V Rakúsku sme už boli mnohokrát, ale na pobyt v horách s bábätkom sme sa doteraz ešte neodhodlali. Preto, keď nám prišlo pozvanie od austria.info stráviť predĺžený víkend v meste Sillian, tak sme neváhali a išli sme do toho. Všetko treba skúsiť. Naším prechodným bydliskom na pár dní sa stal Dolomiten Residenz Sporthotel Sillian.
Základné info, príchod
Sillian je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko. To je tá časť, kde sú nádherné Alpy a výhľad na Dolomity. Táto časť je spojená s okolitým svetom železnicou aj fajn cestou. Zo Žiliny sme šli takmer celú trasu po diaľnici, takže cesta ubehla naozaj veľmi rýchlo.
Ubytovanie Dolomiten Residenz Sporthotel Sillian
Hneď po príchode nás čakala obrovská rodinná izba s detskou postieľkou a malým prekvapením pre Mili. V postieľke na ňu čakali pastelky, omaľovánky, detský župan, papučky a nejaké sladké prekvapenie. Čokoládka nakoniec urobila najväčšiu radosť Majke.
Izba v Dolomiten Residenz Sporthotel
Ak sa sem vyberiete aj vy, tak si môžete vybrať z rôznych typov izieb. Od klasických dvojlôžkových až po prémiové apartmány. My sme mali FAMILY ROOM LANDLEBEN 35 M². Cena za noc v tomto type izby začína na 125€. To mi príde naozaj skvelý pomer cena / výkon.
Najviac sa nám páčil priestor v rohu, kde bola extra posteľ(váľanda), ktorá sa dala oddeliť od zvyšku izby závesom. Využívali sme ju hlavne ako herňu pre Mili a večer sme tam len tak ležali a vďaka tomu, že sa dala závesom oddeliť, tak sme nerušili bábo pri spánku.
Samozrejmosťou je aj detská postieľka ak cestujete s bábätkom a v hoteli vám ochotne pripravia aj detskú vaničku, kôš na plienky a majú tam aj baby telefón.
Ale tieto vychytávky neboli to, čo nás najviac zaujalo. Najväčšia topka izby bola svietiaca skriňa a walk in sprchový kút. Tu sme sa naozaj parádne zabavili. Deťom netreba veľa.
Stravovanie
Štandardne máte v cene raňajky. My sme mali polpenziu a určite ju odporúčame. Polpenzia obsahovala raňajkový bufet, poobedný snack a večeru.
Po príchode sme stihli v prvý deň práve ten poobedný snack. Ten obsahoval dve teplé jedlá a studený bufet. V prvý deň bola na výber polievka – vývar a cestoviny. V studenom bufete boli rôzne šaláty, ovocie, zelenina a koláčiky.
Večer bol potom mix bufetu a výberu z menu. A tie bufety boli mega. Azda ešte nikde sme nevideli čokoládovú fontánu s ovocím. Ak si samozrejme odmyslíme svadby. A potom klasika. Šaláty, huby, syry, šunky, rôzne prílohy, slané, sladké. Z tých všetkých možností nás najviac zaujala fazuľa, ktorú si Mili interne nazvala – kamene.
Ak máte trošku väčšie deti, tak sa určite potešia kútiku so zmrzlinou, ktorú si vedia sami naložiť. A myslia tu aj na ľudí s rôznymi intoleranciami, a samozrejme aj na vegánov a vegetariánov.
Obrovskou výhodou v reštaurácii je, že každá izba má svoj vlastný stôl. Každý deň sme mali na raňajky aj na večeru pripravené všetko tip top a milá pani čašníčka našej malej vždy pripravila aj pastelky a omaľovánky, aby jej večera rýchlejšie ubehla. Bolo to naozaj milé a aspoň na chvíľu sa dieťa zabavilo. v podstate celý personál bol super. Hlavne Monika zo Slovenska, ktorá sa každý večer pri nás pristavila a pokecala s Mili.
Dolomiten Residenz Sporthotel Sillian – Čo tu všetko majú?
Prvý deň na pobyte sme nemali nejaký extra plán, tak sme si obzreli, čo všetko sa nachádza na ubytku a okolí.
Keďže sa jedná o rodinný hotel, tak bol prispôsobený pobytu s deťmi. Najviac sa nám páčil detský kútik. Tie tu boli vlastne dva. Jeden pre menšie deti, kde mohol človek svojho drobca nechať. Baby rozprávali po taliansky, nemecky a anglicky. Zároveň tu boli počas dňa rôzne aktivity. Takže trošku staršie deti sa tu zabavia aj bez rodičov. Počas nášho víkendu bola na programe prechádzka po okolitej prírode, návšteva Wichtel parku (zábavný park v prírode), či rôzne workshopy – kreslenie a podobne. Majú to fakt pekne vymyslené.
Okrem hlavného detského kútika tu je ešte herňa pre staršie deti, kde je aj pár hračiek pre malé detičky. Tu sa páčilo Mili asi najviac. Mohla sa hrať s autíčkami a vláčikom. Viac jej netrebalo.
Okrem toho sme sa šli pozrieť aj do wellness časti. Tá je rozdelená na dve sekcia. Jedna pre všetkých, vrátane detí. Tu sa nachádzal vonkajší bazén a vnútorné bazény s tobogánom. Okrem toho malý detský bazénik so sloníkovou šmýkačkou. Tu sme chodili každý deň.
V druhej časti boli sauny a oddychové miestnosti. Tie boli určené pre dospelých návštevníkov. Ale aj tu bola možnosť návštevy s rodinou a deťmi. Mali určené dni a časy, ktoré boli určené aj pre najmenších.
Samozrejme sa dalo ísť aj na masáž. To sme žiaľ nestihli. Asi poznáte. Nie je kedy, keď naháňate dieťa.
A na záver ešte spomeniem okolie hotela. Štartuje tu mnoho cyklo chodníkov a samozrejme rôzne turistické chodníky. V zime je hneď vedľa hotela zjazdovka a lanovka. Takže netreba chodiť ďaleko.
My sme si urobili krátku prechádzku po okolí a otestovali sme vonkajšie ihrisko. A prvý skrátený deň bol za nami. Už nás čakalo len posedenie na balkóne s výhľadom na okolitú prírodu. Pokoj a pohoda. Takto si prestavujem dovolenku.
Lienz a okolie
V sobotu ráno nás zobudilo slniečko. Vyzeralo to na krásny deň. Ideálny čas na výlet. Deň sme naštartovali na raňajky. Výber top. Hotel využíva produkty od lokálnych výrobcov a pri každej stanici bola informácia, odkiaľ suroviny pochádzajú. Vajíčka od farmára, marmelády z regiónu, pečivo od miestneho pekára. A jedna stanica nás obzvlášť potešila. Bolo na nej kopa pomarančov a človek si mohol odšťaviť džúsu koľko len chcel. Výborné.
My sme si dali mix ako obyčajne. Vajíčka, párky, slaninka a na záver domáca štrúdľa a čajík s medom. A s plným bruchom hurá na výlet.
Lanovkou do Mini zoo
Na tento deň sme si naplánovali mestečko Lienz. To sa nachádza od hotela približne 25 minút autom a nájdete tam hneď niekoľko zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu. My sme si ako prvé miesto vybrali výlet lanovkou na vrch Hochstein. Premáva tam kabínková lanovka a cena za spiatočnú jazdu na kopec a dole je 19€. Dá sa ísť aj po svojich, ale s deťmi bude väčší zážitok tá lanovka. Mili v kočíku išla zadarmo.
Na vrchu na nás čakal krásny výhľad na okolie s miestnym hradom a niekoľko atrakcií pre deti. Mini zoo s kozičkami, mini golf, detský park a pre adrenalínových nadšencov tu boli zjazdovky pre bicykle. Jedna trať sa dokonca volala Peter Sagan. Chvíľu sme sa tu pomotali, pohrali sa so zvieratkami, šmykli na šmýkačke a keď sme toho mali dosť, tak sme sa vybrali na jazdu lanovkou nadol. Kto má čas a chuť, tak sa môže vybrať nadol aj po vlastných alebo na bobovej dráhe.
Schloss Bruck a prechádzka po meste Lienz
Druhým miestom, ktoré sme mali na zozname bol miestny hrad – Schloss Bruck. Je v ňom okrem iných krás veľmi vzácna kaplnka z 13. storočia s nádhernými gotickými freskami. Prechádzka po ňom sa dá absolvovať so sprievodcom alebo len tak, bez sprievodu. My sme sa rozhodli pre súkromnú prehliadku bez výkladu. Hlavne s deťmi oceníte, že nie ste viazaní na skupinu. Ak idete s maličkými dedičkami, tak si určite vezmite aj nosič. S kočíkom tu moc nepochodíte. Môžete si ho nechať u pani, čo predáva vstupenky. Rada vám ho postráži. Určite odporúčam vybehnúť aj na vežu. Je z nej nádherný výhľad.
A po prehliadke hradu si môžete urobiť krátku prechádzku po okolí. V miestnom jazierku môžete kuknúť na kačičky a do mesta. V Lienzi si môžete prezrieť neveľké, no pekné centrum, dať si zmrzlinu a kochať sa výhľadom na okolité vrchy a na rieku Dráva pretekajúcu stredom mesta.
Popoludnie na ubytku
Po tomto krátkom výlete sme sa vrátili nazad do hotela, kde sme akurát stihli poobedný snack. Dnes bol v hlavnej úlohe Cisársky trhanec (Kaiserschmarrn). Toto môžeme jesť donekonečna. A po malom občerstvení sme sa presunuli na bazén a sauny. Kým sa Majka a Mili čvachtali v bazéne, ja som si šiel obzrieť sauny a pár krát som sa spustil na tobogáne. Strávili sme tu dobré dve hodiny a keď sme už mali vody dosť, tak sme sa ešte na chvíľu zastavili v detskom kútiku. Detičky si tam pekne kreslili s babami, to Milinke ešte moc nejde, tak sme sa s ňou naháňali, spúšťali na šmýkačke, hrali v guličkovom bazéniku a tak podobne. Veď to poznáte.
Großglockner-Hochalpenstraße a Wichtelpark Sillian
Predposledný deň sme mali na pláne 2 zaujímavé miesta, ktoré boli na dlho. Aj preto sme deň začali naozaj skoro a boli sme na raňajkách medzi prvými. Rýchlo sme ich do seba nahádzali, sadli do auta a vybrali sme sa k prvej zastávke. Tou bolo detské ihrisko Wichtelpark v dedinke Sillian, kde sa nachádzal náš hotel. Dostať sa k nemu je naozaj jednoduché. Buď na bicykloch, po vlastných alebo autom.
Wichtelpark Sillian je otvorený denne od 9:00 až do 20:00 a vstupné sa tam neplatí. Nájdete tam rôzne šmýkačky, preliezky, lanovú dráhu, vláčik, hojdačky…. Proste všetko, na čo si spomeniete. Budete mať problém dostať deti preč. To sa nám však našťastie po chvíľke hrania podarilo a mohli sme vyraziť na hlavný bod programu.
Großglockner-Hochalpenstraße
Tým bola jedna z najkrajších ciest v Európe – Großglockner-Hochalpenstraße. Reč je o najvyššie položenej ceste v Rakúsku a najnavštevovanejšej trase, ktorú vybudovali, samozrejme v inej podobe ešte Rimania. Vysokoalpskú cestu akú poznáme dnes, postavili v roku 1993 a za prejazd sa momentálne platí 40€. Však stojí to za každý jeden cent. Tie výhľady sú proste nádherné.
My sme našu trasu začali v mestečku Heiligenblut. Cesta sa dostane až do výšky 2540 metrov, má 36 ostých zákrut a viack ako 48 kilometrov. Takže je čo pozerať.
Počas našej návštevy sme stretávali na ceste množstvo motoriek, bicyklov a drahých áut. Je to naozaj populárny turistický cieľ. A nie je sa čomu čudovať.
Kaiser Franz Josefs Höhe
Ak sa sem vyberiete, tak si určite urobte zastávku na vyhliadke Kaiser Franz Josefs Höhe. Vedie k nej približne 8 kilometrov dlhá slepá odbočka a na jej konci nájdete vonkajšie a vnútorné parkovisko, nejaké tie reštaurácie a vyhliadkovú plošinu. Je z nej nádherný výhľad na najvyšší vrch Rakúska – Grossglockner a ľadovec Pasterze. Ten už žiaľ nie je to, čo býval v minulosti. Postupne je tam ľadu menej a menej. Pod vyhliadkou začína aj zaujímavá cesta k samotnému ľadovcu -Wasserfallwinkel. Tu však treba upozorniť, že momentálne nie sú všetky tunely bezpečné a tuším pri šiestom sa odporúča pokračovať len skúseným návštevníkom s vysokohorským vybavením.
Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza aj najvyššie položená výstava automobilov a motocyklov. Určite nakuknite.
Vyhliadková veža Wilhelm Swarowski
Na Kaiser-Franz-Josefs-Höhe, priamo oproti Grossglockneru, nájdete ešte jedno pekné miesto, kam sa dá ísť mimochodom aj s kočíkom. Je ním vyhliadková veža Wilhelm Swarovski z dreva a skla a poskytuje naozaj jedinečný výhľad na srdce Národného parku Vysoké Taury. Pôsobivá presklená architektúra vyhliadkovej veže spojená s úchvatným výhľadom na masív Grossglockner a ľadovec Pasterze určite stojí za tých pár krokov navyše. A ak budete mať šťastie, tak ako my, môžete tiež získať zábery svišťov a kozorožcov, ktorí majú svoj domov neďaleko vyhliadkovej veže. My sme ich tam videli hneď niekoľko.
Jazda po jednej z najkrajších ciest Európy
Následne sme s vyhliadky pokračovali ďalej. Tie výhľady boli proste top. Každú chvíľu sme museli zastaviť na jednom z mnohých parkovísk a vybehnúť obzrieť okolie. Parkovacích miest je tu naozaj mnoho, ale cez víkendy sa môžu ľahko zaplniť. Hlavne pri vodopádoch trebalo niekedy zastaviť trošku vyššie a prejsť kúsok peši. To však vôbec nevadilo. Samozrejme sme si urobili povinnú fotku v najvyššom bode cesty a asi po 6 hodinách jazdy po vysokohorských cestách sme sa pomaličky vrátili do hotela. Akurát v pravý čas na večeru. Bol to dlhý deň plný zážitkov. Hlavne kozorožce a svište urobili na našu malú dojem.
Posledný deň v Rakúsku
Nasledujúci deň ráno bol posledným dňom našej dovolenky v Rakúsku. Takže sme sa moc neponáhľali. Dali sme si v kľude raňajky, urobili sme si s Mili krátku prechádzku po ubytku, pozdravili sme baby v detskom kútiku, zamávali čašníčke Monike zo Slovenska a pomaly bol čas odísť.
Na tento deň sme si nechali také tie nenáročné a zábavné činnosti. Najviac času sme strávili na detskom ihrisku, odkiaľ sa naozaj nedalo odlepiť. Šmýkačky a kamene nemajú konkurenciu, čo tam po múzeách. Keď sa nám to konečne podarilo, tak sme si to namierili do miestnej fabriky na „dobošky“ Loacker, kde sa nachádza mini múzeum, kaviareň, podniková predajňa a organizujú tam aj workshopy, kde si môže aj vy vyrobiť vašu sladkú dobrotu.
My sme samozrejme neodolali a odchádzali sme s taškou plnou sladkostí.
Po prehliadke sme sa ešte trošku poprechádzali po dedinke Sillian, pozreli sme si drevený most, kostol, Hrad Heinfels a krátko popoludní sme vyrazili za ďalším dobrodružstvom. O tom však nabudúce. Pobyt v horách, aj keď bez turistiky, bol za nami. A bolo to naozaj super.
Sillian – Ako hodnotíme návštevu?
Dovolenka v rodinnom hoteli bola naozaj skvelá. Všetko bolo prispôsobené na pobyt s deťmi a prostredie rakúskych Álp, Dolomitov, malých dediniek a mestečiek sa nám naozaj páčilo. Bola to skvelá alternatíva k populárnym cieľom či už v Rakúsku, alebo zahraničí. Radi si to opäť zopakujeme, keď už bude Mili väčšia, aby sme mohli vykúšať aj rôzne turistické ciele v okolí a prebehnúť sa na bikoch. Takže za nás určite odporúčame. Vidíme sa v Rakúsku.
Ak sa vám tip na víkendový výlet v Silliane páčil, tak ho určite prepošlite kamarátom. Ich možno inšpirujete a nám to urobí radosť. Viac tipov na výlety po Rakúsku, Slovensku, ale aj v zahraničí, nájdete na našom blogu Cestuj za menej a na sociálnych sieťach instagram a facebook.
ĎAKUJEME
Vidíme sa na vianočných trhoch!
*Disclaimer: Článok vznikol v spolupráci s Austria.info
Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.
