Budapešť – Čo vidieť cez víkend
Ak nás sledujete na sociálnych sieťach, tak viete, že niektoré miesta navštevujeme pravidelne a niekoľkokrát za rok. Jedným z takých miest je i Budapešť. Páči sa nám tu najmä z toho dôvodu, že je blízko, nepotrebujete vôbec využívať verejnú dopravu, je tu pekne a hlavne lacno. A tak Budapešť vyhrala i v druhý marcový víkend.
Vlakom na Budapešť
„Nasadneme do tankoch a potiahneme na Budapešť“, kto by nepoznal tento slávny výrok. My sme doma žiadny tank nemali a neostávalo nám nič iné, ako výmena za vlak. Budík nám mal zvoniť krátko pred 5 hodinou ráno. Našťastie máme v bytovke susedov, čo majú asi bowlingovú dráhu a karaoke klub, vďaka čomu nebol budík potrebný. Zobudil nás hurónsky smiech, hlasná hudba a spŕška nadávok o tretej hodine ráno. Výlet začínal na parádu.
Keďže sme mali 2 hodiny k dobru, mohli sme špekulovať s balením. Výsledkom bolo, že sme zabudli nejaké veci čo sme potrebovali a naopak, zo sebou sme mali pár zbytočností.
Zo Žiliny sme vyrazili Regionálnym rýchlikom 704 Polom o 5:20. Na počudovanie aj v túto rannú hodinu bol dosť plný. Do Bratislavy sme dorazili s malým meškaním krátko po ôsmej. EC 271 Metropolitan do Budapešti mal našťastie tiež pár minút meškanie a tak sme pohodlne prestúpili. Spiatočný lístok na trase Bratislava – Budapešť stál 17,50 € V minulosti sa oplatil viac práve tento spiatočný lístok, i keď ste šli len 1 smer. Momentálne sa však dá zakúpiť za 9€ jednosmerný, avšak ho treba kúpiť minimálne jeden deň vopred.
Budapešť nás privítala zamračeným počasím. Na moje prekvapenie na inej stanici ako som čakal. Vždy sme v minulosti prichádzali na Keleti. To už však neplatí. Vlaky z Bratislavy prichádzajú po novom na Nyugati. Vraj to tak je minimálne rok. Stane sa.
Parlament a Pištov kostol
Po zistení, že sme v inej časti mesta, ako sme plánovali, nám neostávalo nič iné ako trošku upraviť program. Pôvodne sme si chceli ísť zaniesť veci do hotela, ale v tomto prípade to nemalo zmysel, a tak sme sa rozhodli, že si to obehneme aj s batohom na chrbte.
Prvou zastávkou bol parlament. Ako obyčajne i teraz len zvonku. Vždy chodievame cez víkend, a vtedy je to tam zvyčajne vypredané. Vstupenky do konca marca stoja v prepočte 7,6€. Od marca ide vstupné hore na 11€. Takže ak plánujete navštíviť Budapešť a parlament, tak sa musíte poponáhľať.
Oblasť v okolí tejto krásnej budovy je naozaj fotogenická a viete sa tu vyhrať. My sme tu strávili minimálne hodinku. Po fotení nám vyhladlo, a tak sme si dali dačo pod zub.
Plný síl sme sa presunuli ku Bazilike Sv. Štefana. Ďalšie z populárnych miest. Ako sme tam krúžili, zacítili sme vôňu z jedného podniku. Predávali tam donuty. A samozrejme sme ich museli vyskúšať. Podnik nájdete hneď pri vstupe na námestie. Volá sa to tam The Box Donut. Chuťovo fajn a aj to pekne vyzerá.
Potom sme pokračovali smerom k asi najznámejšiemu mostu v meste – Széchenyi Lánchíd
Hoci v preklade názov znamená „reťazový“, je to v skutočnosti visutý most. Na moste je vozovka pre motorové vozidlá, ako aj chodník pre peších na oboch stranách.
Ubytovanie v Pest Cafe
Po prechode mostom sme vyrazili smerom do hotela. Objednal som ho cez booking cestou vo vlaku a vychádzalo to cca 20€ na osobu noc. Nachádzal sa v historickej budove na 5 poschodí. Ak budete hľadať niekedy niečo malé a pokojné, tak určite odporúčame Butik Design Buda.
Hotel má len 10 izieb a každá z nich je niečím špecifická a má svoje meno. My sme mali izbu PEST CAFE s nádherným výhľadom na hrad.
Potulky po Búde?
Možno viete a možno aj nie, mesto sa skladá z dvoch častí. Buda a Pešť. A niekedy veľmi dávno sa spojili a vznikla Budapešť. A ako ich rozoznať? Buda je na kopci a Pešť na rovine. A na ten kopec sme sa vybrali podvečer.
Samozrejme to nenapadlo len nás, ale rovnako asi milión kórejských a dva milióny čínskych turistov. Možno ich bolo aj trošku menej, ale kto to má počítať. Pomedzi davy sme sa predierali okolo kostola, ktorý je pomenovaný po kráľovi Matejovi, ďalej sme si obzreli Rybársku baštu .
Odtiaľ je nádherný výhľad na mesto. Hlavne na Dunaj a na parlament. Fakt parádne miesto. Je to raj pre fotografov.
Odtiaľ sme sa pomaly presunuli ku kráľovskému palácu. Opäť skvelé miesto na výhľady. A tu máte dve možnosti. Buď pôjdete dole peši, alebo využijete lanovku. Tá stojí cca 3,8€ jednosmerne alebo 5,7€ spiatočne. My sme sa rozhodli ísť ako obyčajne po vlastných. Dostali sme sa postupne až na nábrežie Dunaja. Klasika. Kostol, parlament, most a pohľad na mesto pri západe slnka. Chvíľu sme si posedeli na lavičke a vychutnávali sme pokoj a pohodu. Po zotmení som otvoril internety a začal som hľadať vhodné miesto na večeru. Netrvalo dlho a našiel som podnik, kde podávali tradičnú maďarskú kuchyňu. Vyhral paprikáš a cigánska.
Potom sme už chceli ísť spať, ale nakoniec sme sa rozhodli, že si obzrieme mesto aj po tme. Vybehli sme hore na kopec a vychutnali sme si ešte pohľad na vysvietené mesto a parlament.
Po krátkom posedení na lavičke a vychutnávaní výhľadu nasledoval už len presun do hotela. Ráno sme mali plánovaný skorý budík.
Fúha?! To už vstávame?
Budík nám zvonil ráno krátko po piatej. Dosť masaker. Ale keď chcete fotky bez ľudí, tak sa nedá nič robiť. Slnko malo vychádzať krátko po šiestej. A tak sme pekne 6:10 cupitali hore kopcom.
Odmenou za takéto skoré vstávanie nám bol prázdny priestor okolo hradu, kostola, námestia…Strávili sme tu viac ako tri hodiny. Keď sme mali hotovo, tak sa pomaly začali trúsiť turisti. Ak chcete fotky bez ľudí, treba preto určite prísť pred deviatou.
Potom sme sa ešte pomotali po uličkách. Celá táto časť nám pripadala ako Malá Strana v Prahe. Taká pokojná atmosféra. Všade ticho.
Keď sme už mali uličiek dosť, pobrali sme sa nazad do hotela. Čakalo nás niečo pod zub na raňajky, aby sme vládali behať celý deň po pamiatkach. Po jedle už len pobaliť a hurá smer druhá strana Dunaja.
Potulky mestom
Po prechode cez rieku sme sa trošku pomotali po meste. Opäť sme si obzreli most, električky, parlament… Však to poznáte, také povinné kolečko. Okrem toho sme samozrejme navštívili a poobjavovali i rôzne zapadnuté uličky. To nás baví asi najviac.
Farebné múzeum
Odchod domov bol naplánovaný na popoludnie. Pred tým sme ešte chceli stihnúť jednu z nových atrakcií mesta. Je ňou Museum of Sweets and Selfies.
Plán bol odložiť batohy na stanici a presunúť sa tam len tak naľahko. Ale tu nastal problém. Skrinky na stanici brali len mince. S tým som počítal, ale to že bude rozmienačka na papierové bankovy pokazená, to mi urobilo škrt. Nevadí… Batohy berieme so sebou.
Cestou k múzeu sme sa zastavili ešte v jednom obchodíku so sladkosťami. Majke len tak oči žiarili. A hneď oproti obchodíku bolo múzeum.
Vstupné cez víkend je cca 11€. Miesto je to naozaj populárne a budete si musieť počkať v rade, kým sa dostanete dnu. Je tam niekoľko miestností. Každá je niečím špecifická a všetky sú neskutočne farebné.
Strávili sme tu asi hodinku, počas ktorej sme sa dostali s Majkou do konfliktu. Ako obyčajne. Neviem fotiť. Asi na tom bude čosi pravda, lebo napr. fotky z Bukurešti boli trošku slabšie ako obyčajne.
Potom som mal v pláne ešte presun ku hradu Vajdahunyad neďaleko od námestia hrdinov. Počasie však bolo proti. Pomaly sa začalo zmrákať a tak sme usúdili, že pôjdeme domov.
Cesta domov
Ako sa za pár minút ukázalo, bola to dobrá voľba. Krátko po príchode na železničnú stanicu začalo pršať. Odchod vlaku bol plánovaný na 13:40. Následne sme mali na prestup v Bratislave 10 minút. Samozrejme vlak na príchode do hlavného mesta meškal. Rovných 9 minút. Nám tak ostala závratná minúta na prestup. Pridali sme do kroku a za zvuku píšťalky sme naskočili do vlaku. Potom sa vlak rozbehol a ďalší krátky výlet bol za nami.
A čo dodať na záver?
Budapešť je parádna víkendová destinácia. Spiatočný lístok z Bratislavy stojí 17,50€, výborné ubytko viete zohnať za 20€ na osobu a na noc. Jedlo je lacné. Všade je blízko a nemusíte minúť ani cent na dopravu. Takže sa viete dostať úplne s prehľadom do 50€. A to sa oplatí. My sme tam boli už niekoľkokrát, a určite nie naposledy.
Ak sa vám článok páči, tak ho určite posuňte kamarátom. A ak chcete vidieť fotky, čo sa nám podarili odfotiť, tak si kliknite na náš instagram. Za pár dní tam začnú postupne pribúdať.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
