• Deň 9 – 30.12. 2016 – Kambodža – prvý dotyk so Siem Reap

Do Kuala Lumpuru sme prileteli pred druhou hodinou rannou.  Kým nám dorazila batožina boli už skoro 3 a tým pádom nám ostali len 3 hodinky do odletu smer Kambodža. Majka sa poukladala na lavičky a ja som išiel kúpiť nejaké raňajky a dačo na pitie. Tiež som hádzal očkom kedy bude otvorený drop off na batožinu aby sme sa jej čo najrýchlejšie zbavili a behali po letisku naľahko.

Hneď ako sa otvorila prepážka, odovzdal som batožinu a presunuli sme sa ku odletovej bráne. Let prebehol v poriadku a o pol ôsmej miestneho času sme pristávali v meste Siem Reap.  Ešte nás čakali miestne formality. Na vstup do krajiny je potrebné vízum, ktoré sa dá vybaviť priamo po prílete. Potrebujete 30USD na osobu, dve fotografie, pas platný minimálne 6 mesiacov po plánovanom odlete a vypísanú vstupnú kartičku. Tú si vypíšte ešte v lietadle a máte náskok hneď od úvodu. Proces vstupu je dosť rýchly. Postupne pristupujete k jednotlivým úradníkom a odovzdávate jednotlivé veci. Na konci dostanete pas, v ktorom je vlepené vízum. Odtiaľ sa presuniete na pasovku a ste v Kambodži. Presunuli sme sa ku kolotoču, kde sa už krútila naša batožina.

S ubytovaním som mal dohodnuté, že po nás niekoho pošlú. Majke som povedal, že nás bude čakať transfer z hotela – motorikša / tuktuk. Ona si myslela, že si robím srandu a očakávala taxík. Po východe z letiska na nás čakal chalanisko s tabuľkou a tak nebolo vôbec náročné ho nájsť. Presunuli sme sa na parkovisko kde stál náš dopravný prostriedok. Majka neveriacky prekrútila očami.

Kambodža – Siem Reap – letisko

Kambodža – Siem Reap – odvoz do hotela

Vyrazili sme na cestu k hotelu. Táto krajina je naozaj ako z iného sveta. Jedna hlavná cesta, a potom už len nespevnené cesty všade navôkol. Opäť niečo nové čo sme ešte nezažili. Ubytovanie sme mali v hoteli Tareach Angkor Villa a cena za noc bola cca 20€.  Keďže bolo skoro ráno tak nás ešte nemohli ubytovať. Nám to však nevadilo. Nechali sme si tam veci a išli sme objavovať mesto.

Siem  Reap je menšie mesto a preto má dosť kompaktné centrum. Všade máte blízko, hlavne ak bývate v centre. My sme bývali cca 5 minút peši od centra diania od ulice Pub Street. Nakoľko sme sa prechádzali po meste v dopoludnajších hodinách, skoro nikoho sme nestretli. Nešlo nám do hlavy, kde všetci sú. Na druhý deň sme na to prišli. Všetci boli v Angkor Wate.

Postupne sme si prešli mestom, pozreli miestne trhy, nejaké chrámy a keďže sa blížil čas obeda tak sme sa šli najesť. Už pred odchodom si z nás ľudia robili srandu, že do Kambodže sa chodí lekvár kosiť a nič tam nie je a vraj budeme aj hladní, lebo tam nič nemajú. Opak bol však pravdou. Mali tam naozaj neskutočne štýlové podniky, za ktoré by sa nehanbili ani u nás. Dačo sme zjedli a pobrali sme sa nazad do hotela.

Kambodža – Siem Reap – prechádzka mestom

Kambodža – Siem Reap – prechádzka mestom

Kambodža – Siem Reap – prechádzka mestom

Kambodža – Siem Reap – načo mi je náklaďák?

Naša izba už bola pripravená, a preto sme si mohli ísť na chvíľu oddýchnuť. Podvečer sme sa rozhodli, že pôjdeme obzrieť ruch mesta. Predtým som sa však ešte s recepčným dohodol, či by nás ráno mohol čakať tuktukár aby sme mohli vyraziť rovno do Angkoru. Nemal s tým problém. Dohodli sme si celodenný výlet za 13 USD.

Na ulici Pub Street bola asi miliarda ľudí a hrala tam hudba. Všetko už bolo pripravené na nasledujúci deň. Mali sa tam konať oslavy príchodu nového roka. Najlepšie boli skupinky turistov a ich nadšené pohľady pri cenách za alkohol v tomto meste. Miestne pivo sa predávalo v prepočte za 0,50 € a napr. vodka s redbullom za 1€. No nekúp to. Trochu sme to tam obehli, a potom sme sa presunuli nazad do hotela spať. Na druhý deň nás čakal náročný program.

Deň 10 – 31.12. 2016 – Kambodža – Prvé chrámy a Silvester v uliciach Siem Reap

Ráno po prebudení sme si dali raňajky a chystali sme sa na prvé spoznávanie. Pred hotelom nás už čakal náš tuktukár. Bol to ten istý chlapík, čo nás doviezol z letiska.  Dohodli sme sa, že  v tento deň pozrieme len Angkor Wat a Bayon. Nechceli sme sa moc ponáhľať. Museli sme si ešte kúpiť lístky. Plánovali sme nasledovné 3 dni chodiť po tejto pamiatke, a preto sme zvolili možnosť kúpiť 3 dňovú vstupenku.

Vstupenky sa predávajú len na jednom mieste a ceny sú na miestne pomery dosť vysoké. 1 dňová stojí 37 USD, 3 dňová 62 USD a 7 dňová 72 USD. Vstupenky sú neprenosné, na pokladni si vás odfotia. Pri nákupe si dajte pozor, do akej rady sa postavíte. V každej predávajú lístky na konkrétnu dĺžku.

Po nákupe nás už čakali samotné chrámy. Sadli sme do tuktuku a hurá spoznávať. Už samotná cesta bola zážitok. Cesty ako u nás nečakajte. Premávať sa budete po nespevnených cestách. Keď je sucho tak je to dosť prašné prostredie a niekomu to môže vadiť.

Prvou zastávkou bol Angkor Wat. Už pri príchode nám padla sánka. Ani vo sne sme si nepredstavovali, aké rozsiahle toto miesto je.  Tuktukár zastavil na parkovisku pred chrámom a povedal nám, že nás tam počká. S Majkou sme vykročili v ústrety spoznávaniu. Všade navôkol bolo veľké množstvo ľudí. Väčšina turistou príde len sem a k ďalším chrámom už nepokračuje. Preto to tu môže pôsobiť preplneno. Postupne sme si preliezli celý chrám z každej strany.

Vo vnútri sa nachádza aj veľké množstvo miestnych, predávajúcich jedlo, suveníry, oblečenie a iné veci. Areál je to veľký, a preto niekedy padne vhod kúpiť si od nich vodu alebo čerstvé ovocie, ktoré pred vašimi očami pripravia. Nám neskutočne chutil ananás a kokos.

Kambodža – Angkor Wat

Kambodža – Angkor Wat – trošku plno

Kambodža – Angkor Wat

Kambodža – Angkor Wat

Po nejakých 2-3 hodinách na tomto mieste sme sa rozhodli opäť vrátiť k nášmu šoférovi. Najskôr som mal obavu, že ho v tom množstve  motoriek a ľudí nenájdem, ale chalanisko už z diaľky na nás mával.  Prišli sme k nemu a pokračovali sme ku ďalšiemu chrámu.  Bol to Bayon Temple, ktorý sme poznali z filmu o Transformeroch. Aj na tomto mieste bolo dosť veľa ľudí, ale podstatne menej ako v predošlom. Opäť sme si toto miesto pobehali z každej strany a po približne 2 hodinách sme sa vrátili na parkovisko.

Kambodža – Angkor Thom – na koho kukáš?

Kambodža – Angkor Thom – tu by mali byt Transformers…

Kambodža – Angkor Thom

Opäť sme odvoz nemuseli hľadať, nakoľko nás rovno pri východe čakal.  Bolo už dosť veľa hodín a my sme sa chceli ešte nachystať na novoročnú oslavu. Chalanisko, čo nás viezol uplynulé dva dni nám oznámil, že zajtra nemôže a pošle kamaráta. Presunuli sme sa do mesta. Zaplatil som mu 15USD namiesto dohodnutých 13 a v jeho očiach bolo vidieť neskutočnú radosť.

Potom sme sa presunuli do centra aby sme sa najedli. Zas vyhrala ulica Pub Street, kde sme si vyhliadli iný podnik ako v predošlý deň.  Ja som oba dni jedol z tradičného khmérskeho menu a Majka išla do klasiky. U nej všade vyhrávajú jedlá typu pizza, kuracie prsia a podobne. Ja som v tomto odvážnejší a všade skúšam. Zatiaľ úspešne.  Po jedle sme ešte prebehli miestne trhy a pobrali sme sa nazad do hotela.

Večer sme vyrazili do mesta. Celé mesto bola jedna obrovská diskotéka. Z každého hotela, baru alebo akejkoľvek budovy hrala hudba. A nie len to. Normálne miestna omladina mala vytiahnutú aparatúru a hrali len tak na ulici rôzne aktuálne pecky. V strede Pub Street bolo postavené pódium, na ktorom sa odohrával kultúrny program. Cvhíľu pred polnocou to bola jedna veľká divočina. Dav šalel a čakal na odrátvanie. Keď odbila polnoc tak to bolo ako na futbalovom zápase. Neskutočný krik a rev. Bol to veľký zážitok sledovať ľudí navôkol. Ešte chvíľu sme pobudli v meste a potom rýchlo do hotela. Ráno nás totiž čakal malý okuh v Angkor Wate.

Kambodža – Siem Reap – NYE

Deň 11 – 1.1. 2017 – Kambodža – Transformeri kde ste?

Ráno po raňajkách nás už čakal nový šofér tuktuku. Bol mladší a hneď od rána mal úsmev na perách. Po nastúpení nám hneď podal fľaše s vodou a povedal, že keď budeme chcieť ďalšiu, stačí povedať. Dohoda bola dnes malý okruh a na ďalší deň veľký okruh spoločne s východom slnka.  Vybrali sme sa na cestu. Chalanisko nám rozprával rôzne príbehy viažuce sa k jednotlivým miestam, ktoré sme postupne navštevovali. V tento deň sme vynechali hlavný chrám aby sme sa vyhli davom turistov.

Prvou zastávkou bol komplex Angkor Thom a chrám Bayon. Otvára sa až o 7:30 a my sme tam dorazili už pred 7:00. Vstup bol strážený, ale mňa napadlo sa ísť spýtať či by nás tam nepustili skôr. Prišiel som k zriadencovi a slušne som sa ho opýtal či by bolo možné ísť si to tam pozrieť už teraz. Nebol proti a pustil nás dnu. Nám sa tak naskytol neskutočný pohľad. Prechádzali sme sa po chráme a navôkol nebola ani živá duša. Po cca 40 minútach a asi milióne fotiek sme opúštali miesto práve v čase keď sa otváralo. Ľudia stáli pred vstupom v rade a čakali, kedy dá zriadenec pokyn, že môžu ísť dnu. Nevedno čo si o nás pomysleli, keď sme vychádzali. Odtiaľ sme sa presunuli k ďalším chrámom od Prasat Topwest, Phimeanakas, Prasat Top East a iné.

Kambodža – všade samé chrámy

Kambodža – všade samé chrámy

Keď sme prešli celý komplex, tak sme sa vybrali smerom ku víťaznej bráne a smerom ku chrámu Ta Keo. Odtiaľ Banteay Kdei a nakoniec Ta Prohm.  Posledný menovaný môžete poznať najmä z filmov ako Lara Croft alebo Transformers. Aj náš sprievodca volal posledný chrám po známej akčnej hrdinke Lara Croft. Tento chrám je známy hlavne tým, že sú tam stromy zarastené do múrov. Je to naozaj impozantné. V tento deň sme však ani Laru ani Transformerov nestretli.

Práve na mieste známom vďaka Lare sa nám stala smutno-vtipná príhoda.  Išli sme sa tam najesť a pri platení sme sa naozaj pobavili. Vtipné to však bolo asi len nám. Slečna čo mala na starosti pokladňu nevedela počítať. Nebol to ten z prípadov, kedy vás chcú oklamať, ona naozaj nevedela. A pritom to boli základné počty. Mali sme 2x hot dog a 2x colu a malo to stáť 4 doláre. Podal som jej 10 a ona nevedela, koľko mi má vydať. Privolala si na pomoc ešte 2 kolegov a kalkulačku. Asi po 10 minútach mi víťazoslávne doniesli výdavok. Potom tam prišla ešte jedna dvojica a mala ten istý problém. Dievča nevedelo obsluhovať ani kalkulačku. Predpokladám, že asi nevedela čítať a počítať. Naozaj smutné, že existujú miesta kde nemajú ľudia základné vzdelanie.

Ďalšou smutnou časťou pri návšteve týchto miest sú všade prítomné malé deti. Žobrú alebo sa vám snažia niečo predať. Je to dosť smutné, ale určite im nič nedávajte. Deti majú byť v škole. Akonáhle im niečo dáte, je zrazu okolo vás veľký húf detí a budú vás prenasledovať až kým si niečo nekúpite.

Kambodža – Ta Prohm – na potulkách malým okruhom

Kambodža – Angkor – cesta ku chrámom

Kambodža – Ta Prohm – na potulkách malým okruhom

Kambodža – Ta Prohm – na potulkách malým okruhom

Kambodža – Angkor Wat – pouličný bufet

Kambodža – nádherné maľby

Po niekoľkých hodinách chrámovania sme sa vybrali opäť na cestu do hotela. Pred hotelom sme sa rozlúčili s naším sprievodcom a vodičom. Bol som s ním veľmi spokojný. Dal som mu 20 dolárov a chalanisko neskrýval nadšenie.

Vysvetlím to nadšenie. Rozprávali sme sa s ním a vysvetlil mi, že na to aby mohli voziť ľudí po pamiatkach, musia platiť niečo ako mesačný paušál. Ďalej náklady na tuktuk, plus za parkovanie vo vnútri komplexu. Pri cene 14 USD za deň, ktoré od nás pýtal, mu vraj na konci dňa ostane 1 dolár. Ten postačuje aby nakŕmil v tento deň celú svoju rodinu. Niekedy sa však stane, že aj niekoľko dní nikoho neodvezie. Pre mňa tých 6 dolárov navyše nebol moc veľký náklad a on mohol nakŕmiť svoju rodinu nasledujúcich 6 dní.

V hoteli sme si trošku oddýchli a podvečer sme opäť vyrazili do ulíc.  Navštívili sme nočný trh, kde sme nakúpili nejaké suveníry, oblečenie a cukríky. Okrem iného aj durianové. Mne to chutilo ako ponožky s mydlovou vodou, ale v práci mali tieto cukríky dosť úspech. Potom sme sa opäť navečerali  a išli spať. Ráno sme totiž mali v pláne vyraziť 4:30.

Kambodža – Siem Reap – štýlové podniky

Deň 12 – 2.1. 2017 – Kambodža – Chystáme sa na východ slnka

Budík nám zazvonil o 4 ráno. Keďže sme chceli absolvovať východ slnka, neostávalo nám nič né len vstať. 5 minút pred pol sme už vychádzali pred hotel kde na nás už čakal usmiaty chalanisko. Opäť nám dal fľaše s vodou do ruky a vyrazili sme na nočnú cestu ku chrámom. Bola tma ako v rohu, ale na uliciach panoval čulý ruch. Na východ slnka sa chystali tisíce ľudí. Tuk tuk zastavil na parkovisku a povedal, že nás tam počká. Všade bola tma. Ľudia mali na hlavách čelovky, prípadne si svietili s mobilom. Nebolo vidieť ani na krok. Sa čudujem, že niekto nespadol do vody.

Keď sme dorazili ku jazierku pred Angkor Watom, už tam bolo mnoho ľudí chystajúcich si foťáky. Pripojili sme sa ku nim a čakali sme na ranné divadlo. Pomedzi ľudí sa prechádzali obchodníci a predávali okolostojacim raňajky a kávu.  Minimálne polovica ľudí si od nich niečo kúpila.

Po chvíli čakania prišiel ten moment a slnko začalo pomaly vychádzať. Bol to naozaj nádherný pohľad a vôbec nám nevadili tie davy navôkol. Po cca hodinke pozorovania sa začal dav pomaly rozchádzať a vtedy sa nám naskytol dosť smutný pohľad. Niekde z lesa vyšli malé deti a začali zbierať zbytky jedla po turistoch, ktoré začali jesť.  Presne v týchto momentoch si človek uvedomí, ako dobre sa máme.

Kambodža – Angkor Wat – trošku plno

Kambodža – Angkor Wat – východ slnka

Potom sme sa začali presúvať smerom ku parkovisku, kde sme opäť veľmi rýchlo našli mávajúceho vodiča.  Komplex Angkor Thom sme vynechali, nakoľko sme tam boli deň predtým. Išli sme rovno smerom ku  Preah Khan a odtiaľ ku Neak Pean.  Tu nebol skoro nikto. Ku hlavnému chrámu viedol dlhý chodník stredom jazierka. Zaujímavé miesto.

Keď sme sa vracali, zaujala nás tetuška predávajúca čerstvý ananás. Kúpil som pre všetkých. Pre mňa, Majku aj pre nášho vodiča. Potešil sa a s chuťou sa do neho pustil. Bolo to milé. On nám na oplátku opäť vytiahol z prenosnej chladničky vodu.  Pokračovali sme ku Ta Som, East Mebon, Pre Rup a podobne. Potom sme ho poprosili či by nás odviezol niekam kde sú opičky. Zasmial sa a povedal, že vie presne kam nás má odviesť.

Po chvíli sme dorazili do menšieho lesíka. Jedna pani tam predávala banány a po ceste behali opičky. Za 1 dolár sme si kúpili veľký trs banánov s tým, že budeme postupne kŕmiť malé opičky. Plán super, ale realizácia nula bodov. Dobehla jedna väčšia stará opica a vytrhla mi celý trs banánov z ruky.  Potom sme chceli už aj pomaly odísť, ale opice začali po nás skákať. Teda nie po nás, ale po mne. Taká menšia opička mi skákala po chrbte a bol dosť problém zbaviť sa jej. Majka za vreskotu ušla. Bolo to dosť komické. Po chvíli  však opice usúdili, že viac banánov nemáme a stiahli sa.

Kambodža – cestou na motlitbu

Kambodža – hľadal niekto občerstvenie?

Kambodža – opička

Kambodža – chvíľu po útoku

Kambodža – dobre tak ja odchádzam

Kambodža – chrámov nikdy nie je dosť

Odtiaľ sme šli už len do hotela.  Opäť som dal chlapíkovi 20USD a objednal som ho aj na ráno aby nás odviezol  na letisko. Keďže náš let bol plánovaný na nasledujúci deň ráno, večer sme sa ešte pobalili a išli sme posledný večer obzrieť čo je v meste nového. Po krátkom prebehnutí mesta sme sa vrátili do hotela a zaľahli do postele.

Tu si dovolím ešte malú vsuvku. Siem Riep je jedno z najbohatších miest Kambodže, a preto tam nie je až taká chudoba ako inde. Napriek tomu si tu uvedomíte ako sa máme doma dobre.  Ľúto vám príde najmä tých malých detičiek zbierajúcich zbytky po turistoch, prípadne žobrajúcich všade navôkol… Ďalším problémom je, že v celom komplexe Angkor Wat môžete behať všade, kde vás napadne. Pri tak vysokom počte turistov to nie je moc dobrý nápad a mám obavu, že časom sa toto miesto zničí čo by bola naozaj škoda.

Deň 13 – 15– 3.1. – 5.1. 2017 – Malajzia – stále krásna ako vždy

Budík nám zazvonil prezieravo o piatej, nakoľko Majka ako všade nevstala načas. Let bol plánovaný o ôsmej a preto som okolo šiestej chcel byť na letisku.  Okolo pol sme sa konečne vyhrabali z izby a vyšli pred hotel kde nás už čakal chalanisko s tuktukom.  Slnko ešte nevyšlo a tak sme išli tmou zahalenou krajinou.  Na letisko sme prišli po cca 20 minútovej jazde. Cena bola 1 dolár, ale ja som mu dal 5. Bolo fakt milé sledovať tú vďačnosť v očiach.

Na letisku to prebiehalo v pohode. Let odletel načas a okolo poludnia sme už pristávali v Kuala Lumpure. Opäť sme si vzali taxík do hotela Concorde ako predtým.

Nasledujúce tri dni sme strávili túlaním sa po meste.  Nemali sme žiadny program a brali sme to len ako oddych. Niekoľko krát sme si obzreli veže, obehali sme obchoďáky, pozreli nejaké chrámy, prebrázdili China Town a nakúpili sme ďalšie suveníry.  Kuala Lumpur sa nám neskutočne páči, a preto sme si užívali čas strávený v tomto meste.

Na dopravu po meste sme využívali hlavne autobusy zadarmo. Môžete si o nich prečítať v jednom z našich článkov tu.

Malajzia – Kuala Lumpur – autobus zadarmo

Malajzia – Kuala Lumpur

Malajzia – Kuala Lumpur

Malajzia – Kuala Lumpur – trošku vysoko

Malajzia – Kuala Lumpur – fontána

Malajzia – Kuala Lumpur – na nákupoch

Malajzia – Kuala Lumpur – KLCC

V deň odchodu  sme ráno nechali batožinu na recepcii a ešte sme si na chvíľu odbehli do mesta. Potom už len presun na letisko a čakal nás let do Istanbulu. Tam sme prileteli o 19:00 miestneho času a počasie nebolo moc priaznivé. Snežilo a mrzlo.

Nasledujúci let sme mali až na druhý deň ráno a preto sme sa presunuli k Hotel desku aby sme využili hotel zdarma. Strávili sme tam cca pol hodinu a potom sme už smerovali do hotela. Ten bol naozaj pekný a bol neďaleko od letiska.

Deň 16 – 6.1. 2017 – Turecko – Skoro sme tam uviazli

Ráno o 6 bol plánovaný odchod z hotela. Pri odhlasovaní nastala dosť trápna situácia. Keď sa človek odhlasoval, tak po ňom kontrolovali izbu. Dve baby z Malajzie mali však problém. Recepčný tvrdil vraj vzali dáke veci z izby a požiadal ich nech mu ukážu batožinu.  Samozrejme, stratené veci sa našli. Dievčence vybrakovali minibar bez platenia.

Potom už len presun na letisko. Vonku bolo naozaj hrozné počasie a na tabuli na letisku bolo mnoho zmeškaných odletov. Niektoré boli dokonca zrušené. Náš let do Budapešti však stále svietil ako ON TIME.  Po nástupe do lietadla nás dobrú hodinu rozmrazovali. Vonku fúkalo a snežilo, ale nakoniec sme odleteli. Ako sme sa neskôr dozvedeli tak po našom lete už prakticky neodletel žiadny let TK nasledujúce 2 dni a na letisku vládol chaos. Fakt sme mali šťastie.

Po prílete do Budapešti už klassika. Rýchly presun na stanicu a vláčikom domov. Ďalší výlet za nami.

Ak sa ti článok páčil tak ho kľudne pošli aj kamarátom. Nájdeš nás aj na našom facebooku a viac fotiek na našom instagrame. Ak sa chceš dozvedieť kto sme tak klikni sem.

Ďakujeme.

Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.