Bologna – Na návšteve v meste plnom histórie
Bologna je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Jedná sa o jedno z najbohatších miest v celom Taliansku a je to historické, kultúrne a zábavné centrum celej oblasti. Bologna je známa najmä tým, že tam vznikla najstaršia univerzita nie len v Európe, ale dokonca na celom svete. Medzi najznámejších absolventov univerzity patria Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Mikuláš Kopernik a mnohí iní.
Ďalšou typickou črtou mesta sú dve veže stojace na Piazza di Porta Ravegnana. Paradoxne sú tiež šikmé, a jedna je dokonca vyššia, ako jej slávnejšia kamoška v meste Pisa.
Napriek všetkým skutočnostiam ostáva v tieni populárnejších miest v okolí, akými sú Miláno, Benátky, Florencia, Pisa. Keď však vyskočili letenky so spoločnosťou Laudamotion z Viedne, tak sme neváhali ani chvíľu a kúpili sme ich.
Bologna – Ako sa tam dostať?
Výhodné letenky okolo 20€ sa dajú do tohto mesta zohnať prakticky kedykoľvek. Nájsť ich môžete napríklad tu. Najjednoduchšie je letieť z Bratislavy alebo Viedne, a tí čo ste zo severu ako my, môžete letieť napríklad z Poľska.
My sme si kúpili kombináciu leteniek s odletom z Viedne a príletom do Bratislavy za závratných 44€. Samozrejme sa to dá aj lacnejšie, my sme ale boli obmedzení celozávodnou dovolenkou v mojej práci.
Ďalšou možnosťou je využiť auto alebo vlak. Autom ste tam z Bratislavy za približne 8 hodín.
Let prebehol do pohody, a po dosadnutí na letisko v talianskej Bologni nás privítala zamračená obloha. Na to sme si už trošku zvykli. Takmer všade kam ideme, vychytáme dážď. Je to dosť otrava, najmä keď má človek obmedzený čas na spoznávanie mesta. Najlepšie je, že Bologna je známa tým, že tam je počasie v lete stabilné, a je tam len 6 daždivých dní. A my sme vychytali jeden z nich.
Z letiska sa dá dostať dvoma spôsobmi. Buď verejným autobusom s prestupom za 1,3€, alebo bez prestupu s Aerobusom za 6€. Nám sa prestupovať nechcelo, a keďže bol víkend, tak aj tak ten bus nechodil. Ostala tak jediná možnosť – využiť Aeurobus. https://aerobus.bo.it/en Lístky sa dajú kúpiť online, v obchodoch na letisku, alebo v automate. Väčšina ľudí stála v rade pri automate priamo na zastávke. To nemusíte robiť. Keď vôjdete do budovy letiska, nachádza sa tam veľké množstvo automatov na lístky, pri ktorých nik nie je.
Autobus z letiska chodí každých 11 minút a okrem centra stojí i pri železničnej stanici. My sme vystupovali pri železničnej stanici, nakoľko sme si potrebovali odložiť batožinu, aby sme nemuseli behať po meste s batohom. Uloženie batožiny na celý deň nás stálo 5€.
Potulky po meste
S voľnými rukami sme sa vybrali do mesta uloviť nejaké raňajky. Nanešťastie ešte bolo príliš skoro, a tak sme to vyriešili nákupom v potravinách. Nevadí. Po jedle sme sa vybrali na prechádzku mestom. Napriek tomu, že nám počasie moc nevyšlo, vôbec to nevadilo. Viac ako 45 kilometrov ulíc je totiž ukrytých pod historickými arkádami, a preto tentokrát nad nami dážď nevyhral. V Žiline podobné arkády voláme „laubne“.
Do centra sa najlepšie dostanete po Via Indipendenza. Táto ulica je považovaná za najhlavnejšiu tepnu mesta. Nájdete tam rôzne obchody, kaviarne, bary, butiky… Spája železničnú stanicu s hlavným námestím Piazza Maggiore. Predtým však ako dorazíte na hlavné námestie, pôjdete okolo námestia Piazza del Nettuno s nádhernou Neptúnovou fontánou.
Na hlavnom námestí Piazza Maggiore sme našli vraj piaty najväčší kostol na svete – Basilica San Petronio. Aktuálne tu prebiehal nejaký filmový festival, a tak bolo na námestí rozložených veľké množstvo stoličiek. Takže super. Aspoň si bolo kam sadnúť.
Ďalšia super vec v meste bola, že celé historické centrum je premenené na jednu obrovskú pešiu zónu. Toto by sme mali zaviesť aj u nás. Z námestia vedie veľké množstvo uličiek rôznymi smermi. A tu sme boli úplne vo svojom živle. Len tak sme sa túlali po uličkách, kde sme objavili tradičné staré kníhkupectvá, milé kaviarne, predajne ovocia a zeleniny. Celkový dojem bol výborný. Ako keby sme boli účinkujúci v starom talianskom filme.
Šikmé veže v Bologni
Jednou z uličiek sme sa dostali i ku dominantne mesta. Tou sú dve veže – Due Torri. Vyššia Torre degli Asinelli a jej menšia sestra Torre Garisenda. Vyššia z nich má úctyhodných 97,2 metra a je to najvyššia šikmá veža na svete. Na vrchol vedie 498 schodov. Náklon tejto veže je 2,23 metra. Nižšia zo sestier meria 47 metrov a jej náklon je 3,22 metra. Vstupné pre dospelého je 5 € a pre deti do 12 rokov je to 3€. Lístok si treba kúpiť vopred na čas. Viac info sa dozviete tu.
Pri návšteve sa dozviete niekoľko zaujímavostí. Napríklad to, že počas druhej svetovej vojny počas bombardovania Bologne sa piloti stavili, kto prvý trafí jednu z veží. Našťastie sa to nikomu nepodarilo. Druhou zaujímavou informáciou, je že počas osláv zvolenia pápeža v roku 1513 do nej omylom trafil kanón. A samozrejme je toho omnoho viac, určite sa oplatí navštíviť aj toto miesto.
Street art a uličky
Od veží sme sa opäť presunuli úzkymi uličkami do ruchu mesta. Postupne sme si razili cestu cez miestne trhy, predajcov rýb, zeleniny a kadejakých iných možných aj nemožných vecí.
Celý deň na potulkách Bolognou nás sprevádzalo premenlivé počasie, kedy sa slnko striedalo s dažďom. Aj to je jeden z dôvodov, prečo máme podstatne menej fotiek ako obyčajne. Je to dosť otrava neustále utierať objektív.
Okrem uličiek, veží, námestí, parkov a rôznych obchodov stojí za návštevu i miestna univerzita.
Okrem toho sme si prešli i pár ulíc, kde sa na stenách budov a na vchodoch do obchodov nachádzali rôzne „práce“ miestnej omladiny v podobe street artu. Asi najviac ich bolo na ulici Via Borgolocchi a Via Zamboni. Ak máte radi tento typ umenia, tak sa sem určite prejdite.
Dačo pod zub
Samozrejme sme nevynechali ani miestnu gastronómiu. Cestoviny, špagety, lasagne, pizza… My sme si ako obyčajne zvolili pizzu. Tá sa dá kúpiť už od 4 €. Takže ak vás chytí niekde hlad, nie je nad čím rozmýšľať. Skvelá pizza za ceny ako u nás. Pozor však na poplatky v reštauráciách. Lepšie je vždy vziať jedlo zo sebou, a zjesť ho niekde na námestí, alebo v nejakom peknom parku.
Po celom dni sme toho mali naozaj dosť. A niet sa čomu čudovať, aplikácia hlásila 34 000 krokov. To je takmer 25 kilometrov. Myslím, že dosť dobrý výkon na prechádzku v meste.
Pokračujeme ďalej
Z centra sme sa po vlastných presunuli na železničnú stanicu po batohy a odtiaľ sme autobusom pokračovali do druhej destinácie výletu – Cinque Terre, o ktorom som písal nedávno.
A čo teda hovoríme na mesto Bologna? Oplatilo sa tam ísť? Za nás hovorím, že určite áno. Všade navôkol na vás dýcha kus histórie, prechádzate cez farebné uličky ako vystrihnuté z katalógu, a takmer všade kúpite výborné jedlo za fajn ceny. A bonusom je, že ostáva v tieni populárnejších miest z okolia. Tým pádom tam je podstatne menej turistov, a vy si tak môžete vychutnať mesto v jeho plnej kráse. A dá sa to zvládnuť i za jeden deň. Ráno tam a večer domov. Ideálne mesto na romantické rande za pár korún.
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
