Hong Kong – raj pre fotografov
Hong Kong sme zvažovali veľmi často pri plánovaní ciest do Ázie. Bolo to jedno z miest, ktoré sme plánovali ako prestupnú stanicu. Nikdy to nebola primárna destinácia. Uvažovali sme o ňom len ako o mieste, ktoré k niečomu pripojíme. A keď sa naskytla možnosť spojiť ho s Filipínami, tak nám srdce poskočilo od radosti.
Dlho pred jeho návštevou sme pozerali rôzne obrázky na internete a zapisovali si, kam musíme určite ísť. A ten deň konečne prišiel. Z ostrova Boracay sme leteli práve do tejto betónovej džungle.
28.12.2018 Hong Kong volá
Ako som písal v predošlom cestopise z Filipín, transfer na letisko mal pre nás prísť o 7 ráno. Takže s raňajkami nebol problém. V kľude sme sa ráno najedli, vzali sme batohy a presunuli sme sa na recepciu. Krátko po siedmej po nás prišiel minibus a cesta mohla začať.
Cesta ako o preteky
Po príchode do prístavu Cagban Jetty Port nás vodič vyhodil a povedal, že nás tam bude niekto čakať. Samozrejme nás nik nečakal. Nevadí. Presunul som sa k okienku a povedal som, že máme zaplatený transfer na letisko Kalibo. Pani nás samozrejme mala na zozname, dala nám nálepky a poslala nás k loďke.
Po 10 minútovej jazde sme sa ocitli v prístave Caticlan. Tam už čakali pristavené autobusy. Nastúpili sme do toho nášho a čakali sme asi 20 minút na ďalších pasažierov.
Keď sme boli komplet, tak sa začala jazda ako o preteky. Ak ste videli film Nebezpečná rýchlosť, tak budete mať predstavu ako to asi prebiehalo. Neviem, či tam bola bomba, alebo len trénoval na nejaké preteky. Po 2 hodinách bláznivej jazdy po mizerných cestách sme dorazili na letisko v meste Kalibo.
Treba nám tie víza?
Boli približne 2 hodiny do plánovaného odletu o 12:20. Takže časová rezerva dostatočná. Na check ine bolo len pár ľudí a tak sme boli na rade dosť rýchlo. A tu nastal trošku problém. Slečna na prepážke bola asi nová a nevedela poslať batožinu až do cieľovej destinácie. Namiesto mesta Hong Kong ju vedela poslať len do Cebu, kde sme mali krátky prestup približne 2 hodiny. Keď sa jej to konečne podarilo, tak nastal ďalší problém. Pýtala od nás víza. Vysvetlil som jej, že Slovensko je v EU a víza nepotrebujeme. Jej sa to nezdalo a radšej zavolala supervízora. Po chvíľke sa to vysvetlilo a mohli sme sa pobrať k odletovej bráne.
Tam svietil odlet do Cebu stále podľa plánu. Ale lietadla nikde. Skontroloval som si preto na nete, či je to pravda. A samozrejme nebola. Bolo tam napísané meškanie 7 hodín. Fúha….Asi nám to uletí na prestupe. Už som sa s tým pomaly zmieril. Začal som hľadať, čo by sa dalo robiť v Cebu. Nakoniec však bolo meškanie len hodinu, čo nám dávalo hodinu a 20 minút na prestup v Cebu. Podľa webu letiska je minimálny čas na prestup z domáceho na medzinárodný let 90 minút. Takže by sme to mali stihnúť.
Rýchly prestup v Cebu
Po dosadnutí v Cebu sme mali nakoniec rovných 55 minút na presun z jedného do druhého terminálu. Nikde sme preto nestrácali čas a rýchlo sme sa presunuli ku zastávke free shuttle busu.
Ten spája Domestic a International terminal. Jazdí každých 15 minút. Podľa stránky by ste si mali na transfer desku vziať nejaký kupón, aby vás do busu pustili. My sme nič podobné nemali. A ani som sa nechystal v tej dlhej rade na transfer desku čakať. Len sme ukázali letenku z Cebu do Hong Kongu a bolo to v poriadku.
Ďalšou nepríjemnosťou pred odletom je zaplatenie tzv. terminal fee. Podľa informácie čo sme vygooglili, by sa malo dať platiť len v hotovosti. My sme platili kartou a išlo to. Suma pri medzinárodných letoch je 850 peso(cca 14€)/ osoba.
Keď už sme mali všetky administratívne veci za sebou, prešli sme rýchlo cez pasovku ku odletovej bráne. Zvládli sme to dokonca s 10 minútovou rezervou. Takže prestup z domáceho na medzinárodný let sa dá v pohode stihnúť za hodinku. Let prebehol v pohode a krátko po 18:00 sme pristáli v poslednej destinácii. Privítal nás vysvietený Hong Kong.
Vitaj Hong Kong
Letisko je neskutočne dobre organizované a efektívne. Od vystúpenia z lietadla až po vylezenie ku kolotoču s batožinou to netrvalo viac ako 30 minút. Kým dorazili batohy, tak som si vytiahol nejaké peniaze do úvodu. O pár minút dorazili i batohy a mohli sme pokračovať do mesta.
Z letiska môžete využiť niekoľko druhov dopravy. My sme šli autobusom A29. Išiel totiž priamo k nášmu hotelu. Cesta z letiska stála 42 dolárov (v prepočte cca 4,6€). Platíte buď u vodiča, ale musíte mať presne v hotovosti, alebo si vybavíte Octopus kartu. My sme počas celého pobytu využívali Octopus kartu. Kúpite ju napríklad v 7-Eleven a depozit za kartu je 50 dolárov. Do úvodu treba nabiť aspoň 100. Platí na všetky druhy dopravy. Dá sa ňou platiť i v obchodoch a dobiť kredit sa dá takmer všade. My sme ju dobíjali hlavne na zastávkach metra. Priemerne sme minuli maximálne 50 dolárov denne (cca 5,5€).
Opäť nový hotel
Cesta z letiska do hotela trvala takmer hodinu a dala sa považovať za takú turistickú. Autobusy sú totiž poschodové a máte výborný výhľad na okolie. Po vystúpení z autobusu sme hotel moc dlho hľadať nemuseli. Bol hneď vedľa.
Objednal som úplne nový Holiday Inn Express. Otvorili ho asi týždeň pred príchodom. Cena bola závratných 104€ za noc. Ale Hong Kong na Silvestra je šialený. Tie ceny boli všade úplne mimo. Pôvodne sme mali objednaný hostel za 141€ na noc, ale nechcel som sa zmieriť s tým, že budem platiť takú pálku za hostel. Nakoniec asi týždeň pred odletom zo Slovenska vyskočil tento hotel s promo cenou. Vystornoval som hostel a získal som za lepšiu cenu výborný hotel.
Na recepcii bol najskôr problém s kartou. Prvá nefungovala, ani druhá nefungovala. Nakoniec sa dalo zaplatiť až treťou v poradí. Keby nešla ani tá, tak neviem. Aj toto je jeden z dôvodov prečo nosím 2 kreditky a jednu debetku. Nikdy neviete, či budú fungovať. Minimálne 1 kreditku by mal mať každý človek čo cestuje. Ani auto si zvyčajne bez kreditky nepožičiate.
Po registrácii sme sa presunuli na izbu. Nachádzala sa na 28. poschodí s parádnym výhľadom. Na miestne pomery bola obrovská. Zhodili sme veci a vyrazili sme na krátky prieskum okolia. Po celom dni, bola hlavná úloha nájsť miesto, kde sa dá najesť. Po chvíli sa nám to podarilo a dačo sme zjedli. Potom už len krátka prechádzka po okolí a hurá spať.
29.12.2018 Tu sa s loptou nehrá!
Prvý plnohodnotný deň sme toho mali v pláne naozaj veľa. Už ráno na raňajkách som vedel, že sa nachodíme. Stiahol som si offline mapy aby sme všetko v pohode našli a hurá do ulíc veľkomesta. Pár krokov od hotela sme mali zastávku metra a tak bol spôsob dopravy jasný.
Choi Hung Estate – tu sa s loptou nehrá
Prvou zastávkou bolo najznámejšie miesto instagramu. Okolie Choi Hung Estate. Jedná sa o basketbalové ihrisko a okolie, ktoré tvoria farebné budovy, kde normálne žijú ľudia. Vystúpili sme na rovnomennej zastávke metra. Výborné na každej zastávke je, že každý jeden výstup je perfektne označený. Vyhnete sa tak blúdeniu po meste. Toto nás neskutočne prekvapilo. Po skúsenostiach z iných miest sme čakali kadečo, ale tak výborné mesto na organizáciu sme ešte nezažili.
Dorazili sme tu okolo 9 ráno a bolo tu len pár ľudí. Ak prídete neskôr, môže byť toto miesto preplnené. Zaujímavosťou je, že je tam zákaz loptových hier. Basketbalové ihrisko a nemôžete si hádzať na kôš. Zvláštne. Chvíľu sme sa tu pomotali, urobili pár záberov a bol čas sa presunúť ďalej.
Nan Lian Garden
Nastúpili sme na metro a presunuli sme sa len kúsok na zastávku Diamond Hill. Zaujímavosťou je, že takmer každá zastávka sa nachádza v nejakom obchoďáku. V tomto prípade to bol obchodný dom Holywood Plaza. Keď už sme tu boli, tak sme nakukli i do obchodov. Výborné ceny tu mali hlavne veci ako notebooky, telefóny, drony, foťáky. Ale i drobnosti ako napríklad SD karta do foťáka. Ceny boli minimálne o polovicu lacnejšie ako u nás. Tak sme si aspoň pamäťovku kúpili.
Z obchodu sme sa presunuli do Nan Lian Garden. Toto miesto bolo naozaj parádne. Krásna udržiavaná záhrada medzi obrovskými panelákmi. Pohľad na nezaplatenie. Zaujímavosťou parku je, že sa tu nesmú používať selfie tyčky, nesmie sa tu jesť ani piť a mali by ste byť potichu. Je to taká oáza pokoja. My sme tu strávili viac ako hodinu. Naozaj sa nám tam veľmi páčilo. Toto bol presne ten typ chrámu a záhrady čo sme očakávali, že nájdeme v Pekingu, ale našli sme ho až tu. Hong Kong získal ďalší dobrý bodík na pomyselnej hodnotiacej listine.
Sik Sik Yuen Wong Tai Sin Temple
Ďalšou zastávkou bol Wong Tai Sin Temple. Nachádza sa neďaleko od zastávky metra Wong Tai Sin a je to jeden z najpopulárnejších chrámov v meste. Asi to bude i tým, že podľa legendy vám splní každé želanie, na ktoré si tu pomyslíte. Zaujímavosťou je, že sa tu spájajú 3 náboženstvá. Budhizmus, Taoizmus a Konfuciizmus. Súčasťou parku je i veľmi pekná záhrada s malými jazierkami, kde plávali obrovské ryby. Opäť sme sa tu chvíľu pomotali, posedeli na lavičke a sledovali ruch parku.
Kowloon Park
Čas nám dosť pokročil a tak sme sa presunuli viac do centra diania do oblasti Mong Kok. Prichádzal na nás už aj hlad. Teda skôr na mňa. A keď som hladný, tak to nie som ja. Našli sme si kandidáta na jedlo a problém bol zažehnaný. U mňa to funguje asi tak, že keď mám hlad, vydržím asi dve hodinky a potom začínam pičo.ať. Po jedle sme sa postupne presunuli peši cez rôzne uličky až ku Kowloon parku.
Zaujímavosťou je, že v minulosti slúžil ako vojenská pevnosť a verejnosti slúži len od roku 1970. Je to perfektné miesto na relax. Vôbec nemáte pocit, že ste uprostred niekoľkomiliónovej metropoly.
Panoráma ako z filmu
Po celom dni sa pomaly blížil západ slnka a tak sme sa postupne presúvali bližšie k vode. Asi najpopulárnejší je práve pohľad na prístav Victoria Harbour z promenády na tejto strane ostrova. Ak sem dorazíte okolo ôsmej večer, tak sa pred vami objaví neskutočné divadlo. Hra svetiel z mrakodrapov oproti.
Chvíľu sme si tu posedeli na lavičke a vychutnávali pohľad na panorámu. Potom sme sa okolo Avenue of Stars pomaly presunuli až ku Tsim Sha Tsui promenáde. Akurát sa tam odohrávalo nejaké kultúrne podujatie. Rôzne pochodové kapely predvádzali svoje umenie. Bolo to dosť zaujímavé.
Po celom dni sme toho mali naozaj dosť. Našli sme si reštiku a doplnili sme energiu jedlom. Po večeri sme sa ešte trochu pomotali po uličkách a pobrali sme sa nazad do hotela. Na druhý deň nás totiž čakala ďalšia nová krajina Macao.
30.12.2018 Macao – Sme ešte v Ázii?
Na druhý deň sme vstali naozaj skoro ráno. Na raňajkách sme boli medzi prvými. Rýchlo sme ich do seba nahádzali a utekali sme na metro. Pred odchodom do Macaa sme chceli stihnúť ešte druhú známu budovu z instagramu Monster Building.
Monster Building (Yik Cheong Building)
Opäť sa k nej dostanete veľmi jednoducho. Vystúpite na zastávke metra Quarry Bay a odtiaľ je to už len pár minút chôdze. Keď sa priblížite, tak vás privíta ten známy obraz z Transformerov. Napriek tomu, že ešte nebolo ani 9 hodín ráno, už tam bolo niekoľko ľudí v rade na fotku. Niektoré baby tam mali so sebou kufre plné oblečenia a partiu fotografov okolo. Na takýto level sme my ešte nedorástli. Počkali sme si kým sa hviezdy dofotia a popózovali sme si trošku i my. Potom sme sa ešte chvíľu pomotali po okolí a presunuli sme sa metrom ku prístavu smer Macao.
Macao ideme
Tu sme to trošku nezvládli a vystúpili sme na zastávke Hong Kong. Vedľa nej síce sú terminály na parníky, ale ten do Macao ide až zo vzdialenejšej časti pri zastávke Sheung Wan. Nevadí. Trošku sme sa prešli.
Do Macao chodia dve spoločnosti. My sme zvolili spoločnosť turbojet. Spiatočný lístok nás stál 386 dolárov na osobu čo je približne 40€. Lístok bol drahší lebo bol víkend a domov sme šli už po tme. Lístok je na presný čas a odporúča sa prísť minimálne 15 minút pred odchodom.
Existujú dva druhy lístkov. Economy a Super Class. Samozrejme sme mali Economy. Pred odchodom smer Macao nezabudnite na to, že budete potrebovať pas. Pred nástupom na loď prechádzate pasovou kontrolou a vypisujete rovnaké tlačivá ako pri prílete. Tento proces je veľmi rýchly. Nám prechod cez pasovku trval asi 5 minút a ku lodi sme prišli tesne pred odplávaním. Všetky lístky na loď sú na miesto, ktoré vám určia tesne pred nastúpením. Nám sa cestou tam ušli miesta dokonca v Super Class, keďže sme nastupovali úplne poslední a v Economy už asi bolo plno.
Cesta prebehla trošku dobrodružnejšie ako si Majka predstavovala. Dosť to hádzalo. Ale nakoniec sme to zvládli a mohli sme sa pustiť do spoznávania.
Ako z prístavu?
Opäť nás čakala pasová kontrola, ktorá prebehla dosť rýchlo. Fakt to majú celkom zmáknuté. Teraz sa stačilo už len rozhodnúť, ako ísť do mesta. Po výstupe z lode bolo všade mnoho free shuttle busov do kasín. Problém bol, že všade bolo neskutočne veľa ľudí. Nám sa veru v rade čakať nechcelo, a tak sme sa rozhodli, že ideme pešo. Túto možnosť odporúčame aj vám. Ku kasínu Lisboa, kam smeruje asi najviac ľudí je to približne 20 minút chôdze.
Bola to taká pohodová prechádzka. Stále nám však nešlo do hlavy, kde sú všetci ľudia. Ulice boli úplne prázdne. Pri pohľade na ne som si spomenul na filmy, kde sa premáva chumáč slamy a hodiny odbijú pravé poludnie. Inak ak budete uvažovať nad tým, či si zameniť nejaké peniaze, tak je to zbytočné. Všade brali i hongkongské doláre v pomere 1:1.
Hotel Lisboa – To hrám dáku hru?
Ako sme sa blížili ku hlavnej dominante mesta, tak pomaly pribúdali i ľudia na uliciach. Priamo vedľa kasína každú chvíľu pristavovali autobusy, a z nich sa valili davy ľudí dnu. Ani my sme neboli výnimkou a tiež sme do kasína na chvíľu nakukli. Majku to ale moc nelákalo, tak sme pokračovali ďalej. Škoda. Nemal som šancu zveľadiť náš majetok výhrou. Ani do žiadnej búdy som nič nehodil. Slabý hráč…. Inak táto budova pôsobí naozaj zaujímavo. Pripadáte si pri nej ako v nejakej počítačovej hre. Úplne vyčnieva. Majka si ju odfotila asi miliónkrát.
Po stopách Portugalcov
Z kasína sme si to namierili rovno do historického centra. To mimochodom patrí do svetového dedičstva UNESCO. Vplyv na miestnu architektúru mali hlavne Portugalci. Miestami si tu pripadáte ako v nejakej európskej metropole. Centrum je poprepletané malebnými uličkami a názvy sú v portugalčine i po čínsky. Podobné je to i s miestnou kuchyňou. Okrem špecialít z Číny tu nájdete i mnoho portugalských pokrmov.
Treba sa však pripraviť na obrovské davy. Okrem toho že mesto patrí medzi tie, kde je najväčšia hustota obyvateľstva na kilometer štvorcový, tak je i veľmi populárnou destináciou turistov. Hlavne z pevninskej Číny. Vďačí za to najmä kasínam.
Cesta od kasína Lisboa cez námestie Senado po ruiny asi najznámejšej pamiatky – ruiny kostola Sv. Pavla bola naozaj zážitkom. Tak obrovský dav ľudí smerujúci jedným smerom som ešte asi nikdy nevidel. Bolo to šialené. Keď sme dorazili na miesto, tak sme nechápali, koľko ľudí sa na ten malý priestor zmestí. Trošku sme to tam obehali a presunuli sme sa smerom ku miestnej pevnosti Monte. Pevnosť sa nachádza na Guia Hill a je obklopená parkom. Nachádza sa tam i maják a je odtiaľ i krásny výhľad na starú časť mesta a na kasíno Lisboa. Okrem toho je tam aj celkom fajn park. Najlepšie na tom je, že od zrúcaniny sa tam už takmer nik nepresunie.
Keď sme zliezli z pevnosti dole, pomotali sme sa ešte po uličkách, dačo sme zjedli a pomaly bol čas po celom dni vyraziť smer prístav.
Skoro nám ušla plťka
Opäť sme sa rozhodli ísť po vlastných. Aj cestou nazad sa čakalo v dlhých radoch na autobus. My na čakanie moc nie sme. Radšej sa prejdeme. Cestou k prístavu sme sa ešte zastavili v jednom parku a naposledy sme urobili pár záberov kasína. Neskutočne fascinujúca stavba. Pred odchodom loďky trebalo ešte prejsť cez pasovku. Opäť rýchly proces a potom ako na letisku ku „odletovej“ bráne. V tomto prípade odplavbovej?
Keď sme prišli, čakal nás dlhočizný rad na nástup. Výborne. Tak sme sa postavili na koniec a čakali sme. Nešlo mi to však do hlavy. Loď mala čoskoro odísť a rad sa vôbec nehýbal. Išiel som to teda skontrolovať. Samozrejme sme stáli zle. Ten rad boli ľudia, čo mali kúpené lístky na iný čas a čakali, či sa nejaké miesto neuvoľní. Našťastie sme na to prišli dostatočne včas a mohli sme celý rad obehnúť a spokojne nastúpiť. Cesta nazad do Hong Kongu bola našťastie už pokojná.
Temple street a tajný fotospot
Po vystúpení už síce bola tma, ale ešte nebolo tak neskoro. Rozhodli sme sa, že pôjdeme obzrieť slávnu Temple Street a miestny nočný trh.
Najlepšie sa tam dostanete opäť metrom. Vystúpite na zastávke Jordan a odtiaľ je to už len kúsok. Trh sa rozbieha po západe slnka. Cez deň je to ulica ako každá iná. Kúpite tu naozaj všetko. Hodinky, koberce, oblečenie, elektroniku, magnetky, jedlo… My sme si nakúpili nejaké drobnosti domov. Okrem nákupov sme si však chceli odniesť i pamiatku v podobe fotky. Všade na internete je záber z nejakého vyvýšeného miesta. Z jednej strany boli paneláky, takže to nebolo ono. Ale na opačnom bol parkovací dom. Bingo. To je to správne miesto.
Hodnú chvíľu sme sa motali okolo neho a nevedeli sme nájsť vstup. Nakoniec sa nám to podarilo. Vošli sme dnu a zamierili sme si to rovno k výťahom. Odviezli sme sa na šieste alebo siedme poschodie. A bolo to tam, nádherný výhľad na trh z výšky. Okrem nás tam boli ešte dvaja chalani. Keď nás zbadali, tak sa s nami dali hneď do reči. Zaujímalo ich, odkiaľ vieme o tomto mieste. Vraj je to tajné miesto a poznajú ho len domáci. To sa mi zdala dosť kravina. Vysvetlil som im, že som proste zbadal garáž a jednoducho sme len vošli dnu. Uznali, že to má logiku. Zvláštne.
Trošku sme to tu pofotili a vrátili sme sa nazad do ruchu mesta. Už bolo aj dosť neskoro a tak sme zhodnotili, že na tento deň aj stačilo. Rýchly presun do hotela a spať. Mimochodom appka hlásila, že sme nachodili takmer 30km. Celkom slušný výkon.
31.12.2018 Silvester – to sme trošku nezvládli
Tento deň bol pre nás špeciálny. Hong Kong sme zvolili presne preto, aby sme videli ohňostroj. Už sme prežili silvester v Prahe, Kuala Lumpure, Dubaji v Kambodži. A tento mal byť ďalší do zbierky. Okrem toho sme mali v pláne vyliezť hore na Victory Peak. Takže program bol jasný.
Ako sme sa skoro na kopec nedostali
Po rýchlych raňajkách sme vyrazili za prvou úlohou. Victory Peak. Nahodil som si do appky kam chcem ísť. Vyskočili mi 3 možnosti. Prvou bola cesta autobusom. Tým sa dostaneme kúsok pod kopec, tam prestúpime na ďalší autobus a ani sa nenazdáme a sme tam. Znelo to jednoducho. Druhá možnosť bola časovo dlhšia. Metro na konečnú autobusu, ktorý premáva na peak. A tretia možnosť bola metro ku zubačke (alebo električke?) a odtiaľ hore. Tá bola časovo najdlhšia. Na zubačku býva dlhý rad.
Takže vyhral autobus. Zastávka sa mala nachádzať neďaleko od hotela. Samozrejme sme ju nenašli na prvýkrát. Rozdiel medzi autobusom a metrom sa začal stierať. Keď sme konečne našli tú správnu zastávku, tak nám odišiel autobus tesne pred nosom. Časová úspora bola razom v čávese. Nakoľko sme však už boli na tej zastávke, tak sme si počkali na ďalší spoj. Ten prišiel asi za 15 minút. Cesta prebehla rýchlo a nasledoval prestup na autobus číslo 15 smerujúci na Victoria Peak.
A tu nastal opäť problém. Nejako mi zblbla navigácia. Paráda. Ideme offline. Pamätal som si, že musíme ísť okolo školy, nejakého školského ihriska, nemocnica a pri nej treba zabočiť. Ale na ktorú stranu? Samozrejme som si zapamätal zle a odbočil som doľava. Po 10 minútach mi bolo jasné, že ideme zle. Nazad. Pri tej nemocnici trebalo odbočiť doprava a zastávka sa nachádzala asi 100m od nej. No čo už, aj majster tesár sa utne.
Prišli sme na zastávku, kde už stáli turisti smerujúci na kopec. Postavili sme sa do radu a čakali sme na autobus. Po chvíli sme ho zbadali. Ani to netrvalo dlho. Ale omyl. Autobus len tak prefrčal okolo nás. Bol totiž úplne plný. A toto sa opakovalo 4 autobusy po sebe. Tadiaľto asi cesta nevedie. Musíme ísť nižšie a nastúpiť na skoršej zastávke. Prešli sme na druhú stranu a presunuli sa na konečnú zastávku. Problém vyriešený. Malo to len jednu chybičku krásy. Keby sme šli metrom, tak by sme nastupovali na presnej tej istej zastávke ako teraz. A samozrejme by sme nestratili takmer 2 hodiny nezmyselnými presunmi a čakaním na blbej zastávke. Nevadí.
Nakoniec len vyhliadka…
Cesta na kopec trvala viac ako hodinu. Po vystúpení z autobusu sme sa s Majkou dohodli, že si to vyšlapeme ešte pešo úplne hore a na vyhliadku pôjdeme až potom. Cesta nahor trvala ďalších 20 minút. To by bolo do pohody, ale nad celým mestom bol taký divný opar a bolo zamračené. Takže výhľad nič moc. Škoda cesty, mohli sme ostať len na vyhliadke.
Zbehli sme teda pekne dole a išli sme aj na vyhliadku. Vstupné stojí 52 dolárov. Lístky si kúpte už dole na recepcii / infopointe. Takmer nikto tam nestojí. Väčšina ľudí kupuje vstupenky priamo pri vchode na vyhliadku. Ak chcete ušetriť, tak sa dá nájsť mnoho miest s výhľadom, ktoré sú zadarmo. Nám sa zdalo vstupné v pohode a za ten výhľad to stálo. Treba sa však pripraviť na to, že je tam dosť plno.
Po prehliadke sme sa postavili do rady na zubačku. Tá premáva obojsmerne od siedmej ráno až do polnoci. Lístok stojí 37 dolárov a dá sa zaplatiť Octopus kartou.
Street food hodný Michellina
Konečná alebo nástupná stanica sa nachádza kúsok od asi najznámejšej budovy v meste Hong Kong. Tou je budova Bank Of China. Po vystúpení sme sa trochu pomotali po okolí a postupne sme prešli až do časti Soho.
Je to okolie ulice Holywood Road. Nachádzajú sa tu rôzne štýlové podniky, bary, reštaurácie, butiky. Okrem iného je tu i pár populárnych miest z instagramu. Napríklad veľmi známa Graham street. Je to populárne miesto najmä módnych blogeriek. A tých tam veru bolo dosť.
Pomaly nás doháňal i hlad a tak sme sa rozhodli najesť. Na tripadvisore som našiel jednu výbornú kórejskú reštiku. Ceny naozaj priaznivé a jedlo na jednotku. Na podobné som zvyknutý zo Žiliny. Ak ste kórejské jedlo ešte nemali, tak musíte vyskúšať napríklad Bulgogi a bibimbap.
Potom sme sa presunuli na druhú stranu a vyskúšali sme street food hodný michelina. Nešli sme tam cielene. Zrazu sme len zbadali strašne dlhý rad ľudí. Nevedeli sme prečo. Pozreli sme sa teda na okienko bližšie a mali tam nálepku, že ich odporúča sprievodca Michellin už od roku 2016. To sme si nemohli nechať ujsť. Za necelé 3 € sme ochutnali niečo ako wafľu. Bolo to výborné. Po jedle sme sa ešte presunuli na chvíľu do hotela, aby sme sa nachystali na ohňostroj.
Poďme na promenádu, isto tam bude voľno
Môj plán bol vyraziť ku promenáde okolo deviatej večer. Majke sa však nechcelo ísť tak skoro. Vraj je to zbytočné a budeme tam skoro. Stačí vyraziť až o jedenástej. Nakoniec sme urobili kompromis a vyrazili sme o desiatej. Prvý znak toho, že sme mali ísť skôr bol, že bolo metro úplne napráskané. Doviezli sme sa až na metro ku promenáde. Vyliezli sme von. Bola tam asi miliarda ľudí. Všetci smerovali ku promenáde. Paráda. Napadlo ma, že by sme mohli ísť do Signal Hill Garden.
Nakoniec to bol celkom fajn nápad. Toto miesto bolo dosť prázdne a výhľad na prístav tiež nebol najhorší. Síce nie na celý, ale bol. Keďže sme však mali ešte viac ako hodinu času Majka navrhla presun na promenádu. Ak tam bude plno, vrátime sa. A toto bola obrovská chyba. Odišli sme z parku smer promenáda. Ale tam to bolo masaker.
Také množstvo ľudí pokope som ešte nevidel. Takže ideme nazad. To už však nešlo. Situácia sa dramaticky zmenila. Už sme nešli tam kam sme chceli my, ale tam kam chcel dav. Nakoniec nás dav dostal asi 100m od vstupu do záhrady. Žiaľ, nedalo sa ísť dopredu ani dozadu. Spoločníkmi pri sledovaní ohňostroja nám bol jeden mladý pár. Dievča všetko navôkol sledovalo neprítomným pohľadom a chalanisko sa snažil vyťažiť zo situácie maximum, čo mu priestor dovoľoval. Podľa mňa ju tam na verejnosti normálne rukou porobil. Majka tvrdila, že nie. Ja si aj tak myslím svoje.
Vítanie nového roka
Ako sa blížila polnoc, tak dav viac a viac šalel. Najvtipnejšia nám prišla radosť, keď niekde v diaľke niečo buchlo. Asi ohňostroj, ale nie ten polnočný.
Krátko pred polnocou všetci navôkol stíchli a čakali čo bude. A presne s úderom polnoci to začalo. Na oblohe sa odohrávala naozaj veľmi pekná show. Škoda len toho miesta. Ale ohňostroj sme videli . Len bez mrakodrapov v pozadí. Fotky nemáme. Nevieme fotiť ohňostroj.
Po cca pol hodinke od polnoci sme sa mohli pohnúť smerom do hotela. Všetky cesty navôkol promenády boli pre dopravu uzatvorené. To isté metro. Dobrú pol hodinu sme kráčali k najbližšej otvorenej metro zatávke. Ale vymyslené to mali dobre. Ľudia sa aspoň rozpŕchli do priestoru a nebolo to všade preplnené.
Po príchode na hotel okolo druhej nadránom sme usúdili, že tento deň sme moc nezvládli. Najskôr problém s cestou na kopec, potom zbytočná strata pri hľadaní pekného miesta na fotenie a nakoniec zle odhadnutá situácia pred ohňostrojom. Nie každý deň sa podarí. Ale o tom to je. Niekedy sa treba prispôsobiť situácii.
1.1.2019 Budha kde si?
Ráno sme vstali trošku neskôr ako obyčajne a tak sme sa dostali na raňajky až o deviatej. Reštika už šlapala na plné obrátky. Normálne sme museli prvýkrát čakať na stôl. Evidentne vstávalo neskôr viac ľudí. Po raňajkách bol plán jasný. Dnes ideme pozrieť budhu.
Lanovka alebo autobus?
Budha sa nachádza kúsok od kláštora Po Lin a patrí medzi najnavštevovanejšie miesta. Dostať sa tam môžete niekoľkými spôsobmi. Rýchlejšia a drahšia varianta je presunúť sa metrom na zastávku Tung Chung a odtiaľ lanovkou priamo k nemu. Spiatočný lístok na lanovku stojí 235 dolárov čo je takmer 27€. Druhou možnosťou je opäť metro a potom presun na autobus. Premáva tam autobus číslo 23 a lístok stojí len 17,20 cez pracovné dni a 27 dolárov cez víkendy a sviatky. My sme boli cez sviatky, takže 27 dolárov, čo je cca 3€.
Autobus premáva každú polhodinu. Neplatilo to však v prvý deň nového roku. Keď sa naplnil jeden autobus, pristavili ďalší. Takže aj napriek tomu, že sme boli na konci rady a vychádzalo to na tretí autobus, tak sme v priebehu 15 minút už sedeli a išli smerom k Budhovi. Naozaj to mali zorganizované výborne. Autobusy boli v rade za sebou a ľudia odsýpali naozaj rýchlo.
Cesta na kopec bola opäť ako z filmu Nebezpečná rýchlosť. Ten psychopat za volantom to mal nejako pomýlené. Pri každej zákrute pridal. Už som len čakal, kedy skončíme v priepasti. Dokonca v jednom momente jedno dievča vypadlo do uličky.
Po príchode do dedinky Ngong Ping sa na nás z výšky pozeral Budha v celej svojej kráse. A oproti bol veľmi pekný kláštor. Celkovo toto miesto pôsobilo takým pokojným dojmom. Strávili sme tu pár hodín. Celkovo my sme všade kde sa nám páči dlho. Musíme to obzrieť z každej strany a urobiť asi miliardu fotiek.
Krava hlúpa nežer to!
Zaujímavosťou je, že sa tu voľne pohybujú i rôzne kravy. Majke som kúpil kukuricu a ani sme sa nenazdali a jedna krava už naťahovala papuľu, aby ju zožrala. Keďže u nás nepochodila, presunula sa ku niekomu inému. Dávajte si na tie kravy pozor. Jednu som dokonca videl, ako obžúva jednej pani kabelku.
Man Mo Temple – Prečo je chrám v Holywoode?
Potom sme sa opäť presunuli na autobusovú zastávku a vyrazili sme smerom nazad do mesta. Rýchly presun na metro a znova do víru uličiek. Často sa v našich cestopisoch dočítate, že milujeme len také obyčajné blúdenie mestom. A aj v tento deň sme strávili celé popoludnie a večer podobnou činnosťou. Niekedy len tak sa bezcieľne blúdiť je najlepšie.
Okrem iného sme sa na potulkách ulicami ocitli i pri Man Mo Temple. Je to naozaj fascinujúce pozorovať podobný chrám uprostred mrakodrapov. Takto sme strávili celý večer. Opäť sme prebehli i cez trhy a nakúpili ďalšie suveníry. A ako každý večer, poslednýkrát sme sa vrátili i na nábrežie. Len tak sme si posedeli na lavičke s pohľadom na nádhernú panorámu plnú svetiel.
Z prístavu sme šli do hotela na rozdiel od iných dní autobusom. Dali sme si takú vyhliadkovú jazdu. Po príchode na izbu sme sa pobalili. Na druhý deň sme totiž odchádzali domov.
2.1.2019 Po uličkách a trhoch
Odlet domov bol plánovaný na 20:15. Takže nám ostával ešte skoro celý deň na prechádzku po meste. Ráno sme opäť začali raňajkami. Po nich sme sa presunuli na recepciu , kde sme odložili batožinu a vydali sme sa na posledné spoznávanie mesta Hong Kong.
Mong Kok nikdy nesklame
Vystúpili sme v oblasti Mong Kok. Je to asi najpopulárnejšia časť. Nachádza sa tu obrovské množstvo obchodov od výmyslu sveta. Ak tu vydržíte až do tmy, tak sa pred vami rozohrá hra svetiel a farieb. Je tu obrovské množstvo neónových nápisov.
Posledné nákupy
Kúsok od tejto oblasti sa nachádza i veľmi známy Ladies Market. Nájdete ho na ulici Tung Choi a je to približne kilometer dlhá ulica plná stánkov. My sme tu kúpili nejaké drobnosti pre naše krstňa, posledné magnetky a nejaké cukríky do práce. Motaním sa po meste sme strávili ešte pár hodín.
Ideme domov
Okolo piatej sme sa presunuli nazad do hotela, kde sme si vyzdvihli batožinu, a vybrali sme sa opäť autobusom na letisko. Tam sme dorazili nejaké dve hodinky pred odletom. Všetko prebehlo rýchlo a podľa plánu sme odlietali smer Peking. V Pekingu sme mali na prestup 3 hodiny. Ubehli nám celkom rýchlo a čakal nás predposledný let výletu do Ženevy.
Po nastúpení do lietadla sme prišli na to, že nám nefungujú obrazovky. A nie len nám, nešli celej ľavej časti lietadla. Paráda. Majke to bolo jedno, ona si v lietadle číta. Mňa čakalo niekoľko hodín pozerania do blba. Moja najobľúbenejšia činnosť na krátkych letoch. V tento deň aj na dlhom.
Čo sa týka mesta Hong Kong, tak si nás úplne získalo a zaradilo sa dosť vysoko v našom pomyselnom rebríčku. Ak niekedy budete mať možnosť, tak tam určite choďte. Je tam čo pozerať.
3.1.2019 Ženeva – zima ako v ruskom filme!
V Ženeve sme pristali krátko pred siedmou. Vonku bola ešte tma a neskutočná zima. Cez letisko sme prebehli rýchlo a pobrali sme sa vonku. Objednaný som mal hotel Nash neďaleko od letiska.
Stál 80€ na noc bez raňajok. Bol to najlacnejší hotel, aký sa mi podarilo nájsť. Bol dokonca lacnejší ako Ibis (ten býva zvyčajne najlacnejší) Švajčiarsko je proste drahé. Výhodou hotela bolo, že z letiska premával free shuttle v intervale každých 15 minút. Keď sme vyliezli von, tak tam už stál. Nastúpili sme a presunuli sme sa do hotela. Keďže bolo krátko po 7 ráno, ubytovať sme sa ešte nemohli. Nám to nevadilo. Zaniesli sme si tam len batožinu. Slečna na recepcii ju vzala a okrem toho nám ešte dala neobmedzené lístky na miestnu MHD. Paráda. Asi 3 minúty od hotela sa nachádzala zastávka, z ktorej sme sa presunuli do mesta.
Rýchla prehliadka mesta
Prvým cieľom bola nejaká kaviareň, kde by sme si mohli dať raňajky. Vybrali sme jednu, vošli dnu, pozreli si ceny a následne sme ju opustili a presunuli sme sa do miestneho mekáča. Ten bol podstatne lacnejší, ale aj tak bol stále dosť drahý. Po raňajkách sme začali prehliadku mesta. Pravdu povediac nás moc neočarilo. Veľkú zásluhu na tom mala ale hlavne obrovská zima. Všade sme boli len chvíľku. Motali sme sa tu po okolí do nejakej druhej popoludní. V podstate sme obzreli všetko, čo toto mesto ponúka. Potom bol plán ísť do hotela na hodinku dve a nazad do mesta.
Toto nám ale trošku nevyšlo. Keď sme došli na izbu, dali sme sprchu a na chvíľu sme si ľahli. Keď sme sa prebudili, už bola všade tma…Prespali sme celé popoludnie. Nevadí. Aj tak tam bola zima. Nastavili sme si budík na štvrtú hodinu rannú. Čakal nás totiž posledný let Ženeva – Praha so spoločnosťou Swiss ráno o 6:35. Letenka aj s batožinou stála 60€.
4.1.2019 Praha – Prečo nemajú sviečkovú?
Ráno sme vyrazili z hotela krátko po piatej. Keďže išlo o let po Európe, tak netrebalo chodiť na letisko príliš skoro. Klasické letiskové veci prebehli rýchlo a krátko po ôsmej ráno sme pristáli v Prahe. Vlak do Žiliny nám išiel až 14:47, takže nám ostalo niekoľko hodín na prechádzku po Prahe.
Z letiska sme sa presunuli na železničnú stanicu, kde sme si odložili batohy. Odtiaľ klasické kolečko po najnzámejších miestach. Kôň, hodiny, most…O Prahe máme niekoľko článkov, tak to tu netreba rozpisovať. Pred nastúpením do vlaku sme sa ešte zastavili v našej obľúbenej reštaurácii Potrefená Husa na obed. Žiaľ v prvej na Národní Tríde nemali sviečkovú. Museli sme teda ísť pozrieť ešte na Hybernskú. Tam ju už mali a tak sme sa naobedovali a po jedle sme mohli spokojne ísť domov.
Cesta vlakom následne prebehla do pohody. Krátko pred deviatou sme otvorili dvere na našom byte. Výlet bol za nami.
A čo dodať na záver?
19 dní na cestách bolo opäť super. Budúcu zimu si to dúfam zas zopakujeme. Už teraz rozmýšľame kam.
A na vás máme prosbu. Ak sa vám článok páči, tak ho podporte zdieľaním na sociálnych sieťach, pošlite ho kamarátom, alebo ho len tak ukážte doma rodine.
Ďakujeme.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.