejší.
Jediná chybička krásy – hmla. Takže to oko v realite moc ďaleko nedovidelo. Ale malo to aj svoje čaro. Hneď prvá zastávka bola ako z ropzrávky. Čakal nás totiž jeden z mlynov na Malom Dunaji.
1. deň – Termálny oddych a vodný mlyn zahalený v hmle
Vodný mlyn v Tomášikove pôsobí ako scéna z rozprávky, no my sme ho zažili ešte magickejšie. Prišli sme sem v obrovskej hmle – takej hustej, že nebolo vidieť ani Malý Dunaj, nieto ešte samotný mlyn. Celú cestu sme šli s pocitom, že možno ani neexistuje, a potom… zrazu sa z hmly vynorila jeho drevená silueta, akoby sa objavil až na poslednú chvíľu.
Zaujímavosťou je, že ide o jeden z posledných funkčných riečnych mlynov na Slovensku, postavený v roku 1893, ktorý stále stojí na pôvodných drevených koloch a kedysi sa podľa hladiny vody dokonca presúval po rieke.
Drevené lopatky a staré ozubené kolesá sú dodnes v pôvodnom stave, takže keď vojdete dnu, cítite sa, akoby ste prekročili hranicu času. Mlyn kedysi slúžil aj ako orientačný bod pre vodákov, no počas hustých jesenných hmiel – presne ako tej, ktorú sme zažili my teraz v zime – bol údajne viditeľný len na pár metrov, takže mnohí o ňom hovorili ako o „duchu Malého Dunaja“.
Dunajská Streda – hurá do horúcej vody
A z mlyna potom už len smer hotel. Ubytovali sme sa priamo na termálnom kúpalisku v Dunajskej Strede. Rodinná izba poskytla presne to, čo rodina s malými deťmi potrebuje – priestor na rozloženie hračiek, kočíkov a všetkého ostatného, bez čoho sa nedá vyraziť ani na víkend. V podstate v prvej sekunde, ako sme otvorili dvere, deti tú izbu na kompletku rozhádzali. Človek by ani neveril, že to tak rýchlo ide. Nám to však moc nevadilo. Prezliekli sme sa do plaviek, zobrali župany, a hurá do vody.
Voda v termálnych bazénoch pramení z veľkej hĺbky a pri prameni má niečo okolo päťdesiatich siedmich stupňov. Takže po tej neskutočnej zime vonku to bolo príjemné spestrenie. Deti skákali do detského bazéna a nám dospelým padlo vhod zanorenie do horúcej vody po ceste autom. Zázrak Žitného ostrova – teplo zo zeme aj v zime. Ja som dokonca na minútku nakukol aj vonku. Niektoré bazény fungujú aj v zime. Takže dole teplo a hore zima. Parádička.
Po čvachtanici vo vode nás napokon čakala už len večera. Deň sme zakončili s pocitom, že toto bude dobrý víkend.
2. deň – vodné dielo a stretnutie s kapybarami
Ráno bolo v duchu objavovania. Prvou zastávkou bolo Gabčíkovo – gigantické vodné dielo, ktoré vzniklo v 70. a 80. rokoch ako reakcia na rozmary Dunaja. Pri priehrade sa dá zaparkovať doslova pár krokov od návštevníckeho centra. Ale opäť to má jednu mini chybu. Ide sa hore kopcom. Keď to Mili zbadala, tak si hneď nariadila jazdu na koni a zahlásila s úsmevom na perách: „Tatinko, toto sa ti určite nebude páčiť“.
Ale samozrejme sme to dali úplne s prehľadom. Kúsok od parkoviska sa nachádza Infocentrum, kde viete prísť len tak, ako my, alebo sa viete objednať na exkurziu.
Vo vnútri nás čakali veľké obrazovky, modely a krátke filmy o tom, ako pracujú plavebné komory. Keď si človek uvedomí, že tu dokážu naraz zvýšiť hladinu vody pod loďou aj o dvadsať metrov, začne brať techniku s ešte väčším rešpektom. V lete je možné prejsť cez komoru aj na lodi, čo si ukladáme do mentálneho šuflíka „nabudúce“. Teraz sme mali aspoň názornú ukážku. Jedna loď sa totiž práve „priparkovala“ do plavebnej komory. Ja osobne som si to chcel pozrieť aj naživo, ako prejde, ale baby ma prehlasovali. Predsalen počasie bolo dosť nepríjemné. Opäť hmla a jemný nepríjemný dážď. Ideme sa zohriať nazad do hotela.
Cestou sme ešte urobili mini zastávku pri kaštieli v Gabčíkove. Kaštieľ v Gabčíkove je na prvý pohľad nenápadné miesto, pri ktorom si dnes málokto uvedomí, akú má minulosť. Kedysi patril rodu Amadeovcov, dnes však už neslúži na reprezentáciu či turistiku, ale ako domov sociálnych služieb. Rozľahlý park okolo kaštieľa je ideálny na pokojné prechádzky a dodáva miestu príjemnú atmosféru. Práve kontrast medzi jeho históriou a každodenným životom ľudí, ktorí tu teraz bývajú, robí kaštieľ zaujímavým — stále tu cítiť minulosť, no život tu ide ďalej úplne obyčajne.
Orechová Potôň a kŕmenie najväčšieho hlodavca
Po historickom výlete v čase sme menili atmosféru úplne – smer Orechová Potôň do prvej súkromnej zoologickej záhrady na Slovensku.
Najsilnejším zážitkom bolo kŕmenie kapybár, ktoré sme si dopredu rezervovali. Prísť k zvieraťu, ktoré je najväčším hlodavcom na svete, a zároveň sa správa ako najpokojnejší plyšák, je jednoducho zážitok na nezabudnutie. Počas 20 minútového stretnutia sme sa dozvedeli veľa zaujímavých informácii, nejaké tie pikošky zo zoo a samozrejme sme sa nasmiali, keď tieto hlodavce olízali Mili ruky. Presne kvôli takýmto momentom sa oplatí cestovať.
Vianočné trhy v Dunajskej Strede
Večer a popoludnie patril opäť Dunajskej Strede. Vrátili sme sa k Žltému kaštieľu, tentokrát na adventný program. Zavítali sme do Žitnoostrovského múzea a hneď nás chytila príjemná atmosféra. Nádvorie i výstavné priestory ožili svetielkami, punčom a dobročinným trhom. Podujatie Kukkonia Advent organizovalo občianske združenie Kukkonia spolu s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Žitný ostrov a múzeom, spája komunitu, podporuje kultúru a miestne školy a dáva všetkým možnosť užiť si sviatočný čas spolu. Podobné podujatia sa tu konajú pravidelne. Určite si ich nenechajte ujsť, keď budete niekde v okolí.
A odtiaľ sme sa presunuli na hlavné vianočné trhy na Trhovisku pri MOL Aréne. Baby si užili vláčik a reťiazkový kolotoč, všade bola sviatočná atmosféra, vôňa punču a sladkostí a ľudia sa pohodovo prechádzali medzi stánkami. Ceny veľmi príjemné – punč za 2,90 € sme už dávno nevideli. Minimálne u ná v Žiline a v Bratislave isto nie. Popri tom tu často býva aj kultúrny program, koncerty či vystúpenia, takže je tu vždy čo pozerať a celkovo je tu taká útulná, rodinná nálada, bez davov veľkomestských trhov.
A taký mini tip od nás. Hneď vedľa je Park Bistro. Punč tam z okna predáva mačka a vo vnútri bolo naozaj útulne. Personál mega. Mili išiel na chuť koláčik, ktorý mali ako súčasť trojchodového menu, ale vôbec to nebol problém a doniesli nám ho aj bez tých zvyšných jedál. Všetko, čo sme si objednali bolo naozaj chutné. Jednoznačne odporúčame.
Po celom dni vonku v tej neskutočnej zime, hmle a daždi sme si na záver dňa opäť neodpustili bazén. Lepší záver dňa sa veru vymyslieť nedal.
3. deň – Mlyny na Malom Dunaji
Vodné mlyny v Dunajskom Klátove a Kolárove boli poslednými dvomi zastávkami nášho putovania a boli presne tým typom miest, kde sa prirodzene spomalí. Mlyn v Dunajskom Klátove stojí pri Klátovskom ramene Malého Dunaja v území s piatym stupňom ochrany, čo je na Slovensku ten najvyšší. Je to cítiť hneď po príchode – ticho, voda, staré stromy a pocit, že ste sa ocitli niekde mimo času. Samotný mlyn je technickou pamiatkou z konca 19. storočia a kedysi bol súčasťou hustej siete mlynov, ktoré zásobovali celé okolie. Zaujímavé je, že mlynári tu neboli len „výrobcovia múky“, ale patrili medzi vážené postavy obce. Fun fact: vodná energia sa tu nevyužívala len na mletie, ale poháňala aj ďalšie mechanizmy v hospodárstve.
Kolárovský vodný mlyn má úplne inú, no rovnako silnú atmosféru. Ide o repliku lodného mlyna, teda typu, ktorý kedysi plával priamo na rieke a dal sa v prípade povodní presunúť – na svoju dobu až prekvapivo praktické riešenie. Silným zážitkom je už samotný príchod, pretože k mlynu vedie 86-metrový krytý drevený most, ktorý patrí medzi najdlhšie svojho druhu na Slovensku. Je celý z dreva, bez betónových pilierov, a postavený podľa historických predlôh, takže prechod cez neho je tak trochu návratom v čase. Fun fact: most dnes často slúži aj ako „galéria“ pod holým nebom – menia sa tu výstavy a pri každej návšteve vyzerá trochu inak. Ako bodka za cestou to bola veľmi vydarená zastávka.
Záver
Keď sme si balili veci do auta, uvedomili sme si, že Žitný ostrov nás úprimne prekvapil. Je to miesto, ktoré na mape často prehliadneme, no pritom ponúka zážitky pre rodičov aj deti, históriu aj súčasné technické divy, wellness aj dobrodružstvo. A to všetko v dojazde, ktorý zvládnete i s dvoma malými „cestovateľmi“ na zadných sedadlách. A vôbec nevadilo, že bol celý víkend dážď a hmla.
Ak hľadáte víkend, počas ktorého zabudnete na stres a objavíte nový kúsok Slovenska, Žitný ostrov je výborná voľba. Určite sa sem niekedy vrátime – možno v lete, keď Dunaj žije ešte živšie a kapybary majú chuť na ďalšie mrkvy.
Vidíme sa na Žitnom ostrove!
Ak vás zaujímajú destinácie nie len doma, ale aj v zahraničí, nezabudnite sledovať náš blog Cestuj za menej, instagram a facebook.
Ďakujeme!
*Disclaimer: Článok vznikol v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Žitný ostrov – Csallóköz. Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
