Bibione – rodinná dovolenka, ktorá nás príjemne prekvapila

Bibione, ako sme ho nečakali, alebo ako sa z jednej spolupráce stala dovolenka, kam sa ešte určite vrátime.

Ideme do Bibione? Asi takto začalo naše plánovanie letnej dovolenky pár mesiacov dozadu, keď nás oslovili z miestnej turistickej organizácie pre Bibione. Spýtali sme sa okolia a reakcie boli naozaj rôzne. Ľudia nás odhovárali – vraj samý dáždnik, hlava na hlave. Ale v skutočnosti? Široké pláže, čistá voda, pozvoľný vstup do mora, všetko ideálne pre deti. A čo je top – väčšina ubytiek má v cene aj ležadlá so slnečníkom, takže každý si nájde svoje miesto.

Práve preto sme radi, že sme na spoluprácu kývli a Bibione sme navštívili. Ale popravde, mali sme aj trochu obavy. Bude to tam preplnené? Nebudeme sa s kočíkom predierať davom? Nestane sa z toho len ďalší taliansky rezort bez duše?

Dnes môžeme s istotou povedať: obavy boli zbytočné. Bibione nám ukázalo svoju pokojnú, priateľskú a najmä rodinnú tvár.

Deň prvý: Základné info a príjazd

Bibione leží v severnom Taliansku, v oblasti Benátsko, priamo na pobreží Jadranského mora. Len niekoľko kilometrov od známeho Lignana či historického Portogruara. Je to moderné prímorské stredisko, ktoré sa špecializuje na rodiny – pláže sú bezpečné, služby orientované na deti a infraštruktúra výborne zvládnutá.

Z domu sme vyrážali zo Žiliny popoludní – po tom, čo sme vyzdvihli Milicu zo škôlky. Prvú časť cesty sme si rozdelili a prenocovali sme v rakúskom Spielbergu, len kúsok od Red Bull Ringu. Práve tam totiž štartoval predĺžený víkend Formuly 1, a celé okolie už žilo oranžovou – fanúšikovia z Holandska obsadili hotely aj kempy, aby podporili svojho Maxa.

Ak sa vyberiete do Bibione cez Rakúsko aj vy, odporúčame cestu po A2 cez Semmering. Ušetríte na poplatkoch na tunely a celková cena bude len za dialničnú známku v Rakúsku a mýto v Taliansku. Trasa Tarvisio → Latisana stojí približne 14€ a platiť sa dá v hotovosti alebo kartou.

Prvé dojmy z Bibione

Do Bibione sme dorazili popoludní po dlhej ceste autom. Unavení, trochu rozbití, deti rozospaté a my ešte v cestovných veciach. Najskôr sme zamierili do Agenzie Sole, kde sme si vyzdvihli kľúče od ubytovania a dostali základné informácie. Pridali k tomu aj bezpečnostný náramok ku skrinke na pláži a info o ležadlách a slnečníku, ktoré sme mali k dispozícii.

Zaujímavosťou je, že v tejto agentúre pracuje aj slovenský personál, takže ak budete mať šťastie, viete sa dohovoriť aj po slovensky – čo vždy poteší.

Ubytovanie v apartmáne Dolce Vita 2 v Bibione

Ubytovaní sme boli v apartmáne Dolce Vita 2 v novej rezidencii na Via Acquario 17, približne 390 metrov od pláže a 100 metrov od centra s pešou zónou a Lunaparkom. Takže úplne super poloha. Ceny sa v ňom pohybujú v rozmedzí od 455€ až po 1105€ za týždeň. Čo je za mňa super cena. Hlavne s ohľadom na to, že sú tam dve spálne s manželskou posteľou, obývačka s rozťahovacím gaučom a dve terasy. Fakt super pohodlné pre 5 dospelých osôb.

V cene sme mali aj parkovacie miesto za zamknutou bránou na kód, takže paráda. My sme boli naozaj spokojní.

Večera v Ai Casoni

Potom nás už čakala rezervovaná večera v Ristorante Ai Casoni – jednej z najznámejších reštaurácií v oblasti, ktorá si zachovala atmosféru starého rybárskeho prístavu. Nachádza sa pri lagúne, mimo hlavného centra, obklopená vodou, trstinami a pokojom.

Predtým, ako sme si sadli k stolu, sme si stihli dať krátku prechádzku po pláži. Deti si ošahali piesok, my sme si pretiahli nohy a zhlboka sa nadýchli morského vzduchu. Napriek tomu, že sme boli oblečení ako po tankovaní na diaľnici, v reštaurácii panovala priateľská a uvoľňujúca atmosféra.

Mili nesklamala a objednala si hranolky s kečupom, čo obsluhu trošku prekvapilo – ale s úsmevom to prijali. My s Majkou sme si dali stejky, a boli naozaj výborné – šťavnaté, perfektne pripravené, presne to, čo sme po ceste potrebovali.

Ai Casoni funguje od roku 1975 a je známa najmä pre svoje rybie špeciality. Tie sme žiaľ nevyskúšali, možno nabudúce.

Deň druhý: Cyklorande vo Val Grande

Druhý deň sme začali výborne – raňajkami v Cocobongo Bibione. Podnik sme doslova otvárali spolu s usmievavým čašníkom už ráno o 7:00. Objednali sme si mix sladkého a slaného – vajíčka so slaninou, lievance s ovocím a nutelou a k tomu jahodové milkshaky. Mili sa tam cítila dobre, najmä preto, že hneď po príchode bežala rovno na pláž. Bolo to ešte predtým, ako nám stihli pripraviť raňajky. Nakoniec ju z pláže vyhnal až prelet stíhačiek, ktorý ju poriadne vyľakal. Pravdepodobne išlo o nácvik na leteckú show, ktorá bola plánovaná v neďalekom Lignane pár dní po našom príchode.

Olivia štrajkuje, Majka ostáva v meste

Po raňajkách však nastala malá zmena plánu – Olivia vyhlásila štrajk. Dnes vraj výlety nehrozia. A tak Majka ostala s ňou v meste a spolu si spravili pohodový program. Prešli sa pešou zónou v centre Bibione, ktorá vedie stredom mesta – Corso del Sole a Viale Aurora. Táto časť Bibione je plná obchodíkov, zmrzlinární, reštaurácií a lavičiek v tieni stromov.

Majka mi neskôr hovorila, že sa im to prechádzanie veľmi páčilo – pokojné tempo, Olívia v kočíku, občas niečo malé na zahryznutie, občas zmrzlina, občas zastávka pri fontáne. Pešia zóna v Bibione je ideálna na relax bez áut a s množstvom tienistých miest, čo s malým dieťaťom ocení každý rodič.

Výlet do Val Grande – cyklorande s Mili

Ja som teda vyrazil len s Mili. Naše bicykle sme mali už pripravené z požičovne – požičovní je v Bibione naozaj neúrekom a ceny sa pohybujú okolo 10 € na deň. Vybaviť bicykel tu nie je žiadny problém – stačí prejsť pár ulíc a vždy nájdete ďalšiu požičovňu.

Vyrazili sme smerom na severozápad, kde sa rozprestiera prírodná rezervácia Val Grande – jeden z najpokojnejších a najkrajších kútov Bibione. Je to územie plné borovicových lesov, močiarov, pieskových dún a pozorovacích bodov, kde hniezdia vtáky a žijú divé zvieratá. Vstupné je symbolické, okolo 2 €, ale v časti, kde sme boli, sa dá vojsť aj bezplatne – po označených trasách.

Náš cieľ bol jednoduchý – malá vyhliadka pri starej usadlosti, ktorá je ukrytá medzi stromami. Práve tam sme stretli staršieho pána, ktorý nám porozprával, že sa spolupodieľal na úpravách a výstavbe tejto časti parku. Bol hrdý na každú lavičku aj chodník – a právom.

Veľkým bonusom tejto zastávky bolo mini ihrisko hneď vedľa usadlosti, kde si Mili s radosťou poskákala, posmýkala a trošku vybláznila energiu.

Na trase sme ešte stretli mladý taliansky pár a jednu rodinku z Maďarska – a práve ich dvaja chlapci sa zjavne zapáčili Mili. Tak veľmi, že ich ponúkla našimi gumenými medvedíkmi, ktoré som so sebou našťastie zobral. No a potom prišla tá otázka dňa:
„Tati, toto bolo rande?“
Prvé cyklorande medzi borovicami, s medvedíkmi a ihriskom. Nezabudnuteľné.

Popoludnie na pláži a večera so slovenskou stopou

Popoludnie sme strávili na pláži. V cene apartmánu sme mali aj ležadlá so slnečníkom, a dokonca sa nám podarilo obsadiť miesto v druhej rade pri vode – čo bol malý úspech. Voda bola čistá, teplá a s pozvoľným vstupom do mora, ideálna pre deti. Na pláži bolo aj detské ihrisko, ale keďže bolo dosť horúco, tentoraz sme ho vynechali a radšej sa bláznili vo vode.

Väčšina ubytovaní má v cene lehátka a slnečník na pláži. Ak by ste náhodou nemali, tak sa ceny pohybujú nasledovne:

Lehátka si viete zabezpečiť priamo na pláži alebo sa to dá urobiť aj pohodlne online tu. Vyberiete si sektor, pozíciu a potom už len hurá na pláž.

Na večeru sme si vybrali MACI Drinks & Food – bistro, ktoré by sme si možno inak ani nevšimli. Ale veľká vec: majiteľka je Slovenka! Príjemná, komunikatívna, denne prítomná a s úsmevom. Objednať sa dalo „napoly slovensky“, jedlo vynikajúce. Síce sme prišli len na niečo ľahké – vonku bolo teplo, a tak padli vhod Cézar šalát, sendviče, nugetky a niečo malé na zahryznutie. Všetko bolo výborné. Personál bol skvelý, hlavne pani majiteľka, ktorá nám venovala úsmev aj chvíľu pozornosti. Mili doniesli pastelky a omaľovánky, a zatiaľ čo si spokojne kreslila, Oli nám potichu kradla z tanierov hranolky a nugetky – hoci ich ešte nemôže, pretože je stále malá. Ale tvárila sa pritom veľmi nenápadne.

Deň tretí: Pomalé ráno v Chiosco Blu a prechádzka v Portogruaro

Na tretí deň sme si dopriali pomalší štart – vybrali sme sa na raňajky do Chiosco Blu, ktoré otvára až o 9:00. Presne preto sme ho zvolili, lebo sme si všetci poriadne pospali, čo bolo po predchádzajúcich dňoch skutočne potrebné. Zvláštny, takmer magický moment – doma naše baby vstávajú skoro, tu sme mali príjemný pokoj a kľud. Personál v Chiosco Blu bol úžasný, srdečný a pozorný. Dokonca nás prišiel osobne pozrieť pán kuchár v kuchárskej čiapke, čo našu Mili neskutočne potešilo.

A ešte jeden milý moment – Majka si objednala jablkovú štrúdľu, ale zrazu sme si ani nevšimli, ako jej na tanier doputovala malá ručička. Mili 😀 A potom už ťahala jej dezert k sebe! Nakoniec zvíťazila – deti 1, rodičia 0, ako to už býva.

Portogruaro

Po raňajkách sme sa vybrali do Portogruaro, malého mestečka, ktoré nás všetkých očarilo. Mili nám celý čas pripomínala, že chce zmrzlinu, no odolali sme a zmrzlinu sme si nechali na neskôr ako sladkú odmenu. Portogruaro je neuveriteľne fotogenické miesto, so svojimi úzkymi uličkami a historickými budovami vytvára pravú atmosféru talianskeho poklidu. Prechádzka tu bola ako krok späť v čase.

Čo nás na Portogruaro zaujalo najviac, je jeho história. Mestečko vzniklo už v 12. storočí ako významný prístav na rieke Lemene a dodnes tu nájdete starobylé hradby a kostoly, ktoré rozprávajú príbehy dávnych čias. A tu je jedna zaujímavosť, ktorá nás fakt pobavila – hovorí sa, že pod mestom je ukrytý poklad rytierov Templárov! Podľa legendy mali Templári v Portogruaro tajnú základňu a práve tam schovali svoje bohatstvo. Poklad sa síce nikdy nenašiel, ale pri prechádzke uličkami sa človek neubráni predstavám o tých dobrodružstvách a tajomstvách, ktoré toto miesto skrýva.

Skoro sme ostali bez masáže

A z prehliadky mesta sme sa vrátili nazad do Bibione, kde som mal pre Majku prekvapenie. Masáž. Ale takmer sme ju nestihli. Mali sme ju síce objednanú vopred, ale zabudli sme, že do kempu autom môžu vchádzať len ubytovaní hostia, a my sme tak museli zaparkovať vonku. A práve okolo poludnia to bol celkom problém, pretože všetci boli na pláži a voľné miesto sa hľadalo naozaj ťažko. Nakoniec som jedno miesto našiel a z recepcie nás k wellness centru odviezol mladý muž na malom vozítku. Pre Mili to bol zážitok – vozítko pripomínalo skôr turistický vláčik, a celú cestu sa z toho veľmi tešila.

Popoludnie sa potom rozdelilo podľa záujmov: Majka si užila zaslúženú relaxačnú masáž v SeaWell Centre priamo v kempe Capalonga, zatiaľ čo ja som zobral Mili a Oli k bazénu. V tieni, pri špliechaní detí a s vôňou zmrzliny v rukách sme si užívali úplný pokoj – niekedy naozaj netreba viac, než takéto jednoduché chvíle. Len Majka asi nemala moc radsoť. Ten stupeň zafúľania u Mili po konzumácii zmrzliny bol naozaj výnimočný.

Večer patrí kolotočom

Večer sme si chceli naozaj vychutnať. Zavítali sme do New Shany Ristorante Pizzeria, reštaurácie priamo na pláži v časti Bibione Pineda. Jedlo bolo vynikajúce – my sme si dali lasagne a cestoviny, ktoré boli čerstvé, domáce a presne také, aké si predstavujete pod pojmom „talianska kuchyňa pri mori“. K tomu hrala živá hudba a šumelo more. Po večeri sme sa ešte vybrali na prechádzku po pláži pri západe slnka. Bolo to tiché, čarovné, také, čo si zapamätáte.

A potom – večer patril deťom. Luna Park Adriatico je ikonou Bibione už viac ako 25 rokov. Farebné svetlá, kolotoče, autíčka, smiech a vôňa cukrovej vaty – všetko, čo má správny lunapark mať. Na kolotočoch sa vybláznila hlavne Mili. Keď zaznelo „posledná jazda“, nasledovalo ešte minimálne štyri ďalšie – pretože posledná nikdy nie je naozaj posledná, najmä keď svietia svetlá a hrá hudba. A áno – aj slzy boli, lebo posledná jazda v lunaparku nikdy nie je naozaj posledná. No nečudujeme sa – aj my dospelí sme sa tam cítili ako deti.

Praktické info

Ceny v lunaparku na Bežné atrakcie (autíčka, detské kolotoče, trampolíny) sú väčšinou 5 € až 8 € za jednu jazdu. Silnejšie a väčšie atrakcie (ruské koleso, väčšie kolotoče, rýchle hojdačky, horské dráhy) sa ceny pohybujú v rozmedzí 8 € až 15 € .

Určite odporúčam navštíviť stránku Lunaparku a z časti PROMOZIONI si stiahnuť a vytlačiť kupóny na pondelky, stredy a piatky. Bývajú tam zľavy 1€ alebo 50%. Oplatí sa.

Deň štvrtý: Maják, neskoré raňajky a loď, ktorú sme len tak tak nestihli

Ráno sme začali naozaj neskorými raňajkami – po desiatej – v útulnej Pasticceria Aroma, kam nás doslova vcucol výklad plný čerstvého pečiva a vôňa kávy. Domáce ovocné šťavy, čerstvé pečivo a najmä ovocný bowl, ktorý odporúčame všetkými desiatimi – ľahký, osviežujúci a krásne naservírovaný. Ak pôjdete okolo, určite sa tu zastavte, stojí to za to.

Potom sme sa vydali na bicykloch smerom k majáku Faro di Bibione. Príjemná cyklotrasa viedla cez borovicový les, v tieni a mimo hluku mesta. Cieľom bol nielen samotný maják, ale aj Passo Barca, kde premáva loďka pre cyklistov smerom na Lignano. Lodička funguje ako ekologické spojenie medzi dvoma letoviskami a preváža aj bicykle. Cesta trvá len pár minút, ale je to zážitok.

Plavba stojí 1 € za osobu, deti do 10 rokov majú vstup zdarma. Premáva v sezóne približne každých 30 minút. My sme, bohužiaľ, prišli presne vtedy, keď sa loď už vzďaľovala od brehu. Nevadí – aspoň máme dôvod vrátiť sa. Pri majáku sme sa ešte na chvíľu zastavili, stretli sme niekoľko Slovákov, prehodili pár slov a deti si vymenili piesok a vodačky.

Sagan z nás asi nebude

Cestou naspäť prišiel nečakaný moment: Majka prudko zabrzdila, ja s Mili za ňou to neubrzdili. Pád, piesok v ušiach, trocha sĺz – ale aj to patrí k dôverným dovolenkovým spomienkam. Najväčší stres mal asi pán, ktorý išiel na bicykli za nami a pomáhal nám dvihnúť bicykel – s obavami, či je všetko v poriadku. Našťastie sa nikomu nič nestalo a mohli sme pokračovať ďalej. A keď už sme si mysleli, že sme videli všetko, stala sa ešte jedna haluz – Olivia počas jazdy v nosiči normálne zaspala. Posediačky, v pohybe, na bicykli, bez mihnutia oka. Nič s ňou nepohlo. Kto by bol povedal, že sa dá zaspať v takej polohe – ale evidentne áno. A my sme potichu krútili hlavou a išli ďalej, aby sme ju nezobudili.

Večera, vláčik a promenáda v Bibione

Našu poslednú večeru sme strávili v Pizzerii Paron – poctivá domáca kuchyňa, presne ten typ miesta, kde varia tak, ako to má talianska mama rada. Po večeri sme vrátili bicykle do požičovne Bike & Moto a rozhodli sa urobiť si ešte malý bonus: Vyhliadkový vláčik cez Bibione. Následne ešte prechádzka po promenáde, svetlá, stánky, hudba z ulice, smiech detí.

Deň piaty: Lúčenie pri lagúne

Posledné raňajky sme si dali v Chiosco Seven – ikonickom mieste pri lagúne. Croissant, obrovský pohár domáceho ovocného džúsu – ktorý sme ledva dopili – a výnimočne aj ranná zmrzlina pre Mili. Pretože na dovolenke sa môžu pravidlá občas ohnúť. Deti v piesku. Nič viac netreba. Potom sme už len pobalili posledné veci a zamierili smer Lago di Garda a Gardaland. Ale to je už iný príbeh.

Ceny jedál

Keď sme boli v Bibione, všimli sme si, že ceny jedál sú dnes už veľmi podobné tým, na aké sme zvyknutí doma na Slovensku. Či už ide o pizzu, hlavné jedlo alebo zmrzlinu, rozdiely v cenách sú naozaj minimálne. Možno sa vám hodí mini tabuľka, kde sme zosumarizovali, koľko to stálo nás v podnikoch, ktoré sme navštívili.

Na záver

Bibione, ako sme ho nečakali. Spočiatku to mala byť len krátka spolupráca, výlet na pár dní. Ale veľmi rýchlo sa z toho stala dovolenka, na ktorú budeme dlho spomínať – a kam sa ešte určite vrátime.

Po návšteve Gardalandu sme sa do Bibione spontánne vrátili a strávili tam ešte pár ďalších dní v Lino delle Fate Eco Village Resort. Opäť pár dní na pláži, pri bazéne, mini disko, maľovanie a hry v kútiku. Parádička. Páčilo sa nám tam naozaj veľmi. Pohoda, priateľská atmosféra, široké pláže, dobré jedlo. Bibione má jednoducho niečo, čo vás prinúti zhlboka sa nadýchnuť a povedať si: „Toto je presne to, čo sme potrebovali.“

A možno sa tam uvidíme aj nabudúce. 😉

A ak vás zaujímajú i iné destinácie nie len doma, ale aj v zahraničí, nezabudnite sledovať aj náš blog Cestuj za menej, instagram a facebook.

Vidíme sa v Bibione!

Dovidenia!

*Disclaimer: Článok vznikol v spolupráci s bibione.com

Daniel

Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.

www.cestujzamenej.sk