Na pivo do Bukurešti
Vďaka cestovaniu som už spoznal mnoho ľudí a veľa z nich poznám i osobne. Niekedy len tak vybehneme niekam na pivo a preberáme, kto kde bol, kam sa chystá. Na jednom z podobných stretnutí sme sa dohodli, že nabudúce vymeníme posedenie na Slovensku za niečo v zahraničí.
A tak sa i stalo. Bol koniec októbra a na messenger mi prišla správa: „Dano Bukurešť za 20€ Ideš do toho? Zatiaľ sme traja. Len taká rýchlovka. V sobotu tam a v nedeľu domov.“ Neváhal som ani sekundu a kúpil som letenku z Viedne za 19,98€.
Ako čas plynul, tak sa skupina ustálila na 4 členov. Dohodli sme sa kde budeme bývať. Vyhral Ibis za 18.75€ na osobu.
Trebalo vyriešiť už len cestu do Viedne. Zvolili sme spoločnosť Slovak Lines a lístok za 1€ cez ich mobilnú aplikáciu.
Odchádzame na akciu
Let bol plánovaný na 13:15 a tak sme sa dohodli, že na letisko pôjdeme autobusom o 9:00. Krátko pred odchodom autobusu sme sa všetci stretli na dočasnej autobusovej stanici. Zostava na krátku návštevu bola – Roman, Miro, Braňo a ja. Cesta do Viedne prebehla bez komplikácií.
Po príchode na letisko sme si to namierili rovno do salónika, kde sme trošku oslávili Romanove meniny.
Potom už len krátky presun k odletovej bráne a výlet mohol začať. Let prebehol do pohody a krátko po 16 miestneho času sme pristáli v meste Bukurešť.
Ako do mesta?
Po vylezení z lietadla sme mali niekoľko možností, ako do mesta. Keďže sme boli 4, tak najlepší pomer cena výkon bol UBER. Ten to zvláda za cca 20 minút. Autobusom by to trvalo asi hodinu a za lístky by sme dali skoro rovnako. Po rozrátaní vyšla jazda k hotelu na cca 2,2 € na osobu čo vôbec nie je zlé.
Bukurešť – Na potulkách po meste
Na ubytko sme dorazili ešte za svetla a plán bol rýchlo odložiť veci a utekať do mesta. Recepčný však bol asi najneefektívnejšia osoba, akú som za poslednú dobu stretol. Trvalo mu to neskutočne dlho.
Rýchla prehliadka centra
Keďže už nezostávalo moc svetla, tak sme sa rýchlo zorganizovali a vyrazili do ulíc. Hotel sme mali hneď vedľa asi najznámejšej budovy v meste- Palatul Parlamentului. Je sídlom oboch komôr Rumunského parlamentu a je druhou najväčšou budovou sveta, po americkom Pentagóne. Urobili sme si pár povinných záberov a pokračovali sme po jednej z hlavných dopravných tepien mesta – Bulevardul Unirii . Táto ulica bola vybudovaná po vzore Avenue des Champs Elysees v Paríži. Preto má aj rovnakú dĺžku 3500m. Zaujímavosťou je, že kvôli jej výstavbe bola zdemolovaná značná časť historického centra.
Akosi nám vyhladlo
Postupne sme sa dostali až do centra mesta. Obišli sme zopár kostolíkov a nejaké tie uličky. Hlavným programom večera bolo posedenie v kruhu cestovateľov. Vybrali sme si reštauráciu Caru cu Bere. Vyzeralo to tam fajn a dokonca tam bola živá hudba. Ceny ako u nás, takže sa to dalo.
Večerný pokec o zážitkoch
Po večeri sme sa ešte pomotali po meste. Okrem iného sme boli pozrieť i jeden obchod s knihami čo som našiel na internete. Vyzeralo to tam naozaj fotogenicky, ale bolo to tam dosť preplnené. A ani svetlo už nebolo moc dobré. Ak budete mať cestu okolo niekedy v ranných hodinách, tak sa určite zastavte. Minimálne si tam môžete kúpiť magnetku ako ja.
Ďalší plán bol nájsť nejakú miestnu krčmu. Túto misiu sme nezvládli a nezostávalo nám nič iné ako kúpiť niečo na večer v potravinách.
Po nákupe sme sa presunuli na hotel, a do neskorých hodín sme kecali o zážitkoch z minulých výletov a o najbližších plánoch. Miro a Braňo majú napríklad v pláne Pamir Highway. To bude určite paráda, a už teraz sa teším na fotky. Roman má zas za sebou nedávny výlet v Rusku. A ja som sa podelil o zážitky z Ázie (hlavne Filipíny).
Keď sa stretne partia cestovateľov, tak o inšpiráciu nie je núdza. Asi o jednej v noci sme usúdili, že je čas ísť spať. Ráno nás totiž čakal návrat domov.
Ranná Bukurešť
Odlet domov bol naplánovaný na 11:00. Takže na letisko sme museli vyraziť krátko po ôsmej. Nevadí. Budík som si nastavil na piatu. Pred odchodom som ešte plánoval ísť rýchlo do ulíc odfotiť pár fotiek na blog.
Keď to ráno začalo zvoniť, tak som len vykukol von okom a zhodnotil som, že kašlem na to. Fotiek som už mal dosť. Posunul som ho na neskôr a vychutnal som si spánok.
A toto bola dosť chyba. Po návrate domov som prišiel na to, že som mal na foťáku dáke blbé nastavenie. Výsledkom je, že 90% fotiek je nepoužiteľných. Nevadí, nie každý deň j nedeľa.
Presne podľa plánu sme sa krátko po ôsmej stretli pred hotelom. Opäť sme zvolili UBER za 2,2€ na osobu. Na letisku sme si dali dačo pod zub a o 11 sme už leteli smer Viedeň.
To mi dáko nevychádza…
Do Viedne sme prišli krátko pred 12. Tento krát sme vzali do Bratislavy žltý autobus za 5€. Následne z dočasnej autobusovej stanice presun na vlak. A tu sa opäť vyznamenal náš národný dopravca. Vo vlaku neboli zaradené 3 vagóny čo mali byť. A najlepšie bolo, že na tieto vagóny sme samozrejme mali miestenky. Takže miestenka nemiestenka, miesto si hľadaj kde chceš. Mne sa nakoniec podarilo 1 uchmatnúť, ale veľké množstvo ľudí z týchto vagónov šťastie ako ja nemalo.
A čo dodať na záver?
Bol to naozaj dosť rýchly výlet. Celkové povinné náklady na priateľské posedenie v Rumunsku boli približne 50€. Doprava z Bratislavy na letisko a z letiska 6 €, letenka 19,99, UBER z letiska a na letisko 4,4, ubytko 18,75. To je dohromady len 49,14€. Plus ja som na mieste minul ešte necelých 20€ na jedlo a magnetky. A to úplne v pohode miniete v piatok s kamarátmi v meste. Takže za mňa super a už teraz sa teším na podobný rýchly výjazd do zahraničia.
Išli by ste aj vy? Ja určite áno.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.