Vršič pass, Virje a Kanal Ob Soči

Výlet po Slovinsku – Deň 4: Vršič Pass, vodopád Virje a údolie rieky Soča

Ak ste už niekedy počuli o Slovinsku, tak jednou z vecí, ktoré musíte určite vyskúšať je prejazd cez najvyššie položenú cestu v Slovinsku a v Juliánskych Alpách, ktorou je Vršič Pass. A samozrejme treba navštíviť i údolie rieky Soča, ktoré plynulo nadväzuje na výjazd z tohoto horského priesmyku. Cestou sa určite nezabudnite zastaviť na krásnom vodopáde Virje a v mestách Kanal ob Soči a Most na Soči. My sme mali tieto miesta na pláne na štvrtý deň. Vyrazili sme tam skoro ráno z Bledu, ktorý sme navštívili deň predtým.

Jazero Jasna

Ráno sme začali ako obyčajne raňajkami, tentokrát sme však na nich boli úplne prví. Čakal nás totiž najdlhší deň. Plán bol odubytovať sa krátko po siedmej a vyraziť na celodenný výlet do Piranu.

Raňajky sme do seba nahádzali naozaj rýchlo a už sme odovzdávali kľúče od izby na recepcii. Prekvapená recepčná sa pýtala, že kam tak skoro. Len som sa pousmial a pomyslel som si, že doma by sme boli už takmer 2 hodiny v práci.

Sadli sme do auta a vyrazili sme smer Kranjska Gora. Toto mesto určite poznáte, pravidelne sa tam konajú preteky svetového pohára v lyžovaní. Nie je to tak dávno, čo tam Peťa Vlhová obsadila druhé miesto v obrovskom slalome.

Ako sme sa blížili do cieľa, kopce sa pomaly dvíhali a slnko začínalo piecť. Vyzeralo to na krásny deň. Zastavili sme pri Jazere Jasna, ktoré je vstupnou bránou na Vršič Pass.

Legenda o kozorožcovi – Zlatorog

K jazeru a celému okoliu sa viaže aj jedna legenda. Traduje sa, že kedysi dávno žil v týchto končinách Zlatorog – kozorožec so zlatými rohmi, ktorý ukrýval v nádhernej záhrade poklad. Ako to však býva, na poklad sa ulakomil jeden zlý človek a poklad ukradol. Zlatorog však ožil, zlodeja usmrtil a aj s pokladom navždy zmizol. Niečo však Slovincom predsa len zanechal. Nádherný kus svojej záhrady plnej lesov, jazier a majestátnych kopcov. Tento kus zeme sa volá – Triglavský národný park.

Trošku sme sa pomotali okolo jazera, kde mimochodom tiež nájdete sochu Kozoroga, a asi po pol hodinke sme vyrazili na hlavný pod programu, ktorým bol prejazd cez Vršič Pass.

Vršič Pass

Cesta cez horský priesmyk Vršič vo výške 1611 metrov je navyššie položenou cestou vo Východných Júlskych Alpách. Cesta naprieč priesmykom bola vybudovaná už počas prvej svetovej vojny v roku 1915, a tvorila hranicu medzi vtedajším Talianskom a Juhosláviou. Neskôr sa stala súčasťou Slovinska a to platí dodnes.

Cesta má dohromady 50 serpentín, 24 na strane od Kranjskej Gory a 26 na strane od Trenta. V prvej polovici cesty určite nezabudnite zastaviť pri ortodoxnej ruskej kaplnke. Tá bola vybudovaná na počesť ruských vojnových zajatcov, ktorí zahynuli pri páde lavíny počas stavby cesty. Aj na ich počesť sa táto časť cesty nazýva “Ruská cesta”.

V blízkosti kaplnky je vybudované parkovisko, takže tu môžete pohodlne zastaviť a urobiť si krátku zastávku. Samozrejme ak dorazíte trošku skôr a bude tam miesto. My sme zaparkovali na poslednom voľnom. To však nevadí ostatným. Počas celej cesty cez priesmyk treba dávať pozor, nakoľko autá parkujú všade, takže kľudne sa môže stať, že za zákrutou bude odparkovaný karavan.

Výhodou cesty cez Vršič Pass je hlavne to, že bude mať chuť každú chvíľu zastaviť a vybehnúť aspoň pár metrov do okolia a pokochať sa výhľadom na hory. My sme takto zastavili minimálne 5-6x. Na mnohých miestach stačí naozaj pár minút a na konci chodníka sa nachádza vyhliadka. A kto má viac času a chuti, tak si môže urobiť rôzne túry po okolí.

Vršič pass – na vrchole

Asi najviac ľudí stretnete na samotnom vrchole, kde sa cesta preklopuje a začne klesať do údolia rieky Soča. Napriek tomu, že sme tam boli relatívne skoro, bolo tam ako na Václaváku. Všade množstvo áut a cyklistov. Čo sa týka cyklistov, tak som mal pocit, že takmer všetci sú Slováci alebo bratia Česi.

Na vrchole sme strávili trošku viac času, lebo sme sa tam hrali s kozami. Okrem toho sa tam dá aj najesť, prípadne kúpiť si nejaký suvenír.

Následne sme si urobili ešte niekoľko zastávok po ceste a plynulo sme sa prehupli do údolia rieky Soča. Jediné čo nás trošku mrzelo, že práve v najkrajších pasážach bola hustá hmla a nebolo nič vidieť, ale také sú hory. Na počasie treba mať šťastie a aj keď to vyzerá na slnečný deň, veľmi rýchlo sa to môže zmeniť.

Údolie rieky Soča

Takú krásnu tyrkysovú farbu, akú má práve rieka Soča, nájdete asi ťažko. Aj vďaka tomu láka veľké množstvo turistov, ktorí sem chodia pravidelne na rafting. Samotná rieka Soča má len 138 kilometrov a pramení v západnej časti Slovinska. Do Jadranského mora sa vlieva v Taliansku, kúsok od mesta Terst.

V okolí rieky sa nachádza niekoľko zaujímavých miest, ktoré určite stoja za návštevu. My sme si vybrali vodopád Virje.

Vodopád Virje

Vodopád Virje sa nachádza pár minút od mesta Bovec pri obci Plužna. V tesnej blízkosti sa dá aj zaparkovať a za dve hodiny parkovania zaplatíte 5€. Následne je to od parkoviska približne 10 minút a už zhora počujete šum vody.

Ak patríte medzi otužilcov, tak si vezmite plavky. Voda je tam naozaj krásna a priezračne čistá, dosahuje však teplotu maximálne 7 stupňov. My sme sem dorazili na pravé poludnie a parkovisko bolo spolovice plné. Dole pri vode bolo približne 20 ľudí, ale do vody sa odvážilo len pár z nich. Väčšina, vrátane nás, si len obzreli vodopád a nádhernú priezračnú vodu. Ja som sa chvíľu odhodlával, ale nakoniec som kašľal na to, bola fakt dosť studená.

Chvíľu sme tam pobudli a po nejakej pol hodinke sme pokračovali ďalej. Tu sa so mnou opäť ujo google hral a chcel ma poslať do zákazu vjazdu. Tak som si šiel chvíľu svoje podľa značiek, kým sa nespamätal.

Vodopád Boka

Pokračovali sme podľa plánu smerom na Piran a stále sme kopírovali tok rieky Soča. Cestou Majku zaujal obrovský vodopád a poprosila ma, aby sme na chvíľku zastavili. Zbadala totiž 106 metrov vysoký vodopád Boka, ktorý je z časti viditeľný aj z hlavnej cesty. Nejako alternatívne som zaparkoval a krátkou prechádzkou sme sa vrátili na drevenú plošinu, odkiaľ bolo túto nádheru aspoň čiastočne vidieť.

Škoda, že sme nemali viac času. K vodopádu vedie jednosmerný chodník a celé kolečko aj s návratom k autu by vám nemalo trvať viac ako hodinku. Pošlite nám potom fotku, radi si ho obzrieme aj z blízka.

Most na Soči

Kto nás sleduje a číta už dlhšie, tak vie, že všade hľadáme hlavne krásne mestečká a dedinky. A jedným z takýchto miesto je i Most na Soči. Toto mesto sa nachádza  na sútoku riek Soči a Idrijce a vedľa neho je i umelo vytvorené jazero, ktoré má nádhernú azúrovú farbu. Presne takú istú ako rieka Soča.

Ak pôjdete okolo doporučujem zastaviť sa aspoň na pár minút a prejsť sa okolo starého kamenného mosta a okolo rieky. Niekoľko sto metrov vyššie priamo nad mostom sa nachádza aj vyhliadka, z ktorej toto miesto možno krásne vyfotiť.

Kanal ob Soči

Po niekoľkých hodinách a množstve zastávok sme dorazili do hlavnej destinácie dňa, ktorou bolo mesto Kanal ob Soči. Toto mestečko sa nachádza na brehu rieky Soča a patrí medzi najfotografovanejšie miesta v Slovinsku. Mestečko je to malé a možnosti parkovania sú dosť obmedzené. My sme našli celkom fajn miesto vedľa potravín, jediná nevýhoda bola, že tam pražilo slnko a v aute potom bolo ako v pekle.

Asi najkrajšie miesto v mestečku je piesková pláž na brehu rieky, kde sme strávili pár hodín. Majka sa vyhrievala na slniečku a ja som sa kúpal v brutálne studenej rieke. Po prvom skoku do vody ma skoro vystrelo.

Dominantou mesta je miestny most, z ktorého aj počas našej návštevy skákali mladíci do studenej rieky. Na tomto mieste sa pravidelne konajú rôzne súťaže v skokoch z mosta, tento rok sú však všetky podujatia žiaľ zrušené.

Okrem mosta sa tu nachádza ešte Neptúnova fontána a kostolík z prelomu 14. a 15. storočia.

Strávili sme tu prakticky celé popoludnie a keď sme už mali slnka a vody dosť, vybrali sme sa na cestu do mesta Piran.

Nekonečná cesta do Piranu

Z mesta Kanal Ob Soči sa do Piranu za normálnych okolností najrýchlejšie dostanete cez Taliansko. To sa v momentálnej situácii však nedalo. Niekoľko ciest v okolí je uzatvorených pretože pretínajú hranicu s Talianskom a pre občanov EU sú oficiálne otvorené len 3 prechody. Navolil som preto do navigácie cestu len cez Slovinsko. Tu však tiež nastal malý problém, lebo aj na slovinskej strane boli obmedzenia (nejaké stavebné práce). Neostávalo nám teda nič iné, len nasledovať oranžové obchádzkové tabule. To malo za následok približne o 30 minút dlhšiu cestu do Piranu.

Do prímorského mestečka sme dorazili krátko po šiestej večer a auto sme nechali v garáži pred mestom, nakoľko mesto je niečo ako zóna bez aút. Doprava je výrazne obmedzená a parkovať by ste tam nemali. Využili sme parkovací dom Fornače, kde sa platí 19€ za deň. My sme to však mali ako hotelový hostia za 10€ na deň.

Následne sme sa presunuli free busom do centra, kde sa nachádzal náš hotel. Čakali nás posledné dni v Slovinsku, o tom však v nasledujúcom článku z Piranu.

Ak sa vám článok páči, tak ho určite posuňte ďalej. Pre viac tipov nezabudnite sledovať aj náš blog Cestuj za menejinstagram a facebook.

Ďakujeme!

Vršič pass, vodopád Virje a údolie rieky Soča

Vršič Pass - Jazero Jasna
Vršič Pass – Jazero Jasna
Vršič Pass - Jazero Jasna
Vršič Pass – Jazero Jasna
Vršič Pass - Jazero Jasna
Vršič Pass – Jazero Jasna
Vršič Pass - Jazero Jasna
Jazero Jasna
Vršič Pass - Ruská kaplnka
Vršič Pass – Ruská kaplnka
Vršič Pass - výhľady
Vršič Pass – výhľady
Vršič pass
Vršič Pass – výhľady
Vršič Pass - na vrchole
Vršič Pass – na vrchole
Vršič Pass - na vrchole
Vršič Pass – na vrchole
Údolie rieky Soča
Údolie rieky Soča
Údolie rieky Soča
Údolie rieky Soča
Údolie rieky Soča
Údolie rieky Soča
Parkovisko pri vodopáde Virje
Parkovisko pri vodopáde Virje
Cesta k vodopádu Virje
Cesta k vodopádu Virje
Vodopád Virje
Vodopád Virje
Vodopád Virje
Vodopád Virje
Most na Soči
Most na Soči
Kanal ob Soči - kostol
Kanal ob Soči – kostol
Kanal ob Soči
Kanal ob Soči – Skočili by ste?
Kanal ob Soči - Pohľad na most
Kanal ob Soči – Pohľad na most
Kanal ob Soči - oddych na pláži
Kanal ob Soči – oddych na pláži