Úvod
Naša posledná cesta do Ázie, počas minuloročných vianočných sviatkov, bola do poslednej chvíle veľké prekvapenie. Ešte dva dni pred plánovaným odchodom sme nevedeli, ktorú krajinu budeme objavovať ako ďalšiu. Kúpené sme mali len letenky do malajzijského Kuala Lumpuru. Mojím snom bola Kambodža a Majka chcela navštíviť Vietnam. A tak sa aj stalo. Kúpili sme prelety do týchto dvoch krajín. Našu cestu sme začali v Budapešti, odkiaľ sme leteli do Istanbulu a ďalej sme pokračovali smer Malajzia. O tom ako sme sa stratili v Istanbule si môžte prečítať v prvom článku z tejto série.
Deň 1 – 22.12. 2016 – Prvé hodiny v Malajzii
Do Kuala Lumpuru sme pricestovali po pol šiestej večer. Po skúsenostiach z minulého roka sme vedeli, že z lietadla treba vybehnúť čo najrýchlejšie aby sme boli na pasovke medzi prvými.
Tu si dovolím jeden tip pre vás – keď prichádzate od príletov tak sa zdá, že okienká sú len na začiatku a preto tam všetci ľudia idú a sú tam dlhé rady. Keď však prejdete o pár metrov ďalej, sú tam ďalšie okienka, kde sú rady poznateľne kratšie.
Po cca pol hodinke v rade dostávame pečiatku do pasov a utekáme ku kolotoču po batožinu. Tam prichádzame skôr ako batožina. Ja preto odbehnem do bankomatu vybrať peniaze na taxík a kúpiť nejaké občerstvenie. Keď som sa vrátil, akurát začali padať prvé kufre a naše boli medzi prvými.
Objednaný sme mali cez booking Hotel Concorde neďaleko veží – bývali sme tam už minulý rok, a preto sme sa rozhodli opäť ho skúsiť. Cena bola celkom fajn 46 € za noc s raňajkami a výhľadom na veže.
Nakoľko sme boli dvaja, viac sa oplatilo ísť z letiska taxíkom ako vlakom. Taxík však neberte len tak na ulici. Na oboch letiskách KLIA a KLIA2 sú búdky, v ktorých sa dá predplatiť cesta taxíkom. Vy dostanete potvrdenku, ktorú už len odovzdáte taxikárom. Odporúčam vziať červené – tzv. „budget taxi“, ktoré je o polovicu lacnejšie ako modré taxíky. Cena do nášho hotela stála v prepočte cca 17€, pričom za vlak by sme zaplatili 23 € a museli by sme prestupovať. Samozrejme dá sa ísť aj lacnejšie autobusom. Cesta autobusom stojí cca 4€ +1€ nadzemkou takže sa dostanete na cenu cca 10€ pre dvoch.
Po príchode do hotela sme dostali izbu s výhľadom na veže na 7 poschodí. Taktiež som dohodol taxík na ráno, ktorý nás mal odviezť na letisko. Dobré je vypýtať opäť červený budget taxi, nakoľko ak im to nepoviete, zavolajú vám modrý, ktorý je ako som spomínal drahší. Taktiež som sa s recepčnou dohodol aby nám pripravili raňajky so sebou.
Potom sme už len vybehli do izby. Dali sme sa do poriadku a utekali sme do mesta pozrieť čo sa od minulého roka zmenilo. Veže stáli stále na svojom obvyklom mieste, ale panoráma okolo sa trochu zmenila. Pribudli minimálne 3-4 nové paneláky a stále pokračujú vo výstavbe. Pozreli sme si okolie, prešli sa v parku pred vežami, dačo sme zjedli a hurá nazad do hotela. Bola to len taká rýchla 1-2 hodinová prechádzka – pred odletom domov sme mali v pláne ešte 2 dni v Kuala Lumpure takže sme nemali na prvý večer nejaké extra plány.
Deň 2 – 23.12. 2016 – Vietnam – Všade samé motorky a nevychovaná banda z Nemecka
Tento deň začal veľmi skoro pretože nás čakal ranný let do Vietnamu. Vstávali sme niekedy okolo 4 hodiny rannej keďže letisko je vzdialené nejakú hodinku cesty z centra a odlet bol plánovaný na 8:00 so spoločnosťou Air Asia. Na recepcii nás už čakal balíček s raňajkami a taxikár. Odhlásili sme sa z hotela, sadli do taxíka a smerovali na letisko KLIA2 odkiaľ odlietavajú nízkonákladovky. Toto letisko je v podstate jeden veľký obchoďák a preto ak tam aj prídete skôr, čas vám celkom rýchlo ujde. Cena za taxík bola rovnaká ako deň predtým.
Na letisko sme prišli cca 1 a pol hodiny pred odletom a preto sme si najskôr v kľude sadli a zjedli raňajky z hotela. Potom sme boli odovzdať batožinu a nasmerovali si to ku odletovej bráne.
Počas čakania na pasovke sme sa sa s Majuš rozprávali a tipovali kam letia okolostojaci ľudia. Bola to celkom sranda hádať, kam majú ľudia namierené. Pred nami stáli dvaja chalani asi v našom veku a tiež sme ich komentovali a tipovali kam by mohli ísť. V tom sa chalanisko otočil a vyšlo najavo, že je to Čech. Tak sme chvíľku pokecali. On aj s kamarátom sa práve chystali do Yangonu (ten sme tiež zvažovali, ale nakoniec vyhral Vietnam).
Náš let mal meškanie cca 30 minút. Po prílete do Ho Chi Minh City sme sa odobrali do rady na získanie víz. Vyzbrojený informáciami z internetu som si všetky potrebné dokumenty vytlačil a vyplnil dopredu, ale význam to malo na škále od 1-10 asi 0. Vládol tam neorganizovaný chaos. Evidentne priletelo nejaké lietadlo z Ruska, a preto tam bolo dosť ľudí.
Vsuvka k vízam:
„Approval letter“ sme vybavovali dopredu cez stránku Cheap Vietnam Visa a cena bola 6€ za jeden. Podmienky sa však zmenili a teraz je možnosť vybaviť si e-visa bez listu. Následne cena za víza „on arrival“ alebo už spomínané e-visa je 25 dolárov za jednovstupové na jeden alebo 3 mesiace. Taktiež budete potrebovať 2x fotografiu pasového formátu.
Vráťme sa späť k procesu získania víza. Postavili sme sa do rady, alebo skôr takej veľkej hromady ľudí a asi minútu som sledoval ako to funguje. Prišiel som na to, že tam žiadna rada neexistuje a len stačí prísť k okienku, podať pasy, peniaze, fotky, vypísané papiere z internetu a čakať kedy zakričia vaše meno. Tak som to urobil a už sme len čakali. Trvalo to cca 10-20 minút. Nestopoval som to. Zakričali naše mená, podali mi pasy a dokonca mi aj vrátili fotky. Neviem prečo ich nechceli.
Vyliezli sme z letiska a skúsili sme ísť na prepážku spoločnosti jetstar, s ktoru sme mali mať ďalší let na Phu Quock, či by sa nedalo letieť skorším lietadlom. Pani nám narátala, že by sme museli zaplatiť 180€ na jedného, a preto sme kašlali na to. Batohy sme si odložili v úschovni na letisku. Tá sa nachádza na medzinárodných príletoch a musíte vyliezť von z budovy a je na úplnom konci vpravo.
Prvé hodiny vo Vietname sme sa zoznamovali s miestnou dopravou. Vedeli sme, že kúsok od letiska je obchoďák a preto sme ho chceli navštíviť. Všade však bola asi miliarda motoriek a pripadalo nám dosť nebezpečné prebehnúť asi cez 8 pruhovú cestu.
Išli sme sa preto najskôr najesť. Potom sme sa prešli po okolí a odsledovali ako chodia cez cestu miestny. Vyzeralo to asi tak, že proste vkročili do cesty a šli. Tak sme to vyskúšali aj my. Dosť adrenalín, ale časom si na to človek zvykne. Prebehli sme cez cestu do obchoďáku. Vyšli sme na najvyššie poschodie, objednali sme si dačo na pitie a sledovali sme bláznivú premávku vonku.
Potom sme sa presunuli na letisko, vyzdvihli batožinu, opäť ju odovzdali a presunuli sa k odletovej bráne. Tam už svietil náš odlet posunutý o cca 2 hodiny. Takže celkovo v tento deň sme meškali dohromady už vyše 3 hodín. V hale bola aj partia asi 5 chalanov z Nemecka a všetci mali dosť vypité. S Majuš sme zhodnotili, že určite budú sedieť niekde pri nás. A to sa samozrejme potvrdilo.
Objednané som mal miesta v Exit row aby sme tam mali trošku väčšiu pohodu, ale hneď od úvodu bola preč , keď si za nás sadli 3 nemckí puberťáci. Nakoľko viem po nemecky rozumel som všetkému o čom sa rozprávali. Všetci mali okolo 17 rokov a mali náramnú zábavu z toho, že svojím neustálym krikom otravovali celé lietadlo. A akoby toho nebolo dosť, slečna letuška im stále predávala pivo. Po asi 10 minútach od odletu ma to prestalo baviť tak som sa postavil a chalanom som povedal (skôr som asi kričal) čo si o nich myslím. Na ich prekvapenie som im to povedal po nemecky, s čím asi nerátali, že im tam niekto rozumie. Pridali sa ku mne aj ďalší spolucestujúci a tak aspoň na chvíľu nastalo v lietadle ticho.
Po prílete to bolo rýchle nakoľko to bol vnútroštátny let. Za zmienku asi stojí len to, že na tomto ostrove pri odchode z letiska kontrolovali, či vám sedí lístok s číslom batožiny s tým čo je reálne na batohu. Vonku sme si vzali taxík a za cca 5-6 € sme sa odviezli do nášho hotela.
Po príchode do hotela nás čakal milý a usmievavý chlapík – asi jediný kto ako tak vedel v tomto zariadení po anglicky. Odviedol nás do izby, povedal všetky dôležité informácie a my sme mohli zaľahnúť do postele po vyčerpávajúcom dni. Bývali sme v Sea Star Resort a cena za noc bola 53€. V cene boli raňajky a každý deň dopĺňali minibar.
Deň 3 – 24.12. 2016 – Vietnam – Vianoce na pláži
Ráno po prebudení sme sa pozreli von z okna a videli sme tropickú vegetáciu. Všetko bolo ako má byť. Presunuli sme sa na raňajky. Tie sa podávali na pláži a výber bol dosť bohatý. Podľa bannerov a vlajok bolo zrejmé, že hotel mala z veľkej časti obsadený švédska cestovka Tui.
Po raňajkách sme sa rozhodli, že sa vyberieme asi na najznámejšiu pláž na ostrove – Bai Sao Beach. Kedže sa Majka bála jazdy na skútroch, vzali sme si taxík. Cesta na opačnú stranu ostrova stála cca 10 €. Deň predtým som si pozrel, ktorá časť tejto pláže by mala byť najkrajšia a tak sme povedali Taxikárovi aby nás odviezol ku reštaurácii Paradiso. Lehátko so slnečníkom stálo cca 7€ na deň. Nápoje sa pohybovali v cenách okolo 1-2€. Na vietnamské pomery tam bolo dosť draho, nám to však nevadilo nakoľko pláž bola naozaj nádherná.
Prežili sme tu asi pol dňa a popoludní sme sa presunuli po pláži nižšie do inej časti kde sme si prostredníctvom ľudí v reštike privolali taxík. Ten nás odviezol nazad do hotela.
V tento deň bol štedrý večer a na pláži bola plánovaná slávnostná večera a program a preto sme si šli pred touto akciou trošku oddýchnuť. Na izbe nás čakal vianočný darček od hotela. Nejaké miestne a zahraničné sladkosti pekne zabalené v balíčku. Zbehol som dole na recepciu presne sa informovať kedy začína večera a jediný pán, ktorý sa tváril, že vie po anglicky sa mi snažil vysvetliť, že bude o 18:00.
Bolo asi 5 minút pred šiestou a tak sme sa s Majkou presunuli na pláž. Hudba už hrala a jedlo sa pomaly pripravovalo. Boli sme tam však prvý. Večera mala začať až o 19:00. Asi sme sa moc dobre na recepcii nepochopili. Zatiaľ sme si to tam obzreli a vybrali si pekný stôl odkiaľ bude všade pekný výhľad. Postupne sa začali trúsiť ďalší ľudia a začala vianočná zábava vo vietnamskom prevedení. Jedlo bolo super a najväčšia sranda bola hádať čo povedal moderátor. Vyzeralo to tak, že mal celý večer napísaný na papieri a naučil sa to naspamäť. Bolo to od nich milé urobiť celý večer v angličtine. My sme sa celkom fajn zabavili a bol to príjemne strávený deň plný zážitkov.
Deň 4 – 25.12. 2016 – Vietnam – Dnes len oddych
Ráno sme sa opäť prebudili do slnečného dňa. Bolo to trošku neskôr a tak sme hneď išli na raňajky. Po raňajkách som sa rozhodol, že si pôjdem obzrieť mesto a zistiť kde sa nachádza nočný trh. Cestou som pochytal aj pár pokemonov a obzrel som si rezorty v okolí. Slnko neskutočne pieklo a ja som sa hrdinsky vybral bez peňazí a bez vody. Asi po hodine chodenia som usúdil, že bolo dosť prechádzania a tak som sa vybral nazad do hotela.
Majka už bola na pláži a chytala vietnamský bronz. Pripojil som sa ku nej a strávili sme tam pár hodín. Okolo obeda sme sa rozhodli, že skúsime nejaký tradičný podnik. Vybrali sme sa preto smerom do mesta a po chvíľke sme našli malú jedáleň. Už z diaľky sa na nás usmievala staršia pani a tak sme to skúsili. Ja som si objednal tradičnú polievku Pho, ktorá stála v prepočte asi 1 €. Dostal som pred seba obrovský tanier polievky. Musím zahanbene priznať, že som ju nedojedol. Bolo jej ozaj veľa. Ale chutila výborne. Majka nemala moc hlad a tak si dala obyčajné hranolky. Ona moc na skúšanie v pofidérnych podnikoch nie je.
Po obede sme sa vrátili do hotela. Chvíľu sme si oddýchli na izbe a keď padla tma, išli sme hľadať tradičný nočný trh. Vzali sme si taxík priamo spred hotela. Cena na trh bola cca 1-2€. Bolo tam veľmi veľa stánkov s jedlom a rôznymi suvenírmi. Kúpili sme nejaké magnetky, cukríky a podobne. Majka sa samozrejme opäť raz neudržala a ako všade musela si kúpiť klobúk. Ako však určite viete, tradičný vietnamský klobúk je dosť veľký a od tohto dňa sme ho všade nosili aby sa nepoškodil. A to nás čakalo ešte 7 preletov. Bol však podľa Majky krásny – maľované obrázky na ňom boli.
Po asi 2 hodinách na trhoch sme si ešte rozložili statív a snažili sa odfotiť ruch miesta a dopravu pred trhom. Neustále nám tam však zavadzali okoloidúci ľudia tak sme sa na to nakoniec vykašlali a pobrali sme sa späť do hotela. Hneď vedľa sme mali miestne potraviny kde predávala sympatická Vietnamka, a preto sme si tam ši kúpiť nejaké zásoby na ďalší deň. Pochválila nám klobúk čo nás potešilo. Potom sme už len niekoľký krát počas dňa dali sprchu a zaľahli.
Deň 5 – 26.12. 2016 – Posledný deň na ostrove
Toto ráno bolo špecifické tým, že to bol posledný deň na ostrove a preto sme sa rozhodli, že ho strávime na pláži Bai Sao na opačnej strane ostrova. Preto sme sa hneď pobalili, išli na raňajky a po nich sme sa odubytovali. Vzali sme taxík a nechali sa odviesť na opačnú stranu ostrova. Batožinu sme si uložili u milej a usmievavej Vietnamky v bare. Nič za to nechcela.
Celý deň sme prežili polihovaním na pláži. Popoludní sme si povedali, že už bolo dosť nič nerobenia a, že sa ideme najesť hore do mesta predtým ako odletíme. A tu nastal problém. Ani jeden taxikár nebol ochotný nás odviesť len kúsok do mesta. Všetci len zamávali rukou, pretože čakali na ľudí čo budú chcieť ísť na opačnú stranu ostrova. Nám to bolo jedno. Mali sme čas, a preto sme si povedali, že pôjdeme peši. Na prvý pohľad fajn myšlienka, ale bolo dosť teplo. Po pol hodine šľapania sme si povedali, že kašleme nato a vrátime sa na inú časť pláže a odtiaľ si dáme privolať taxík. A tak sme aj urobili. Ten mal prísť až o nejakú pol hodinku až hodinku a preto sme sa šli najesť do miestneho podniku.
Tu sa trošku zastavme. Ak pôjdete na Bai Sao tak v podniku na úplnom konci vpravo nejedzte. Je to tam dosť predražené a kvalita tiež nie je bohviečo. My sme tam jedli len z toho dôvodu, že sme boli hladní a do mesta by sme to už nestihli nakoľko sme potrebovali ísť pomaly na letisko.
Po príchode taxíku sme mu povedali nech nás odvezie na letisko. Po asi pol hodinovej jazde naprieč ostrovom nás vysadil za cca 10€ pred letiskovou halou.
Nakoľko sa prepážka otvárala až hodinu pred odletom, mali sme cca 30 minút čas. Počas čakania na odovzdanie batožiny si ku nám prisadol starší chlapík z USA, konkrétne z Bostonu. Asi pol hodinky sme sa rozprávali a dozvedeli sme sa, že mu chudáčiskovi odišla priateľka z Argentíny 3 dni dozadu a ostal na potulkách svetom sám. To však v konečnom dôsledku nehodnotil ako problém, lebo mal práve namierené do Thajska.
Po odovzdaní batožiny sme sa presunuli ku odletovej bráne a čakali sme na lietadlo. Let odletel načas a tentokrát bol kľudný bez nejakých incidentov. Do ho Chi Minh City sme dorazili krátko po 20:00 hodine.
Vybehli sme von a tam sa na nás vrhlo veľké množstvo taxikárov. Tu vám poskytnem jeden tip. Prosím vás neberte taxíky čo sú hneď pred letiskom, ale prejdite ďalej do parkovacieho domu kde sú oficiálne taxíky. Spoznáte ich tak, že majú zelenú – Vinasun a bielu farbu – Mai Linh. Ostatné vás pravdepodobne okradnú hneď v prvý deň. Taktiež môžete využiť služby spoločnosti GRAB. Je to niečo ako UBER – na ten si však dávajte pozor. Podľa info od miestnych sa stáva, že UBER nie je spoľahlivý, a taktiež sa vás pokúsi v tom lepšom prípade len okradnúť.
My sme ako som už spomínal využívali len taxíky spoločnosti Vinasun a všetky do jedného vždy zapli taxameter po nastúpení do vozidla. Ceny boli také aké som si vopred vygúglil na internete a dokonca pár krát aj nižšie.
Taxi nás odviezlo do hotela priamo v centre v District 1 neďaleko od trhov a všetkých pamiatok. Na najbližšie 3 noci sa naším domovom stal hotel Platinum. Cena za noc bola 38 € s raňajkami pre dve osoby. Hotel bol celkom fajn a mali sme výhľad priamo do ulice.
V tento večer sme už spoločne nič nepodnikli a len sme pozreli telku a skontrolovali čo nového na internete.
Deň 6 – 27.12. 2016 – Vietnam – Spoznávame Saigon
Tento deň sme mali v pláne spoznať mesto, navštíviť nejaké trhy a zjednať výlet na Mekong Deltu. Nakoľko to bol náš 8 deň v poradí nebol problém s ranným vstávaním. Ani budík nemusel zvoniť.
Zbehli sme dole na raňajky. Výber bol celkom fajn. Ale ako vždy vyhrali vajcia a nejaké tie párky. Keď sme sa dotlačili vydali sme sa spoznávať mesto. Nakoľko sme bývali priamo v centre, všade bolo blízko. Prvou zastávkou bol Ben Thanh Market. Tu sa pozastavím. Tento trh je otvorený len do 17:00. A potom všetci turisti hľadajú nočný market. A viete kde je? Presne tu. Je to to isté miesto len s tým rozdielom, že sa ulica uzatvorí pre vozidlá a trhovníci si vyberú všetky veci na ulicu a predávajú. Mení sa len sortiment. Počas dňa sa dajú kúpiť hlavne ovocie a zelenina, mäso, ryby a podobne. Večer rôzne oblečenie, magnetky, šatky a podobné somariny.
Po prehliadke marketu a nejakých menších nákupoch sme sa pobrali ďalej smerom ku miestnej radnici. Celkom pekná budova a veľké námestie pred ňou. Evidentne sa tam pripravovali na silvestrovskú párty – stavali obrovské pódium. Pokračovali sme ku katedrále a miestnej pošte. Na internete som sa dočítal, že katedrála sa dá veľmi pekne odfotiť z neďalekého obchodného domu. Tak sme tam šli a pokúsili sa ísť až hore na strechu. A bola to pravda. Bola tam výborná vyhliadka. Malo to však háčik. Stál tam pracovník bezpečnostnej služby a nechcel nás tam pustiť. Chvíľu som sa s ním dohadoval, ale nemalo to zmysel. Na internete však fotky z tohto miesta sú. Asi tam nestojí celý deň. Potom sme sa šli najesť, obehli ďalšie uličky a nazad do hotela.
Popoludní som mal v pláne ísť pozrieť vodné divadlo. Evidentne je táto atrakcia dosť populárna. Keď sme tam prišli a chceli si kúpiť lístky, bolo už vypredané. Potúlali sme sa preto po ďalších uličkách a užívali si prechádzku v tomto meste. V okolí paláca nezávislosti si však dávajte pozor. My sme sa nechali nachytať. Prišiel k nám tzv. „coconut man“ a položil mi palicu s kokosmi na plece. Majka ma odfotila a viac mu nebolo treba. Snažil sa mi potom predať asi 3 veľké kokosy, každý za cca 5 €. Nakoniec som od neho kúpil 1 aby nám dal pokoj. Ako som sa na druhý deň dozvedel, dopadol som ešte dobre. Tento ujo predáva kokosy v sume od 5-10€ za jeden.
Potom sme sa už len potúlali uličkami okolo vojnového múzea a paláca nezávislosti. Problém však boli motorky. Tie sú naozaj všade. Chodník nie je pre ne problém a využívajú ho ako ďalší pruh. Potom sme sa vybrali na cestu nazad do hotela. Tam som s recepčnou dohodol výlet na ďalší deň. Naplánovali sme si výlet v mini skupine do delty Mekongu. Potom už len do izby a spať.
Deň 7 – 28.12. 2016 – Vietnam – Mekong nemal chybu
Odchod bol plánovaný spred hotela na 6:00. Výlet stál v prepočte cca 30€ na osobu a v skupine nás malo byť len do mikrobusu – maximálne 9. Išli sme cez cestovku TNK, ktorá je na tripadvisore v TOP3. Raňajky sme mali nachystané v balíčku, nakoľko by sme ich normálne v reštike nestihli. Pár minút po šiestej pristavil mikrobus a nastúpili sme. Boli sme prvá dvojica. Ďalšia dvojica boli baby z Poľska, potom nastúpila jedna Maďarka a pár z Česka. Zostávali len dve miesta. S Majkou sme sa smiali, že nastúpi niekto z Rakúska a sme komplet. A tak sa stalo. Nastúpili dvaja chalani z Rakúska. Prišlo nám to dosť vtipné.
Náš sprievodca sa potom pýtal na mená a kto odkiaľ je. Jeho meno bolo Tom a mohli sme ho volať aj Jerry. Veselý chlapík. Zhodnotil, že čisto zostavu z tejto časti sveta ešte nikdy nemal. Vraj sa vždy nájde minimálne niekto z USA, Austrálie a samozrejme aziati. Po zoznámení začal už samotný výlet.
Prvou zastávkou boli trhy v Cai Be. Pred tým ako sme tam dorazili sme sa ešte zastavili u miestnych. Sprievodca nám povedal, že je u nich možnosť zakúpiť si psie mäso, hada a potkana. Ak by sme chceli, vedeli by nám to hneď aj pripraviť na konzumáciu. Mali to tam uskladnené v klietkach a mali tam aj malý varič. Nikto odvážny sa nenašiel.
Potom sme naskákali do mikrobusu a hurá do prístavu na trhy. Tam na nás už čakala malá motorová loď akurát pre nás 10 aj so sprievodcom. Majka si ešte pred nastúpením kúpila ďalší klobúk, aby sme sa plavili štýlovo. Plavili sme sa po rieke v okolí Cai Be. Bolo to naozaj zaujímavé pozorovať ako prebieha obchod priamo na rieke. Tom nám však vysvetlil, že už to nie je ako kedysi a množstvo obchodníkov predáva svoje lode a presúva sa postupne na pevninu. Stále to však bolo pre nás niečo nové a zaujímavé. Určite to stojí za návštevu. Taktiež sme zažili jeden výnimočný moment. Videli sme pohrebnú loď. Tom nám vysvetlil, že ľudia čo nemajú peniaze majú pohreb na vode. Tam ich proste na lodi spália a postupne roztrúsia po rieke.
Po návšteve plávajúcich trhov sme sa pomaly presunuli do malej typickej vietnamskej dedinky. Tam na nás už čakala ochutnávka rôzneho ovocia a kultúrny program. Ochutnali sme naozaj rôzne veci, ktoré som doteraz nepoznal. Niečo mi chutilo viac a niečo menej. Počas ochutnávky ovocia nám miestny zahrali na tradičné hudobné nástroje a zaspievali nejaké piesne. Bolo to milé.
Asi po hodinke na tomto mieste sme opäť nastúpili do loďky a presunuli sme sa do inej dedinky. Táto bola zameraná na rôznu domácu výrobu. Od alkoholu, cez cukríky až po tehly a podobne. Prešli sme si viacero výrobní, ale najviac nás asi zaujala výrobňa cukríkov. Bola to naozaj domáca výroba na kolene. Hygiena asi nič moc, ale tie cukríky boli veľmi chutné. Kúpili sme si v prepočte za pár eur nejaké aj domov, kde mali naozaj veľký úspech.
Potom sme sa postupne presunuli k ďalšej výrobni. Počas tejto cesty nás začali obkolesovať miestne deti a pýtali od nás peniaze. Tom povedal, že im nemáme nič dávať. Vraj majú byť v škole…
V ďalšej výrobni, konkrétne na med sa nám stal malý incident. Chudák Tom nám ukazoval plásty na ktorých boli včely, a vtom ho jedna uštipla priamo do oka. Mal na to dosť blbú alergickú reakciu, a oko mu naozaj dosť hrozivo opuchlo. On to však bral stále s humorom. Miestny mu naň niečo dali. Do hodinky mu opuch opadol. Stále ho však mal dosť červené.
Pomaly sa blížil čas obeda a my sme mali v pláne navštíviť MEKONG ECOLODGE, kde sme sa mali zúčastniť kurzu varenia. Po príchode nás privítali a všetkým vysvetlili, čo budeme robiť. Každý člen skupiny dostal nejakú úlohu. Cieľom bolo urobiť niekoľko druhov jarných roliek, dáku rybu, šaláty a podobne. Bola to dosť sranda. Počas prípravy sme si medzi sebou povymieňali cestovateľské zážitky. Keď bolo všetko hotové, tak miestne baby pripravili stoly a mohli sme sa pustiť do jedál, čo sme pripravili. Jarné rolky mne aj Majke veľmi chutili. Táto aktivita nemala chybu. Ak budete v tejto oblasti tak cooking class vrelo odporúčam.
Ďalšia aktivita bola jazda na bicykloch. Predstavte si starý bajk, čo mala ešte vaša starká a pridajte tomu ešte pár rokov. A na tomto sme jazdili po ostrove. Prostredie naozaj veľmi pekné. Nejaké sady s ovocím, miestne domčeky a tak podobne. Proste pohodička. Po obede super na vytrávenie.
Po tejto akcii nás čakal posledný bod programu. Člnkovanie po delte Mekongu. Loďou sme sa presunuli do inej časti rieky, kde už boli pripravené tetušky na člnkoch. Naložili nás a postupne nás povozili po akýchsi úzkych kanáloch. Výhodou malej skupiny bolo, že sme išli len na 3 loďkách po 3 osoby a nemuseli sme sa tlačiť s celým autobusom už v aj tak úzkom priestore týchto kanálov. Bol to naozaj zaujímavý zážitok.
Keď sme skončili s člnkovaním, opäť sme sa s väčšou loďkou presunuli do prístavu v Cai Be, kde na nás už čakal odvoz nazad ku hotelu. Asi na polceste sme mali zastávku v miestnom obchode, kde sa opäť za dobré ceny dalo nakúpiť kadečo. Po obchode sme sa nezastavovali už prakticky nikde.
Vystúpili sme pri trhovisku Ben Thanh. Nakoľko už bol večer, tak sa konal práve nočný trh. Ulice okolo trhoviska boli zatvorené pre dopravu, ale nič to nemenilo na tom, že motorky tade chodili aj napriek zákazu. Obehli sme celý trh, nakúpili nejaké suveníry a motali sme sa po okolí. Keďže sme boli už aj dosť hladní, išli sme sa najesť.
Po večeri sme sa presunuli na ulicu Bui Vien. Je to taká miestna Khaosan road. Veľké množstvo stánkov, predajcov a podobne. Majka mala v pláne nakúpiť nejaké miestne nohavice. Našli sme si stánok kde sa nám sortiment celkom páčil a začal som zjednávať. Vždy sa snažte dostať aspoň na polovicu toho, čo ponúkli v úvode. Keď som už mal v podstate obchod dohodnutý, prišla ku stánku asi Číňanka a začala sa tam niečo dohadovať. Výsledkom bolo, že moja dohodnutá suma za tovar čo sme si vybrali, začala zázračne rásť do výšky. To ma dosť nahnevalo, a nakoniec som nechcel nakupovať nič. Predavačke to však vôbec nevadilo. Tá Číňanka, čo tam prišla, od nej kúpila bez preháňania asi 50ks nohavíc.
Nahnevane sme teda odtiaľ odišli s tým, že nakúpime na druhý deň. Cestou sme však kúsok od hotela našli malý obchodík, kde predával chalanisko také isté nohavice, a nakoniec sme od neho niekoľko kusov nakúpili. Potom už len do hotela a spať.
Deň 8 – 29.12. 2016 – Opúšťame Vietnam a mierime do Kambodže
V tento deň sme mali v pláne len prehliadku mesta a v noci presun do Kambodže. Ráno po raňajkách sme sa pobalili a veci sme si odložili na recepcii. Vyrazili sme do mesta a túlali sme sa uličkami. Okrem iného sme sa opäť vrátili na Bui Vien a dokúpili sme ešte nejaké drobnosti. Odtiaľ cez park 23. Septembra sme sa postupne presunuli k Ben Thanh Market. Potom pomaly ku parku Tao Dan. Tam bolo veľké množstvo mladých ľudí. Jedna mladá kočka nás zastavila s tým, či sa s ňou chvíľu neporozprávame. Bola to študentka angličtiny a vraj sa každý deň, keď nemá školu zastaví v parku. Tam osloví turistov aby sa s nimi porozprávala, a tak získava cvik v cudzom jazyku. Naozaj kreatívne a bolo to aj milé prehodiť s ňou pár slov.
Z parku sme sa presunuli ďalej mestom ku katedrále Notre Dame a ku pošte. Akurát tam prebiehala nejaká akcia. Bolo tam mnoho mladých ľudí v kostýmoch a fotili sa tam. Ako keby mali ukončenie štúdia alebo niečo podobné. Taktiež tam prebiehalo fotenie aj nejakých miestnych modeliek. Mali so sebou veľké množstvo šiat a veľký tým fotografov. Neďaleko od pošty sme si našli podnik a išli sme sa naobedovať. Pri vedľajšom stole boli aj vyššie spomínané modelky v družnej debate s fotografom. Nerozumel som im ani slovo.
Popoludní sme sa opäť motali mestom. Okolo radnice sme sa presunuli ku opere a odtiaľ sme mali namierené ku Bitexo Financial Tower. V pláne bol Skydeck. Cestou sme narazili na obchodný dom. Majke nebolo viac treba a dosť veľa času sme strávili v ňom. Ako keby Zara, Aldo a podobne neboli aj u nás.
Po príchode ku veži som žiaľ zistil, že v tejto budove sa nachádzal aj Topshop. Majka tam vbehla a padli jej do oka topánky s brnbolcom. Keďže som už nechcel vyberať ďalšie peniaze z bankomatu ostali nám len dve možnosti. Vyhliadka alebo topánky. Vyhrali topánky. Už bolo dosť neskoro a preto sme sa šli ešte najesť. Po jedle rýchly presun do hotela po batožinu a opäť smer letisko.
Let sme mali so spoločnosťou Air Asia s prestupom v Kuala Lumpure. Odlet bol plánovaný po ôsmej večer zo Saigonu s príletom do KL okolo polnoci, a následne odlet dačo pred šiestou do Siem Riepu. Na tých 4-5 hodín som mal naplánované ubytko priamo na letisku. Žiaľ let mal na odlete meškanie skoro dve hodiny, čím sa nám skrátil čas na spánok na nejaké 3 hodinky a tam som už nevidel zmysel nechávať si ubytko. Zrušil som ho ešte na letisku v Saigone nakoľko tam bolo free storno. A na toto je super objednávať ubytovanie, ktoré sa dá kedykoľvek zrušiť.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.