Za horami, za dolami spoznávame krásy Banskobystrického kraja
Toto leto trávime väčšinou doma a spoznávame krásy Slovenska. Naposledy sme sa vydali spoznávať krásy, ktoré nájdete Za horami, za dolami v Banskobystrickom kraji, kam sme sa dostali vďaka pozvaniu od KOCR Banskobystrický kraj Turizmus. Počas troch dní sme si vyskúšali množstvo parádnych zážitkov, videli sme naozaj krásne miesta a pamiatky, a v neposlednom rade sme stretli mnoho miestnych a zanietených ľudí, ktorí nám tieto zážitky sprostredkovali. A toto všetko môžete rovnako ako my, zažiť aj vy, ak si otvoríte destinačný portál BB Kraja zahoramizadolami.sk, kde sme aj my všetky tieto aktivity našli.
A čo sme teda zažili? To sa dozviete, ak sa začítate do najnovšieho blogu.
Deň prvý: Kremnica, Brehy, Revište a Banská Bystrica
Už program prvého dňa sľuboval kopa zábavy a zážitkov. Začínali sme v Kremnici, do ktorej sme dorazili skoro ráno, následne sme sa mali presunúť do obce Brehy a na Hrad Revište a deň sme mali ukončiť na nočnej prehliadke Banskej Bystrice.
Nevšedné putovanie históriou Kremnice
Ranná Kremnica nás privítala jemným dažďom a oblačnosťou, čo nám však radosť z výletu vôbec nepokazilo. Najskôr sme si urobili klasické kolečko po námestí a o 10:00 sme sa už presunuli do Informačného centra mesta Kremnica, kde nás už čakal pán Varhaňovský, s ktorým sme mali dohodnutú prehliadku mesta.
Atkáryho kremnické krumple
A nebola to len taká obyčajná prehliadka. Vydali sme sa na „Nevšedné putovanie históriou Kremnice“. Rovnaká prehliadka sa koná každú sobotu a vstupenku si môžete objednať online. Cena za dospelú osobu je 16,5€ a v tejto sume máte aj ochutnávku vín.
Prehliadka trvá zvyčajne dve až tri hodiny, a dozviete sa naozaj mnoho zaujímavých faktov o histórii Kremnice.
My sme začali prehliadku priamo v Informačnom centre, kde sa nachádza Expozícia jedinečnosti Kremince, kde sa dozviete mnoho informácií o histórii mesta, a Dobová výrobňa – Atkáryho kremnické krumple. Obe miesta viete navštíviť aj súkromne a vstup je bezplatný. Úplne najviac nás uchvátila dobová výrobňa, kde sme sa preniesli do cukrárne zo začiatku 20. storočia. Počas výkladu sme sa dozvedeli mnoho informácií o tom, ako cukráreň vznikla a ako vymysleli sladkú pochúťku, ktorú inde na Slovensku nenájdete. Do toho všetkého dievčatá oblečené v dobových šatách, vôňa cukroviniek a hudba z gramofónu.
A prezradíme vám aj jedno tajomstvo, krumpeľ by nebol taký výborný, ak by do neho nepridávali aj tajnú prísadu, ktorou je elixír lásky. Keď ochutnáte Kremnický Krumpeľ, tak sa hneď do mesta zamilujete a budete sa tam musieť vrátiť. A asi to funguje, lebo nás Kremnice naozaj očarila.
Tajuplné gotické pivnice plné vína
Z cukrárne sme pokračovali do tajuplných gotických pivníc pod mestom, ktoré sú bežne neprístupné. A práve v pivniciach príde na radu ochutnávka vín Ringbürger, ktoré sú špecialitou Kremnice. Pivníc sme navštívili niekoľko a dozvedeli sme sa, že sa v nich pravidelne konajú vínne slávnosti. Tento rok je zatiaľ otázne, či nakoniec budú, ale ak áno, určite si ich nenechajte ujsť. Za zmienku stoja hlavne tie pod Mestským úradom, kde jedným vchodom vojdete a von sa dostanete z druhej strany priamo do Mestského úradu. Zaujímavosťou úradu je, že sa v ňom nachádzajú originály sôch z Morového stĺpa, ktoré si môžete pozrieť aj vy počas úradných hodín.
Františkánsky kláštor a jeho katakomby
Z pivníc sme sa za rozprávania pána Varhaňovského postupne dopracovali až ku vstupu do Františkánskeho kláštora zo 17. storočia. Počas prehliadky sme nazreli do útrob tejto dominanty Kremnice. Vedeli ste napríklad, že z výšky vyzerajú budovy kláštora ako deviatka? Momentálne sa pracuje na obnove tejto pamiatky a deň čo deň sa tam objaví niečo nové. A vraj tam aj trošku straší…
Okrem samotnej budovy kláštora sme sa dostali aj do podzemia, kde sa nachádzajú naozaj rozsiahle podzemné priestory. Takže kto sa bojí tmy, nech tam radšej nechodí, alebo si vezme baterku.
Po prechádzke po kláštore sme sa vrátili opäť na námestie, kde sme sa dozvedeli ďalšie zaujímavosti. Vedeli ste, že tam bol v minulosti obrovský kostol? My teda nie, ale vďaka čarovnej krabičke sme ho uvideli a prehliadke bol po takmer 3 hodinách koniec.
Následne sme si urobili ešte krátku zastávku na miestnom hrade a hurá do ďalšej destinácie, do obce Brehy.
Čáry Máry hrnčiarom
Do obce Brehy sme dorazili okolo poludnia a pred domom pána hrnčiara nás už čakali milé dievčatá z Regiónu Gron, ktoré sa tiež aspoň na chvíľku chceli stať hrnčiarom ako my.
Spoločne sme išli absolvovať krátky workshop: Čáry Máry hrnčiarom u Brežana Janka Fialu. Ten sa remeslu priučil u svojho otca a teraz svoje majstrovstvo posúva ďalej na každého, kto má záujem. Kapacita tejto aktivity je 5 osôb a trvá približne dve hodinky.
Počas krútenia na hrnčiarskom kruhu sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí a príbehov zo začiatkov pána Fialu. Okrem iného nám prezradil, že učil remeslu i princeznú z rozprávky o kráľovi Drozdia Brada.
Po tom, čo sme si na elektrickom kruhu vyskúšali, aké to je byť aspoň na chvíľu hrnčiarom, nás pán Fiala previedol po Hrnčiarskom múzeu v Brehoch a tiež nám ukázal rozprávkový slamený domček. Strávili sme u neho naozaj príjemné popoludnie s úsmevom na perách.
Prechádzka po Hrade Revište
Z obce Brehy sme sa presunuli len pár kilometrov na Hrad Revište, ktorý sa nachádza nad údolím rieky Hron. K hradu vedie od parkoviska pohodová prechádzka cez les. Aj počas našej návštevy tu bolo pár ľudí, dokonca skupinka na koňoch až z Komárna.
Zrúcanina hradu momentálne prechádza obnovou a rastie pred očami. Na hrade sa pravidelne konajú podujatia, aj tento víkend 15.8. 2020 sa tam bude konať Strašidelná noc hradov a zrúcanín. Na podujatie je dobrovoľné vstupné 3€ a začína už o 18:30.
Po krátkej prechádzke po hrade sme sa rozlúčili s dievčatami a vydali sme sa na poslednú zastávku dňa, ktorou bola Banská Bystrica.
Nočná prehliadka Banskej Bystrice
Poslednou aktivitou dňa bola Nočná prehliadka Banskej Bystrice. Ide o jedno z najpopulárnejších podujatí v meste, takže ak plánujete, že by ste ju chceli tiež absolvovať, treba si objednať lístok vopred. Nočné prehliadky sa konajú okrem Banskej Bystrice aj v Hronseku, Zvolene a Kremnici. Vstupné na toto divadelno šermiarske vystúpenie je pre dospelých 4€ a pre deti 2€.
Naša prehliadka začala priamo na námestí pred radnicou o 20:30. Temnú históriu medeného mesta nám priblížili Rytieri z Vir Fortis. Prechádzka po meste trvala viac ako 2 hodiny a obaja s Majkou sme sa nasmiali. Vystúpenie je vhodné hlavne pre starších, nakoľko deťom unikne mnoho narážok a dvojzmyslov. Celou cestou nás sprevádzali rôzne potvory a nejeden človek sa naľakal, keď na neho vyskočila nejaká príšera z tmy.
Súčasťou bola aj strašidelná pivnica, ktorú treba určite zažiť. Po vystúpení sme toho mali už dosť, však aj bolo krátko po 23 a neostávalo nám nič iné, ako ísť spať.
Ubytko sme mali len kúsok od námestia v Penzióne Grand. Takže sme to nemali ďaleko.
Deň druhý: Detva, Hriňová, Halič a Lučenec
Druhý deň sme začali naozaj skoro ráno. Program na tento deň sľuboval, že to budú opäť zaujímavé miesta a zážitky. Na pláne boli regióny Podpoľanie a Novohrad.
Expozícia drevených vyrezávaných krížov v Detve
Prvou zastávkou dňa v kraji nachádzajúcom sa za horami, za dolami bola Detva a Expozícia drevených vyrezávaných krížov. Podobné kríže môžete vidieť okolo ciest a na cintorínoch po celom regióne, hlavne v okolí Hriňovej a Detvy. Kríže vyrábajú dodnes zruční majstri z dubového dreva a pre ich unikátny vzhľad sa zaradili do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Opáč Podpoliansku náturu
Po prehliadke krížov sme sa už presunuli do Hriňovej, konkrétne na laz Štoliansko, kde nás už čakal gazda Jozef Kučera v tradičnom podpolianskom kroji, ktorý je pre neho bežný odev. Jozef žije na tomto mieste od narodenia a podľa jeho slov by nemenil.
Nasledujúce dve hodinky sme mali vyčlenené na spoznávanie jeho gazdovstva a nejaké tie činnosti, ktoré sa pravidelne u Jožka na statku vykonávajú. Ak by ste chceli Jožka navštíviť aj vy, tak môžete. Zážitok sa volá Opáč podpoliansku náturu a býva každý piatok, od júna až do decembra. Cena je 8€ pre dospelých a 3€ pre deti.
Majka, ako to je u nej zvykom, si našla hneď niekoľko kamarátov. Kravu Malinu, malé morčiatka a pár malých mačiatok. Viac jej už netrebalo. Gazdovstvo, negazdovstvo, ona ostáva pri mačiatkach a ďalej nepokračuje.
Keď ich dostatočne ponaťahovala, tak sme sa vydali na prechádzku po okolí. Pán Kučera nám s láskou rozprával, ako sa o svoj statok stará už mnoho rokov a ako ho postupne zveľaďuje. Úplne na ňom bolo vidieť to zanietenie a radosť zo života.
Postupne sme sa prepracovali až do malej koliby, ktorá má viac ako 300 rokov a podarilo sa ju obnoviť a zachrániť. Za zvuku píšťalky nám Jožko ukázal, ako sa spracováva ovčia vlna, čo sme si nakoniec aj my trošku vyskúšali.
Každá návšteva u Jožka je iná, my sme priadli vlnu, ale vy môžete kosiť trávu, hrabať seno, dojiť kravy, proste čo je aktuálne treba. Takže je to super na vyvetranie hlavy. A najlepšie je, že tam vôbec nie je signál. A ak budete mať záujem, tak sa dá u pána Kučeru aj prespať, v kolibke. My nad tým uvažujeme, že sa tam ešte vrátime a vychutnáme si spánok pod hviezdami.
Ani nevieme ako, a dve hodiny ubehli. Poďakovali sme, zapriali veľa šťastia v ďalšej práci na gazdovstve a pokračovali sme dole do dediny.
Hriňovská drevenica profesora Štefana Nosáľa a obliekanie do kroja
Takmer v srdci obce Hriňová sa nachádza Hriňovská drevenica prof. Štefana Nosáľa. Je v nej zriadená expozícia tradičnej ľudovej kultúry a nájdete tam aj pamätnú izbu profesora Štefana Nosáľa. Nás tam už čakali miestne dievčatá, ktoré nám porozprávali o jeho živote, mladosti a o pôsobení v súbore Odzemkári a Lúčnica.
A samozrejme neostalo len pri výklade. Keď už sme boli tu, tak si Majka vyskúšala tradičný kroj. A naozaj jej to veľmi pristalo. Budem ju musieť presvedčiť aj u nás, aby si nejaký na seba dala.
Počas prehliadky sme sa dozvedeli, že sa v tomto priestore konajú rôzne podujatia a workshopy ako napríklad ľudové šperkárstvo, výroba ľudových hudobných nástrojov, vyšívanie krivou ihlou, výroba fujary, rezbárstvo, hrnčiarstvo, kváskovanie a iné. Takže určite sa oplatí Hriňovú navštíviť.
Po prehliadke drevenice sme sa spoločne s dievčatami presunuli ešte k pamätnej lavičke, ktorá sa nachádza na mieste, kde sa narodil Štefan Nosáľ a vytvorili ju miestni umelci. Okrem lavičky, tam nájdete aj fujaru a nádherný výhľad na lazy v Hriňovej.
Po výhľade a krátkom posedení na lavičke sme pokračovali v našom spoznávaní Banskobystrického kraja a presunuli sme sa do ďalšej časti, do Novohradu.
Prehliadka krásneho zámku a Železničného domčeka v obci Halič
Prvou zastávkou bola obec Halič nachádzajúca sa v okrese Lučenec. Asi najznámejšou budovou v obci je Zámocký hotel Galicia Nueva, ktorý je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou a konajú sa tam pravidelné prehliadky. Okrem zámku sa v obci nachádza aj Csontváryho galéria v prírode a novo zrekonštruovaný železničný domček.
Haličský zámok
Pred vchodom do zámku nás už čakal miestny sprievodca pán Šimko, ktorý nás sprevádzal po tomto nádhernom priestore. Prvé čo sme videli boli toalety a už aj tie boli fantastické. Prehliadku sme začali v salóniku, kde sme sa dozvedeli mnoho o bohatej histórii nie len zámku, ale aj grófskeho rodu Forgach.
Následne sme už pokračovali do priestoru zámku, na prehliadkovú trasu vedúcu chodbou na 1. poschodí, kde nájdete jedinečné nástenné maľby uhorských panovníkov zo 16. – 17. storočia a unikátnu presklennú zámockú dvoranu.
Vrcholom prehliadky bola Župná sieň s pôvodnou výzdobou z roku 1762. Tu sa nám naozaj veľmi páčilo. Okrem toho sme si pozreli ešte niekoľko zaujímavých priestorov doplnených o pútavé rozprávanie nášho sprievodcu. Za normálnych okolností trvá prehliadka 50 minút, my sme sa však s pánom Šimkom zarozprávali a strávili sme tu viac ako hodinu a pol.
V prípade, že budete chcieť absolvovať podobnú prehliadku, treba si ju rezervovať osobne, telefonicky alebo mailom priamo na recepcii hotela. Konajú sa pravidelne vždy v nedele a pondelky, vstupné je 7€ pre dospelých a 5€ pre deti. V cene je okrem prehliadky aj nápoj zdarma. Viac info o prehliadke sa dozviete priamo na stránke zámku tu.
Železničný domček a Csontváryho galéria v prírode
Okrem zámku, ktorý láka do obce azda najviac návštevníkov sa tu nachádza aj Csontváryho galéria v prírode, v ktorej blízkosti nedávno otvorili ďalšiu zaujímavú atrakciu, ktorou je Strážny železničný domček. Ten slúži ako múzeum približujúce históriu niekdajšieho železničného spojenia s Lučencom i východiskovým bodom na prechádzku zameranú na oboznámenie sa s dielom maliara Tivadara Kosztku Csontváryho.
Dielo Tivadara Kosztku Csontváryho sa na tomto mieste nachádza v podobe desiatich veľkoformátových reprodukcií. V prípade, že by ste si chceli pozrieť aj originály, stačí sa presunúť len do pár kilometrov vzdialeného mesta Lučenec. V Novohradskom múzeu a galérii sa nachádzajú dva originály jeho diel.
Neologická židovská synagóga v Lučenci
Z obce Halič sme sa presunuli do Lučenca, kde sme mali na pláne dve miesta. Prvým z nich bola Neologická židovská synagóga, ktorá je využívaná ako multikultúrny stánok a taktiež sa tam nachádza stála expozícia židovského kultúrneho dedičstva v meste Lučenec. Vstupné do synagógy je 1€ a otvorená je vždy od utorka do nedele.
Vstupy sú komentované a konajú sa vždy v celú hodinu. Ak sa chcete dozvedieť o synagóge viac, kliknite si priamo na jej stránku, alebo to urobte ako my a navštívte ju. Určite sa to oplatí.
Rytieri nebies – Československí letci v RAF
Zo synagógy sme sa presunuli do budovy Mestského múzea Lučenec, kde aktuálne prebieha unikátna výstava Rytieri nebies – Československí letci v RAF. Na výstave sme mali možnosť pozrieť si osobné veci letcov, vďaka ktorým bolo oslobodené Československo počas Druhej svetovej vojny. Počas II. svetovej vojny zohralo RAF rozhodujúcu úlohu v bitke o Britániu a zaujímavosťou je, že tam pôsobili za II. svetovej vojny aj početné Československé letky. Bolo naozaj zaujímavé sledovať túto časť histórie.
Okrem tejto tematickej výstavy sme si pozreli i štandardnú expozíciu múzea. Asi najviac nás zaujala ukážka bývania v 50. až 70. rokoch 20. storočia a návrat do školských lavíc. Podobné lavice sme mali obaja v mladosti aj my.
Múzeum v Lučenci je otvorené od utorka do nedele od 10:00 – 18:00, okrem nedele, kedy zatvárajú o 17:00 a vstupné pre dospelých je 1€, pre deti od 10 rokov 0,5€. Pre viac info si kliknite priamo na web múzea.
Následne sme sa presunuli do hotela Aquatermal Dolná Strehová, kde som si trošku naivne myslel, že sa aj okúpem, ale nakoniec sme sa len najedli a išli spať. Ďalší krásny deň plný zážitkov bol za nami a čakal nás posledný deň v regióne Gemer.
Deň tretí: Slovenský Kras, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jelšava a Zbojská
Posledný deň sme sa presunuli do regiónu Gemer, kde sme mali v pláne návštevu Slovenského Krasu, Ochtinskej aragonitovej jaskyne a Jelšavy. Opäť nás čakal náročný deň plný zážitkov.
Krížom Krasom na prechádzke po Silickej planine
Z Dolnej Strehovej sme vyrazili naozaj dosť skoro, nakoľko nás čakala dlhá cesta do obce Silica. Tá sa nachádza na hranici s Maďarskom a je vstupnou bránou do Silickej planiny. Silická planina je geomorfologický podcelok a najväčšia z planín Slovenského krasu. V obci nás už čakal náš sprievodca Gabriel Lešinský. Hneď po príchode nám priblížil, čo v tento deň uvidíme. Nakoľko sme nemali moc času, pripravil nám skrátenú verziu jednej z 12 tematických exkurzií.
Krížom – Krasom
Podobnú exkurziu môžete absolvovať aj vy. Turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom sa konajú pravidelne v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, environmentálne krúžky, jednotlivcov i skupiny mimo turistických trás na planinách Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, na planine Plešiveckej, Borčianskej, Zádielskej, Jasovskej a Silickej, v Zádielskej tiesňave a v Kamenianskom krase. Najbližšia bude už 23.8. 2020, vstupné na exkurziu je 10€ a nie je vhodná pre deti do 13 rokov a domácich miláčikov.
Najväčšou výhodou takejto exkurzie je, že sa zoznámite s miestami, ktoré bežným turistom ostávajú nepoznané. My sme mali na našom krátkom výlete sprievodcu pána Lešinského, známeho jaskyniara, ale počas štandardnej dlhej prechádzky po národnom parku vám informácie poskytuje aj ornitológ alebo botanik, a v prípade, že sa na trase budú nachádzať nejaké banské diela alebo historický objekt, tak bude jedným zo sprievodcov aj pracovník Baníckeho múzea z Rožňavy.
Naša prechádzka trvala 3 hodiny a dozvedeli sme sa naozaj veľmi veľa informácií o Silickej planine a o veľkých objavoch jaskyniara Jána Majka, objaviteľa Domice. Čas nám ubehol ako voda aj vďaka množstvu zaujímavých príbehov a pikošiek z minulých exkurzií. Nám sa síce jaskyňu objaviť nepodarilo, ale vám sa to možno podarí.
Počas prechádzky sme sa pohybovali hlavne mimo turistického chodníka, čo malo za následok, že sme nestretli ani nohu. Prvých ľudí sme stretli až po návrate na štandardnú cestu po žltej značke k Silickej ľadnici, jaskyni dlhej 1100 m, hlbokej 110 m a zároveň najnižšie položenej ľadovej jaskyni na Slovensku a v Európe. Strávili sme tu pár minút počúvaním zaujímavostí o jaskyni a prehliadka bola pomaly na konci.
Od jaskyne to bolo k parkovisku už len 15 minút pohodovej chôdze. Pekne sme poďakovali za skvelú prehliadku a pokračovali sme ďalej, k už objavenej Ochtinskej aragonitovej jaskyni.
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Revúckej vrchovine a je doslova svetovou raritou, vďaka unikátnej aragonitovej výzdobe. V roku 1995 bola dokonca zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Jaskyňa je otvorené od utorka do nedele, prvý vstup je o 9:00 a posledný o 16:00. Vstupné do jaskyne je 7€ pre dospelých a 3,5€ pre deti od 6-15 rokov. Ak chcete aj fotiť, tak budete musieť zaplatiť poplatok 10€.
Počas našej návštevy tam bolo dosť veľa ľudí, preto sa okrem štandardných vstupov využila možnosť mimoriadneho vstupu.
Jaskyňa je prístupná štôlňou dlhou 145 m, ktorá ústí do jaskynných priestorov v nadmorskej výške 642 m. Počas vstupu prekonáte výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Z celkovej dĺžky 300 m je verejnosti sprístupnených len 230 m a prehliadka nám trvala približne 45 minút.
Napriek tomu, že nejde o veľkú jaskyňu (ako napríklad Postojna z nášho nedávneho výletu po Slovinsku), jej bohatá aragonitová výplň vo forme ihličkových, špirálových a obličkových útvarov, vytvára naozaj krásne prostredie, aké nemá na svete obdobu. Asi najkrajšia je Sieň Mliečnej dráhy.
Po 45 minútach sme prehliadku ukončili a vyšli sme opäť na denné svetlo, kde nás čakala ďalšia zábavná aktivita, ktorou bol zjazd na kolobežkách od jaskyne ku kaštieľu v Jelšave.
Na kolobežkách do Jelšavy
Zjazd na horských kolobežkách začína len kúsok od Ochtinskej aragonitovej jaskyne vo výške 660 m n.m. pri hoteli Hrádok. Cena za zjazd je len 1,5€ za zapožičanie kolobežky a ochranných pomôcok. V prípade, že ste prišli autom a necháte ho na parkovisku pri jaskyni alebo v Jelšave pri kaštieli, tak vás za 5€ pred alebo po akcii odvezú k autu. Viac sa dozviete priamo na stránke Mestských služieb Jelšava.
Majka mala pred zjazdom pred kolobežkou trošku rešpekt, ale nakoniec to zvládla na jednotku. Hneď po štarte sa vydáte na viac ako 6 kilometrov dlhý zjazd po sčasti spevnenej a asfaltovej ceste.
Majka zvolila pomalú vyhliadkovú jazdu a ja som sa tam trošku vybláznil a vždy som jej trošku ušiel. Ako sa hovorí, kto sa hrá, nehnevá. A ja som sa teda zahral poriadne.
Zjazd sme ukončili neďaleko od Coburgovského kaštieľa, kde nás už čakala pani Kozárová.
Coburgovský kaštieľ v Jelšave
Coburgovský kaštieľ v Jelšave patrí medzi národné kultúrne pamiatky a dlhé roky chátral, nakoľko nemal žiadne využitie. Jeho dávnu slávu sa momentálne snaží obnoviť pani Kozárová za pomoci zapojenia nezamestnaných z regiónu. Vďaka ich úsiliu sa podarilo dostať kaštieľ do stavu, kedy je ako pamiatka prezentovateľný verejnosti.
Prístupný je vždy počas kultúrnych podujatí, ktoré sa tu pravidelne konajú, ale pre nadšencov a zanietencov ako my, sú dvere vždy otvorené.
Z rozprávania pani Kozárovej sme sa dozvedeli naozaj mnoho informácií a zaujímavostí. Vedeli ste napríklad, že tu môžete prespať? Stačí, ak nájdete jedinú miestnosť s kľučkou a uzamknutými dverami. A možno sa k nim nájde aj kľučik. Aj my sme dostali túto ponuku a chvíľu sme nad tým aj uvažovali, ale žiaľ na ďalší deň sme museli byť na opačnej strane našej krajiny, tak sme s vďakou túto príležitosť odmietli.
V budúcnosti sa tu však možno vrátime. Zážitkové ubytovanie na tomto mieste totiž chystajú aj Čierne diery a vyzerá to naozaj zaujímavo.
S pani Kozárovou sme na kaštieli strávili takmer dve hodiny, a bolo na nej vidieť, že ju práca na obnove tejto pamiatky napĺňa. Bodaj by bolo podobných zanietencov na Slovensku viac.
Po prehliadke kaštieľa sme nasadli do auta a čakala nás už len cesta domov, s krátkou zastávkou na Salaši Zbojská, kde majú výborný baraní guláš a skvelý oštiepok. Výlet bol za nami!
A ako sme sa cítili za horami, za dolami?
Tri dni v Banskobystrickom kraji boli naozaj intenzívne a zažili sme mnoho skvelých zážitkov. Obaja sme si to nesmierne užili a už teraz plánujeme, že sa na niektoré miesta opäť vrátime, aby sme ich preskúmali podrobnejšie.
A vy môžete zažiť to isté. Stačí, ak si kliknete na destinačný portál Banskobystrického kraja www.zahoramizadolami.sk a necháte si poradiť od miestnych.
Lebo ak aj ty hľadáš skvelý zážitok, tak miestni ti poradia najlepšie!
A ak vás zaujímajú i iné destinácie nie len doma, ale aj v zahraničí, nezabudnite sledovať aj náš blog Cestuj za menej, instagram a facebook.
Ďakujeme!
*Disclaimer: Článok vznikol v spolupráci s oficiálnym destinačným portálom Banskobystrického kraja – zahoramizadolami.sk
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.