Niekedy začiatkom marca oznámil Wizz Air, že spúšťa novú linku z Bratislavy a cieľom je bulharská Sofia. S frekvenciou 4 x týždenne – v pondelky, stredy, piatky a nedele sa mi táto linka zakorenila niekam do hlavy s tým, že by sme ju mohli vyskúšať. Netrvalo dlho a v priebehu júla sme si vyčlenili čas a rozhodli sa absolvovať víkend v meste Sofia.

V piatok tam a v pondelok hurá domov. Už trebalo len k Sofii niečo pridružiť. A tu pomohol google. Najskôr padali návrhy ako Skopje, Belehrad, Niš…. Nakoniec mi však do oka padol Plovdiv. Pravdu povediac nepoznám nikoho kto tam bol. A aj to bol jeden z dôvodov, prečo ho zakomponovať do výletu.

Sofia a letenky do nej si môžete kúpiť už od 15€ – pozor však na to, že táto cena je v akcii a v cene je len príručná batožina. To však vôbec nevadí nakoľko na tie 3 – 4 dni toho veľa potrebovať nebudete.

Letenky Sofia

Taktiež ubytovanie v tomto meste nebude vysoká položka. Nám sa podarilo zohnať ubytovanie na 3 noci s raňajkami za cca 100€ v 3* neďaleko metra a v dochádzkovej vzdialenosti ku všetkým významným pamiatkam.  Ubytovanie sme riešili ako obyčajne prostredníctvom bookingu.

Doprava po meste je taktiež za ľudové ceny. Už na letisku si môžete kúpiť celodenný lístok za 4 leva čo je cca 2 €.  Dosť bolo však úvodu. Poďme na cestopis.

Ďeň prvý – Sofia

Náš predĺžený víkend v Sofii a Plovdive začíname v našom meste Žiline. Odlet je plánovaný na 8:05 z Bratislavy, a preto treba vyraziť zo Žiliny okolo štvrtej ráno. Budíky mám preto nastavené na 3:30. Problém nastal ako vždy u Majky, ktorá vstáva až o štvrtej, a preto vyrážame cca o pol piatej.

Cesta po diaľnici ubieha celkom rýchlo a dačo po šiestej parkujeme pred bratislavským letiskom. V Hale ešte upravujeme batožinu a snažíme sa nájsť miesto, kde by sa dali kúpiť priesvitné vrecká na kozmetiku. Pred príchodom k bezpečnostnej prehliadke síce je automat, ale berie len 1 € mince. Ja mám 0,5 aj 2 €, ale to mi je momentálne na dve veci. Preto som sa vybral do okolitých stánkov, či by nebol niekto natoľko ochotný a nerozmenil mi ich. Nestretávam sa však s pochopením…smutné, ale čo už. Nakoniec si teda kupujem lístok na Bratislavskú MHD a platím dvojeurovkou. Hurá. Konečne mám to potrebné euro.

Potom to už ide ako po masle – kontrola, pasovka a príchod na gate. Sme tam cca hodinku pred odletom. Chceme si ešte kúpiť dáku vodu do lietadla, ale opäť sa stretávame so slovenskou pohostinnosťou keď pani vyháňa Majku z obchodu lebo „ona musí ísť na hajzel“ 😀 Milé….

V lietadle po prvý krát nesedíme spolu. Super Wizz Air systém nás rozsadil, ale veľkoryso nám ponúkol za poplatok zmenu miesta aby sme sedeli spolu, čo však s vďakou odmietame. Majka sedí pri okne a spolusediaci sú nejakí bulhari. Ja mám tiež miesto pri okne o dve rady ďalej, ale svoje miesto prenechávam mladému chalanovi a ostávam v uličke. Aspoň mám viac miesta.

Pristanie bolo trošku tvrdšie – fúkalo, ale nič čo by sa nedalo vydržať. Po vylezení z lietadla opäť pasovka, kde to celkom rýchlo odsýpalo a hurá do haly. Tam sa nachádzal až 1 bankomat, ktorý samozrejme nefungoval. Nevadí. Aj tak sme potrebovali prejsť na terminál 2 odkiaľ ide metro.

Pred halou stál shuttle bus (ten je zadarmo), ktorý nás previezol na druhý terminál. Tam už bankomat fungoval a vybral som si miestne peniaze. Presunuli sme sa na metro. Tam bola samozrejme veľká rada. Väčšina ľudí z lietadla stála v zástupe na nákup lístka. Výborne. Ako starý harcovník som si povedal, že určite aj v stánku majú lístky. A bolo to tak. Radostne som zakúpil dva jednodňové lístky a hurá do metra. A tu nastal háčik. Nefungovali.  Takže rada: nech kúpite lístok kdekoľvek aj tak si ho musíte vždy pred jazdou dať oskenovať do okienka. Takže nazad do rady. Pani oskenovala lístok a vrátka sa otvorili.

Po cca 20 minútovej jazde metrom sme vystúpili na zastávke metra Seredika. Nakoľko v Sofii je o hodinu viac už bol aj čas obeda. Ako skoro na každom výlete skúšame miestne KFCčka. A ani toto mesto nebolo výnimkou. Neďaleko od metra a ako sa neskôr ukázalo aj od hotela jedno bolo. Najedli sme sa pobrali sme sa do hotela. Síce skôr, ale zvyčajne ak sú voľné izby nás vždy ubytujú. Hotel bol síce staršieho dáta, ale v pohode. Hlavne, že všade bolo blízko.

Dali sme sprchu a hurá do ruchu veľkomesta.  Nakoľko je teraz internet v cene balíčka v celej európe o nič som sa nestaral dopredu a nič som neplánoval. Len som vedel dáke dve tri miesta kam chcem ísť. Zapol som google maps a išli sme. Urobili sme si pekné kolečko mestom. Viac na priložených fotografiách.

Po celodennej prechádzke na nás doľahol hlad. Na hlavnej ulici pretínajúcej mesto bolo všade plno a preto sme sa ponorili do bočných uličiek. Na tripadvisore som si našiel skvelú miestnu tradičnú reštauráciu – Hadjidraganov’s Cellars (vraj 12. najlepšia reštika v meste). Prišli sme tam a spýtali sa či majú voľné. Sympatická hosteska sa spýtala, či máme rezerváciu. Samozrejme sme nemali, ale nakoniec nám našla jeden stôl v preplnenej reštaurácii.

Na výber tam toho mali dosť veľa a všetko čo nosili k okolitým stolom vyzeralo parádne. Nakoniec sme si aj my dačo vybrali a môžem prehlásiť, že to chutilo vynikajúco. Za plnohodnotnú večeru a nápoje sme zaplatili aj so všimným cca 20 €. V porovnateľnej reštaurácii v Žiline by som nechal minimálne 50€…

Po skvelom jedle sme sa pobrali do hotela. Ešte sme sa dohodli, že ráno vyrážame vlakom o pol deviatej smer Plovdiv.

Deň druhý – Plovdiv

 Budík som nastavil na pol siedmu aby sme sa v kľude naraňajkovali a miernym tempom dorazili na železničnú stanicu. Ale ako vždy to dopadlo tak, že Majka vstala až o pol ôsmej. Výborne. Bude to tesné, ale mali by sme to stihnúť. Omyl. Na raňajky sa dostávame až po ôsmej. Z hotela vyrážame okolo deviatej a ja dúfam, že stihneme vlak o pol desiatej. Pred pol desiatou dorazíme na stanicu a snažím sa vyčítať z tabule ktorý vlak ide smer Varna. Bingo. Je tam jeden o pol desiatej ako som predpokladal. Prídem na okienko a kupujem dva spiatočné lístky. Ľudová cena 14 levov za spiatočný (cca 7€). Ešte sa pýtam pani či ten vlak o pol ide do Plovidvu a ona mi potvrdzuje, že áno.

Hurá na nástupište. O 5 minút vlak odchádza. Pre istotu sa ešte pýtam pani na peróne či naozaj ten vlak ide cez Plovdiv. Ona sa usmeje a povie, že ona o tom nevie a, že určite do Plovdivu nejde. Super….Posiela ma na informácie. Tam sa dozvedám, že ozaj cez Plovdiv nejde. Majú dve trasy. Jedna horná a druhá dolná. A my potrebujeme presne tú opačnú. Ďalší vlak ide o 10:55. Máme vyše hodiny.

Tento čas využívame na prehliadku mesta. Peši opäť prejdeme nejaké uličky, fotíme most a široký bulvár. Prichádzam na to, že stanica vôbec nie je ďaleko od nášho hotela a mohli sme ísť peši.

Po hodinke túlania sa poberieme nazad na stanicu. Prichádame cca 10 minút pred odchodom. Vlak je už dosť plný, ale nachádzame si nejaké miesto aby sme nemuseli stáť.

Cesta prebehla celkom rýchlo. Dačo po jednej sme v Plovdive. Vlak nazad ide po siedmej takže máme viac ako 6 hodín na prehliadku.  Tu si dovolím ešte upozorniť, že aj keď máte spiatočný lístok, treba si ho tesne pred odchodom vlaku dať potvrdiť v stanici na informáciách. Tu sa akosi všetko potvrdzuje pred nástupom do akéhokoľvek dopravného prostriedku.

Po východe zo stanice opäť štartujem google maps a ideme do mesta. Centrum nie je moc rozsiahle. Je kompaktné a veľmi vhodné na prechádzku. Všade je blízko. Postupne prechádzame všetko čo mesto ponúka.

Po celom dni na nohách na nás prichádza hlad. Našli sme super kebabáreň alebo neviem čo to bolo na námestí. Za dva veľké kebaby s hranolkami, dve koly a neperlivá minerálka platím v prepočte cca 3 €. Za tri éčka nemám v Žiline ani jednu jufku a tu sme sa najedli dvaja. Na námestí panovala príjemná atmosféra – mnoho ľudí, dvaja mladí chalani hrali na gitaru a na husle moderné hity a naozaj im to išlo veľmi dobre.

Keď  sme sa najedli bol pomaly čas pobrať sa nazad na stanicu. Opäť sme sa moc neponáhľali a vychutnávali sme si túlanie sa uličkami. Počas týchto potuliek sme nakúpili aj nejaké magnetky, a Majka ako vždy ďalšiu misku. Vždy keď niekam ideme dovlečieme misku 😀

Na stanicu sme prišli cca 30 minút pred odchodom vlaku. Našiel som okienko kde sa potvrdzujú lístky ako som spomínal už skôr a prešli sme na perón. Vlak prišiel bez meškania. Opäť bol strašne plný a bolo v ňom horúco. Na prekvapenie sme našli úplne prázne kupé. Zaujímavé. O chvíľu sme prišli na to  prečo. Nedalo sa totiž otvoriť okno. Výborne. Čakal nás vyše dvojhodinový pobyt v saune.

Vlak praskal vo švíkoch a nakoniec aj do nášho kupečka nastúpili ľudia. Aj uličky boli plné. Niečo ako vlak Košice  – Bratislava v nedeľu večer.

Dačo po deviatej sme vystúpili v Sofii. Do hotela sme šli peši nakoľko zo stanice bol videť kostol neďaleko nášho hotela. Opäť sme sa potúlali, odfotili dáke insta fotky, zastavili sme sa v obchode nakúpiť dáke zásoby a hurá do hotela.

Ďeň tretí – Sofia

V tento deň sme nemali žiadny plánovaný program a preto ani nebolo potrebné Majku budiť. Na raňajky sme prišli opäť dačo po ôsmej a potom hurá do mesta. Najskôr len okolie hotela a priľahlé uličky a parky. Po chvíľke sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť do Zoo.  Vygooglil som, koľko by mala stáť cesta taxíkom. Ale nestretli sme sa s pochopením a pýtali viac…. Kašlať na Zoo. Radšej sme sa teda opäť potúlali uličkami a potom sme si pozreli mestské parky v ktorých sme ešte neboli.

Slová sú zbytočné. Pozrite si na fotkách nižšie.

Na obed sme sa rozhodli navštíviť ďalšiu z obľúbených reštaurácií v meste – Happy Bar And Grill Sveta Nedelya. Usadila nás veľmi sympatická slečna a onedlho sme už do seba hádzali dnešný obed. Jedlo opäť chutné a za dvoch som platil v prepočte 15 € (dve hlavné jedlá a nápoje). Takže nič čo by vás finančne zruinovalo.

Po obede sme si šli na chvíľku oddýchnuť do hotela lebo bolo dosť horúco a pýtalo si to sprchu. Potom podvečer sme sa opäť vybrali do ruchu veľkomesta aby sme nasali nočnú atmosféru a kúpili posledné magnetky pred zajtrajším odchodom domov. Opäť sme sa trochu pomotali po meste dačoho sa napili a cielene sme zablúdili na opačnú stranu mesta.  Po asi dvoch hodinkách sme dorazili po takom väčšom kolečku nazad do hotela, pobalili sme sa aby sme ráno nemuseli šaškovať a zaľahli sme do postele.

Ďeň štvrtý odchod – odchod domov

Ráno sme mali let až po 11 a preto sme mali dostatok času. Najskôr sme sa naraňajkovali a cca o deviatej sme vyrazili smer letisko. Nakoľko metro bolo neďaleko nemali sme sa kam ponáhľať. Po vystúpení z metra sme sa presunuli na zastávku free shuttle busu na Terminál 1 a čakali sme naň. Asi sme mali smolu lebo bolo 9:47 a mal chodiť každú pol hodinu. Prišiel až 10:15 takže asi šiel 9:45. Nevadí. Na letisku už len klasika – bezpečnostná kontrola, rýchla pasovka a presun na gate.

Odlet mal byt 11:20 ale keď chvíľu pred 11 stále nik zo spoločnosti Wizz air nebol na gate bolo mi jasné, že na čas neodletíme. To už bol vytvorený dosť dlhý rad. Nikdy tomuto nerozumiem načo to je dobré keď aj tak všetci nastúpime naraz do toho istého autobusu. Na stránke flightradar24 som si vygooglil, že naše lietadlo stále nedorazilo z Bratislavy a my máme minimálne hodinu čas.

A tak aj bolo. Ohlásili hodinové meškanie. Dačo pred 12 začal boarding. My sme šli medzi poslednými. Kľudne sme si posedeli na lavičkách na letisku a potom sme prišli poloprázdnym tretím autobusom k lietadlu kde sa ľudia stále tlačili na dráhe a čakali na nástup. My sme to mali stress free.

Tento raz sme mali sedadlá pri sebe v 6 rade. Let prebehol v pohode a po pristátí sa nám podarilo dostať relatívne na začiatok rady na pasovku tak sme čakali len nejakých 10 minút. Potom von z letiska, do auta, krátka zastávka v Ikei a v Avione a hurá do Žiliny.

Celkové náklady na tento predĺžený víkend v Sofii a Plovdive sa dajú zmestiť okolo 100€ bez nejakého prílišného šetrenia. Základom je zohnať zaujímavú letenku a všetko ostatné už je len na vás. Bulharsko vôbec nie je drahé a je to pekný výlet.

Naše náklady na osobu boli nasledovné:

  • Letenka z Bratislavy do Sofie – 20€ (wizzair s WDC členstvom)
  • Ubytovanie v Sofii na 3 noci – 50€ (cez booking Hotel Renaissance***)
  • Doprava Sofia- 5,5€ ( 2x 1dňové lístky a 2x single ticket = 10levov na osobu)
  • Doprava Plovdiv – 7,5€ (spiatočný lístok na vlak bez miestenky)
  • Strava – 25€
  • Suveníry – 5€
  • Spolu – 113€

Ak máte chuť pozrieť si naše fotografie z ciest – navštívte náš účet na instagrame .
Ak sa ti článok páči – pošli ho kamarátom, prípadne daj lajk na našu stránku na 
facebooku.

A ak sa chcete dozvedieť niečo o nás tak smelo na domovskú stránku.

Ďakujeme.

Cestovanie je moja vášeň a vášeň mojej priateľky, ktorá prepukla niekoľko rokov dozadu. Začalo to pomaly a teraz sa to nedá zastaviť. Ešte sa poriadne nevrátim z jedného výletu a už plánujem ďalší.
Venujem sa najmä plánovaniu ciest, hľadaniu leteniek a celkovo všetkému okolo cestovania.